Just Can’t Get Enough (3. časť)

..."Alison bola v našej triede a bola najlepšou bitkárkou v ročníku. Raz sme sa z nej vysmievali a ona povedala, "Fletch, ak sa ešte raz zasmeješ, nakopem ťa do gulí." Nikdy sa z nej nesmejte, pretože to vážne urobí."

Vince Clarke oznámil, že sa rozhodol opustiť kapelu dokonca ešte skôr ako sa album Speak And Spell dostal v októbri 1981 do TOP 10. "Nikdy som si nemyslel, že by kapela mohla mať tak veľký úspech," povedal Clarke čoskoro po odchode. "Necítil som sa šťastný, spokojný či naplnený. A preto som odišiel. Všetky veci, ktoré prišli spolu s úspechom boli odrazu dôležitejšie ako hudba. Mal som dostatok času, aby som robil čokoľvek iné."
S odstupom času si Fletcher myslí, že Clarke cítil, že sa mu bude mimo kapelu dariť lepšie - čo v podstate neskôr potvrdil s Yazoo a Erasure. Fletch spomína: "Vince bol vždy veľmi ambiciózny. On bol spočiatku tou hnacou silou v kapele. Bol nezamestnaný a z 30 babiek, čo mal na týždeň dokázal ušetriť 29,86. Niekedy zjedol za týždeň iba jeden bochník chleba."

Martin Gore doma

O dva desaťročia neskôr je Martin Gore stále zmätený z Clarkovho odchodu a špekuluje: "Možno v tom bolo niečo osobné, možno tam boli nejaké trenice, no oproti tomu, čím sme prešli za posledných 20 rokov, to bolo zanedbateľné. Okamihom, kedy sa rozhodlo, bola jedna skúška, kde prišiel s dvomi novými skladbami a ukazoval nám, ako znejú. A keď odišiel na toaletu, pozreli sme jeden na druhého a povedali sme si: "To nemôžme hrať, sú otrasné!"
Jedna z tých skladieb, ktoré boli teda zavrhnuté ako odpadky, bola "Only You", ktorá sa neskôr stala veľkým hitom Yazoo. Fletch pripúšťa: "Skvelá skladba. No takú chybu môže urobiť každý."

Fletch trvá na tom, že ich vzťahy s Yazoo po rozchode boli priateľské, ale upozorňuje, že je treba byť s Alison Moyet opatrný, pretože raz-dva každého nakope. "Alison bola v našej triede a bola najlepšou bitkárkou v ročníku. Raz sme sa z nej vysmievali a ona povedala, "Fletch, ak sa ešte raz zasmeješ, nakopem ťa do gulí." Nikdy sa z nej nesmejte, pretože to vážne urobí."

Gore hovorí, že keď Clarke odišiel, Depeche Mode boli v zaskočení, ale bolo to taktiež požehnanie pre jeho skladateľské ambície. Kapela si dala do Melody Maker inzerát na klávesistu. A tak na konci roku 1981 prijali Alana Wildera zo západného Londýna za 50 libier na týždeň, spočiatku len na živé vystúpenia. Trvalo až 18 mesiacov, kým sa stal plnoprávnym členom kapely. Spočiatku nemal Alan vzhľadom na svoj strednotriedny pôvod dôveru v kapele.
Miller si spomína: "Oni mali v sebe príliš veľa Basildonu. A aj ich kamaráti boli z Basildonu. Alan prišiel z trošku odlišného prostredia, v ich očiach bol posher. V hudbe sa veľmi vyznal a zo začiatku sa pozeral snobsky na fakt, že všetko, čo hrali bola monotónna muzika, ktorá sa hrala jedným prstom". Vzhľadom na jeho pokročilé schopnosti, Wilder bol najprv označovaný ako "Muso", budúca porážka punku. "Myslím, že dôležitým faktorom, bola moja klasická výchova. Dodal som entuziazmus a túžbu po experimentovaní. Bol som zúfalý z toho, že nás nebrali vážnejšie, čo znamenalo produkovať ťažší a temnejší zvuk."

Wilder do kapely priniesol aj istú symetriu, pre Davea bol obľúbeným spoločníkom na večierkoch, zatiaľ čo Martin a Fletch tvorili viac uzavretejšiu frakciu kapely. Neskoršie toto delenie spôsobilo vážne spory v kapele. Ale dojem z nového člena kapely bol viac-menej pozitívny.
Wilder podotýka: "Boli veľmi utiahnutí, podceňovali sa a chýbala mi u nich sebadôvera. Všetci muzikanti, s ktorými som predtým pracoval, si verili a tešili sa z akéhokoľvek malého úspechu. Nikdy som nestretol podobnú kapelu a nešlo mi do hlavy ako za tak krátku dobu, došli tak ďaleko. Potom som si uvedomil, aký veľký vplyv má na nich Daniel Miller a pochopil som, že to boli Miller a Clarke, ktorý ich dovtedy poháňali."

Alan Wilder

Miller bol vskutku rozhodujúcim ko-producentom a kolaborantom na prvých depešáckych albumoch, ale popiera, že by im diktoval zvuk. Hovorí: "Je to tak trochu žart. Ja som bol len o trochu skúsenejší v štúdiu ako oni. Ale mal som nápady, ako sa pohnúť dopredu."
Alan sa k DM pripojil v dobe, keď medové týždne Depeche Mode s tlačou začínali škrípať. Zatiaľ čo ich špinavý elektrický zvuk pritvrdzoval, hudba v hitparádach sa zjemňovala. Nová veselá synth-popová generácia bola nahradená prašným, veterným a hodnotným rockom zo štadiónov. A hoci synth-pop vädol, depešáci sa zasekli so svojimi nemodernými zbraňami. Ich komerčný profil by sa dal pevne vybudovať počas osemdesiatych rokov, no britskí kritici ich odpisovali ako komickú ľahkú váhu. Dostávali názvy ako "Liečba tónmi z Casia", či "New Order z mesta hračiek."
Gore sa zdôveruje: "Keby som ja písal na nás kritiku v tej dobe, boli by to samé zlé veci. Najmä, čo sa týka prvých dvoch albumov, a možno ešte aj čosi viac. No mali sme problémy aj s naším imidžom. Bolo to niečo otrasné." Daniel Miller argumentuje, že v ich začiatkoch im bola prekážkou ich vlastná nadutosť. "Neprišli z Londýna, Manchesteru alebo Liverpoolu. Prišli z Basildonu. A vo všetkých interview sa o tom hovorilo vždy trochu posmešne."
Dave Gahan hovorí: "Viete Anglicko je také: Prvú vec, čo urobíte Vám napíšu na pohrebný kameň. Keď sme začínali, len sme robili to, čo pred nás položili a mali sme z toho radosť. Všetky tie vystúpenia v TV a časopisoch boli zaujímavé. Ale najmä v tých skorších sme vyzerali neskutočne hrozne, neviem, či to prežijeme."

Amerika, ktorá neskôr prijala DM ako koncertných rockových bohov, ukázala, že je ešte viac neutrálna ako Británia. Počas krátkeho jarného turné v roku 1982, Gahan vystupoval s rukou v remeňoch - nechal si totiž odstrániť tetovania z mladosti a jazvy nepekne napuchli. Turné začalo zle a ešte horšie dopadlo. Fletch si spomína: "Hrali sme v Ritz klube v New Yorku, prvé vystúpenie s Alanom. Noc predtým sme vystúpil v Top of the Pops. Neviem prečo sme súhlasili, ale MUTE sa rozhodla poslať nás Concordom za oceán. To bolo asi to najkatastrofálnejšie turné všetkých čias. Nič nefungovalo, na pódium sme sa dostali až o pol tretej ráno. Jeden chlapík mi vonku potom povedal, "Čo sa Vám stalo? Bývali ste dobrí..."

Nasledujúce trio albumov bolo v znamení Goreho písania temných textov a ťažkých zvukov. "Construction Time Again" z roku 1983 bol mixovaný v Berlíne, v štúdiách Hansa a na nasledujúce tri roky to bola ich pravidelná zástavka. Štúdio im odporučil Gareth Jones, depešácky dlhodobý inžinier. Ďalším dôvodom boli peniaze, bolo oveľa lacnejšie presťahovať kapelu do Berlína ako platiť taxy v Londýne vzhľadom na silný kurz libry. Berlín bol mesto, kde boli party 24 hodín denne a basildonskí chlapci si začali užívať život popových hviezd.
Martin Gore sa napokon po dvoch rokoch do Berlína prisťahoval. "Bolo to pre mňa významné obdobie, pretože predtým som chodil s jednou babou, ktorá bola veľmi kresťansky založená a držala ma na uzde. Bola smiešna, pretože všetko bolo pre ňu perverzné. Ak som sa díval na TV a boli tam nahí ľudia, bol som perverzný. Keď som ju napokon opustil, našiel som si dievča v Berlíne a objavil som slobodu."
Goreov narastajúci záujem o S&M a objavovanie sa v známom berlínskom bohémskom klube sa prejavil v sado-erotickej hymne "Master & Servant" z industriálneho albumu "Some Great Reward" z roku 1984. Ale Martin znižuje význam jeho záujmu o vyvyšovanie sa a pokorovanie: "Existujú len jedna alebo dve skladby, kde by som sa dotkol témy S&M. V tej dobe som navštevoval množstvo klubov, len tak zo záujmu. Nikdy som sa do toho nepúšťal, len to bolo pre mňa fascinujúce. Ale sex je dôležitou časťou môjho života. Možno sa zdá, že o ňom veľa píšem, ale nemyslím, že to preháňam."

Stephen Dalton (máj 2001)