Just Can’t Get Enough (2. časť)

... Dave však aj napriek tomu príležitostne spieval v kamarátovej kapele s novým trendom a názvom The French Look. Kapela sa delila o klávesistu Martina Gorea s inou kapelou - Composition of Sound, kde takisto hral a spieval Vince Clark a tiež Andy Fletcher, ktorý hral na basovku. Fletch si spomína, že zneli ako "nejaká riskantná liečba". Podobne ako u ich rovesníkov z U2, nepravdepodobne ich dokopy dalo náboženstvo.

"Ja a Vince sme boli presvedčení kresťania od jedenástich až do osemnástich rokov," vysvetľuje Fletch. "Dave k nám nepatril a Martin zvykol občas prísť, pretože mal rád spievanie. A práve tam sme sa naučili spievať a hrať na nástroje, nášmu remeslu. Každý rok sme chodievali na Greenbelt (Zelený pás), čo je veľký kresťanský rockový festival. Dokonca som tam raz v roku 1980 videl U2."
Fletch dnes už necíti žiadnu vieru ani oddanosť a myslí si, že je odsúdený zhorieť vo večnosti. Poznamenáva: "Som horší ako neveriaci. Biblia hovorí, že ten, kto veril a už neverí, bude vypľutý z Božích úst. Aj ja pôjdem dole ku kotlom a kuričom. Popravde povedané, išlo viac o spoločenský aspekt kostola a hudby. V Basildone sa toho totiž veľa robiť nedalo, alebo ste kradli autá, alebo ste chodili do kostola."

Ani Gore nebol veriacim, ale pretrvávajúca zvedavosť na duchovenstvo stále zanecháva stopy v jeho rúhavých taktoch a oddaných textoch. Martin, ktorý miluje gospelovú hudbu a dychtivo študuje všetko od okultizmu až k budhizmu, nikdy nedôveroval organizovanému náboženstvu.
"V istom okamihu som na to zanevrel. Myslím, že Ježiš bola jedna z najväčších postáv, aká kedy chodila po zemi. Nikdy nepovedal škaredé slovo. Každou knihou, ktorú som o ňom čítal, som sa do neho viac a viac zamilovával, no bohužiaľ to, že mi to nepomohlo stať sa kresťanom, je o niečom inom."
Gore v mladosti taktiež ticho zaujal zbožný protidrogový postoj. "Ak som niekoho videl, ako sa s tým baví, vždy som odišiel, v tom čase to malo morálnu podstatu, neviem prečo. Možno to bol aj strach, ja som bol totiž vždy tichý a utiahnutý, nikdy som to nevyskúšal - nechcel som sa nechať do toho zatiahnuť."

Vince Clark bol textár a hnacia sila Composition of Sound, no na frontmana bol zdržanlivý. Jedného dňa, keď začul Davea vyspevovať Bowieho "Heroes" v školskej skúšobni, navrhol mu post speváka. "Asi o týždeň neskôr mi Vince zatelefonoval a spýtal sa ma, či som to bol ja, kto tam vtedy spieval," spomína si Dave: "Odpovedal som, že áno, aj keď v skutočnosti sme tam boli celá skupinka. Už vtedy mali za sebou nejaké koncerty, no a keďže moji kamoši patrili k tým, čo sa nahodia a idú na koncert, čoskoro sme mali asi zo 30 divákov, boli to tí správni ľudia zo Southendu, ktorí žili v piatok v noci. Takí čudáci."
Gahan bol chýbajúcim kúskom, ktorý doplnil skladačku kapely. Hoci bol pre textárov Gorea a Clarka len nástrojom s ústami, jeho výstredná charizma zanechávala dávku punku a rock´n´rollu na ich elektropopovom zvuku. A práve on prekrstil kvarteto podľa francúzskeho módneho časopisu. Doslova preložené - " Rýchla Móda", aj keď vtedy išlo skôr o to, že to znelo zaujímavo. A tak sa zrodila superskupina.

Počas roku 1980 a na začiatku roku 1981 sa stali v essexských kluboch legendou. Vince Clarke vytvoril chytľavú radostnú, popovú zostavu , ktorá však pôsobila akosi nezlúčiteľne s novoobjavenou depešáckou uniformou pozostávajúcou z koží a reťazí. A najmä Martin prejavil v sebe chuť obliekať sa do sukní a robiť si make-up. No a to samozrejme vyvolávalo dohady o jeho orientácii.
"Naozaj neviem, čo sa mi dialo v hlave, keď som sa vtedy tak obliekal. Bolo v tom čosi zo sexuality, ktorá sa mi páčila, no keď sa teraz pozriem na fotky z tej doby, som zmätený. No nikdy mi nenapadlo, že by som mohol byť homosexuál. Vždy mi bolo jasné, že som heterosexuál. Za tie roky som spoznal množstvo ľudí, ktorí sa domnievali, že som teplý. Mne to však samozrejme nevadilo".

Šéf MUTE Records Daniel Miller argumentuje tým, že fetišizmus a obliekanie sa do reťazí bolo kľúčom k essexskému postpunkovému undergroundu. Bola to jasná odpoveď tohto kraja na gotickú a novoromantickú muziku odvodená od Lou Reed a Suicide. DM nikdy neboli novoromantici. Miller ich nazýva futuristami - je v tom veľmi jemný rozdiel. V jeho mysli predstavovali pre MUTE niečo ako modernistickú, Európu priťahujúcu a proelektronickú vizitku.
No jeho prvé stretnutie s kapelou nebolo príliš sľubné. Odohralo sa v obchode Rough Trade v západnom Londýne a Miller si spomína: "Nedá sa povedať, že by na mňa nezapôsobili, ja som ich iba nepočúval. Myslel som na niečo iné, zatiaľ čo oni mi chceli niečo zahrať. Povedal som im: "Teraz Vás nemôžem vypočuť." Zdali sa mi ako nebezpeční novoromantici. Dokonca som ich hudbu vtedy ani nepočul. Prvý krát sa tak stalo až na ich vystúpení v Canning Town. Nemyslel som si, že sú to tí istí."

Mute nepredstavovala to, čo si predstavovali, ale Clarke svojich kolegov presvedčil, že Millerov inštinkt na elektroniku im dobre poslúži. Vysvetlil to čoskoro v interview pre Sounds: "S MUTE sme mali väčšiu nádej. Daniel bol na nás dobrí a nám sa páčilo, ako s nami pracoval."
Gore si spomína, ako im rôzne veľké spoločnosti ponúkali zmluvy za "smiešne sumy peňazí", no oni si vybrali MUTE, pretože mali radi umelcov, čo tam vydávali svoje albumy ako Fad Gadget, The Normal a Silicon Teens. "No a teraz sme veľmi šťastní, že sa tak stalo. Spomínam si na Wham, ktorí podpísali zmluvu s Markom Deanom a bolo z toho fiasko. Som si istí, že keby sme sa upísali niektorej z tých veľkých firiem, už by sme tu neboli. Rozpadli by sme sa po druhom alebo treťom albume."

Vince Clarke opustil DM
na sklonku roku 1981Štvorica súhlasila s MUTE a potrasením ruky uzavreli dohodu na začiatku roku 1981, podľa ktorej sa zisk aj výdavky delili 50:50. Práve táto sa stala zlatým štandardom pre vzťah umelec - nahrávacia spoločnosť. Vtedy nemohli uzavrieť formálnu zmluvu na 20 rokov. Miller hovorí: "Myslím si, že ak ste férový s umelcami, platíte im, dávate im slobodu a robíte najlepšiu reklamu pre ich platne, načo je vám zmluva? Načo zapájať právnikov? Iba sa to bude zdať príliš nekalé."
Hoci ich neortodoxná zmluva s MUTE sa nakoniec ukázala veľmi lukratívna pre kapelu aj spoločnosť, na začiatku kariéry nemali depešáci peňazí navyše. A tak aj počas vystupovania a nahrávania ich debutného albumu Speak and Spell v roku 1981, Gore aj naďalej pracoval v bankovníctve a Fletch ako poisťovák vo východnom Londýne. Keď sa ich druhý singel "New Life" dostal v júni na 11. miesto, cestovali na ich prvé vystúpenie v Top of the Pops vlakom.
"Nemali sme inú možnosť," vraví Fletch. "Nič sa nepohlo. Myslím, že Vince dostal malú zálohu a my sme dostali sto "babiek", takže sme veľa peňazí nemali. Všetko o čo nám išlo, boli peniaze na pivo a 10 "babiek", ktoré by sme dali raz týždenne mame. Bolo to dosť zvláštne. Počas dvoch rokov sme chodili na vystúpenie vlakom, spolu s našimi synťákmi a ostatnými vecami. No a keď som nasledujúci deň prišiel do roboty, všetci mi úctivo zatlieskali."
No hneď po prepuknutí úspechu sa ich ďalšie plány otriasli v základoch.

Stephen Dalton (máj 2001)