Keď sa album rodí “veľmi ľahko” (1996)

Na jar roku 1996 sa Depeche Mode, zredukovaní na trio, stretli v New Yorku, kde pokračovali v započatom nahrávaní albumu "Ultra". V štúdiu strávili šesť týždňov a výsledkom bola jediná kompletná skladba.

V tom čase Dave užíval naraz ako kokaín, tak aj heroín, nakoľko iba v tejto kombinácii dosiahol žiadaný výsledok. Žiadne drogy samostatne už nefungovali.

Martin: "Svoj zlozvyk však pred nami opäť skrýval. Klamal nám a neustále tvrdil, "už som čistý". Za štyri týždne sme z neho dostali jednu použiteľnú vokálnu stopu a tak sme mu povedali, "Vráť sa domov, do LA, a daj sa dohromady. Ostatné vokály nahráme neskôr." Zdalo sa, že tento návrh ho vyslovene potešil. Samozrejme, že som s ním sympatizoval, ale na druhej strane som sa sám seba pýtal, ako vážne sa k tomu celému postaví? Doslova sme sa tým nahrávaním predierali a on ... bol už tak chorý, až som mal pocit, že nikdy už nebude fit."

Zvláštne, že sa týmto Martin nezaoberal už pred samotným nahrávaním. A ešte zvláštnejšie je Martinovo tvrdenie o tom, že Dave dokázal svoj problém pred ostatnými skrývať. Existuje totiž jeden neodvysielaný rádio rozhovor s Davidom, z decembra 1995, kde nebol schopný zo seba dostať súvislú vetu, pôsobil zmätene a nebol si istý tým, čo vlastne hovorí, či koná. Možno práve z tohto dôvodu nebol rozhovor nikdy zverejnený. Sotva je možno si predstaviť, že by si takéto niečo Martin nevšimol.

Dave: "Keď sme začali s nahrávím albumu, tak 90% času v štúdiu som bol úplne mimo a zvyšok času som sa triasol a snažil sa "dostať k sebe". Ukázalo sa, že som vlastne ani nebol schopný sa postaviť k mikrofónu na dlhšie, ako hodinu. Potom som si už chcel buď ľahnúť alebo rovno zomrieť. V Electric Lady štúdiách som naspieval jedinú skladbu z albumu, myslím skutočne na úrovni - "Sister Of Night". Dodnes z nej cítim, aký som bol vystrašený. Som rád, že mi to tá skladba dodnes pripomína. Doslova z nej cítim tú bolesť, ktorú som všetkým naokolo spôsoboval."

Napriek tomu sa mu tá skladba páčila a text ho oslovoval. "Tá skladba mi dáva pocit, aké skvelé je byť zamilovaný, je o láske, o všetkom, čo Vám prináša a zároveň o tom, ako to všetko, svojimi činmi, dokážete zničiť."

Fletch: "V podstate sme všetko nahrali v Londýne. V septembri 1995 sme začali s nahrávaním, následne sa na šesť týždňov, počas jari 1996, presunuli do New Yorku, keď sa Davidovi stalo "tamto" a dostal sa z toho, tak za ním zašiel Tim do LA, kde tri, či štyri týždne nahrávali vokály. Tim sa potom vrátil domov, do Londýna a celé sme to dokončili."
Martin: "(sa zasmeje) "tamto" ... to je asi ten najlepší opis toho všetkého! Davidove "tamto"!"

To "tamto" sa týkalo Davidovho zatknutia po tom, čo sa sa predávkoval kokaínom, v krvi mu našli aj stopy po heroíne a takisto mu zhabali určité množstvo kokaínu, ktoré mal v držbe.
"Polícia a zdravotník boli privolaní pracovníkom hotelu Sunset Marquis v Hollywoode, kde našli Dave Gahana (34) v bezvedomí v jeho hotelovej izbe," uvádzala správa denníka The Guardian. "Ľudia z jeho okolia, ktorí zavolali pomoc, uviedli, že spevák skolaboval približne 10 minút po vnútrožilnom aplikovaní "speedball-u", zmesy kokaínu a heroínu. Spevák bol prevezený do medicínskeho centra Cedars-Sinai, kde ho ošetrili a po zotavení bol premiestnený na policajnú stanicu, kde bol následne zadržaný."

Pred prepustením na kauciu strávil dve noci vo väzení. Neskôr si na tento zážitok zaspomínal ako na desivú skúsenosť, pretože bol v cele zavretý s ďalšími obvenenými, jeden z nich dokonca čelil obvineniu z vraždy.

Dave: "Dostal som sa z väzenia a opäť som do toho strmhlav vhupol. Spomínam si, ako som sedel na gauči a opäť si "strelil" ďalšiu dávku, no zrazu to nefungovalo. Došlo mi, že tým ľuďom to už viac nemôžem urobiť. Nechcel som, aby môj syn vyrástol a premýšľal o tom, prečo jeho otec zomrel, či sa zabil. Tak som chytil do rúk telefón. Vôbec po prvýkrát za tie roky, čo som už bol na detoxikačných kúrach, som chytil telefón, vytočil číslo a povedal, "potrebujem pomoc, chcem byť čistý. Čo mám preto urobiť?""

Vznesené obvinenia voči jeho osobe mohli byť zrušené iba pod podmienkou, že sa vzdá drog. Počas nasledujúcich dvoch rokov musel dvakrát do týždňa absolovať kontrolu moči. Keby bol len jediný z tých testov pozitívny na prítomnosť omamných látok, putoval by na dva roky do väzenia.

Dave: "Všetko, čomu teraz verím, je to, že moje skutky budú hlasnejšie, než všetky tie hlúposti, čo mi za posledné roky vyšli z úst. V podstate ani nemám kam ísť. Prišiel som o dom, ako aj o právo vídať sa so svojim synom. Ale to všetko môžem získať späť, ak zostanem čistý. Každý deň je to lepšie. Pri odchode z nemocnice som niekomu z personálu povedal, že som sa len predávkoval, no ten človek mi povedal, "David, ty si zomrel. Trikrát Ťa oživovali!" Mohol som skončiť s trvalým poškodením mozgu. Ľudia zdá sa veria tomu mýtu, že ak drogu skúsite len raz, že je to v pohode. Akoby dnes ľudia smerovali priamo k heroínu, obchádzajú zábrany a vrhajú sa priamo do náruče diabla. Je to naozaj desivé. Zažil som to v Londýne - decká fajčiace jointa na toaletách, fajčiace heroín, draka. Majú pocit, že ak si to svinstvo nevpichujú priamo do žíl, že sa im nič nestane. Nechcem pôsobiť ako nejaký kazateľ. Ja fungujem v rock´n´rollovej kapele, milujem to a chcem byť obyčajným Davidom. Som rád, že som opäť v kontakte s tým malým dieťaťom, ktoré žije vo mne, a s ktorým som na dlho stratil kontakt."

Takže Dave nakoniec podstúpil serióznu detoxikačnú kúru a začal chodiť na terapie. Oficiálne stanovisko kapely znelo najskôr veľmi stroho: "Ako isto viete, Dave sa v Los Angeles, 28.mája 1996, nešťastne predávkoval. Bezprostredne po prepustení z nemocnice bol zadržaný za prechovávanie omamných látok, ako aj ich užívanie. Po prepustení na kauciu sa Dave rozhodol podstúpiť štvormesačné liečenie v rehabilitačnom centre. Odvtedy sa rozhodol pre "triezvy život", čím získal väčšiu flexibilitu, pokiaľ ide o prácu na nadchádzajúcich projektoch."

Tak, ako to bolo v prípade Alanovho odchodu, kedy vydali prehlásenie, že jednoducho z kapely odišiel, ale oni budú pokračovať, tak aj v tomto prípade človek nadobudol pocit, že radšej mali mlčať. Ani pri neskorší rozhovoroch sa nebolo možné zbaviť tohto pocitu, obzvlášť preto, že opäť na povrch vyšli mnohé vnútorné konflikty.

Nepríde Ti niekedy vtipné, akým spôsobom Dave interpretuje Tvoje texty?
Martin: "Nie, pretože Dave je ako ďalší nástroj. Je hlasom kapely a ten priam dokonale pasuje k množstvu našich skladieb. Nedokážem spievať tak, ako spieva on."

A práve takéto vyhlásenia začali Davida iritovať. On sám seba ako nástroj nevnímal, hoci je to medzi hudobníkmi bežné prirovnanie.

Ovplyvnila vaše vzťahy skutočnosť, že Dave žije v LA a zvyšok kapely v Londýne?
Martin: "Myslím, že skutočnosť, že nás delí taká veľká vzdialenosť, so sebou prináša viac komunikačných problémov. Uvedomili sme si, že by sme mali byť vo vzájomnom kontakte častejšie."
Fletch: "Podľa mňa to až tak rozdielne nie je, pretože aj keď Dave žil v Anglicku, tak sme sa s ním vídavali zriedka, rovnako ako s Alanom. Býval od nás 20 minút pešo a prakticky sme ho nevídali."
Dave: "Ja s chalanmi neudržujem veľmi vzťahy, myslím mimo "pracovných povinností". Keď ste na turné tak dlho, takmer dva roky, tak posledná vec, po ktorej túžite je niekam s tými ľuďmi vyraziť :) "

Je pre Vás zložité byť opäť v štúdiu? (pozn. a teraz prichádza vtip roka!!!)
Martin: "Tento album sa rodil v podstate veľmi ľahko".
Fletch: "My sme hlavne spokojní, že sám Dave ho chcel nahrať. Myslím, že nás viaže veľmi silné puto. Podľa mňa si Alan myslel, že jeho odchod postačí k rozpadu kapely, ale podľa mňa je to naše vzájomné puto silnejšie, než on sám predpokladal."
Dave: "Áno, ale za posledné mesiace sme zo seba vydali to najlepšie. Je to stále zložitejšie a zložitejšie, pretože keď sa vzájomne poznáte už tak dobre, tak sa aj z malých vecí vedia zrazu stať veci veľké. A potom je tu ešte mnoho vonkajších vplyvov ... každý má svoju rodinu, rovnako aj iné záujmy, takže pre spoločnú tvorbu zostáva menej a menej času. Naše role sú až príliš definované: Martin skladby komponuje a ja ich spievam.Tentokrát s nami pracoval Tim Simenon a množstvo cudzích ľudí s nami hralo, programovalo a podobne. Tim v tom všetkom zohrával veľmi veľkú úlohu. Nedá sa povedať, že by nahradil Alana, pretože to je úplne o niečom inom, ale tú jeho pozíciu vyplnil. Myslím, že aj Martin pracuje trochu húževnatejšie, sám seba posúva vpred a dnes skutočne v štúdiu pracuje, pretože dnes tu nie je nik, kto by to urobil za neho. Keď sa dnes na to pozriem s odstupom, tak musím priznať, že som na nahrávanie nebol pripravený, pretože heroín bol pre mňa dôležitejší, než kapela, ale myslím, že za posledné mesiace som zo seba vydal skutočne to najlepšie. Šiel som do toho naplno, pracoval som s hlasovým trénerom, s Evelyn. Je to beh na dlhú trať, ale snažím sa do toho všetkého dávať všetku svoju energiu ..."

Ako sa Ti spievajú nové skladby?
Dave: "Nikdy som spev nepovažoval za jednoduchú vec, nakoľko je to veľmi emotívna záležitosť. Všetko ostatné je v podstate striktne programované a vnímam to ako "prácu hlavou". Keď spievam, spievam od srdca a spev je akýsi ľudský element Depeche Mode."

Si dnes viac zainteresovaný v produkcii?
Martin: "V minulosti bolo takmer všetko pod absolútnou Alanovou kontrolou. Myslím, že nedávno dokonca priznal, že je až doslova "puntičkár". Mal tendenciu sa vyslovene zamerať na produkciu, takže o túto oblasť som sa veľmi nezaujímal. Samozrejme, že som sa o samotný výsledok zaujímal. Ale keď sa mi tie veci pozdávali, tak som to už nechal na ňom, nech to dokončí. Ak sa však objavilo niečo, čo sa mi nepáčilo, tak som bežne povedal, že to podľa mňa fungovať nebude."

Takže Martin zrazu pomenoval to, čo Alan kritizoval, že mu chýbalo. Dave neskôr poznamenal niečo podobné, čím len poukázal, že Alan nebol jediný "vinný". Ak ste totiž celý čas v úzadí a všímate si iba to, čo sa Vám nepáči, asi to toho druhého začne iritovať. Zdá sa, akoby sa Martin snažil z toho "hluchého miesta" vymaniť.

Martin: "Nikdy predtým sme nespolupracovali s programátorom, doteraz sme si to zvykli robiť všetko sami." (pozn. asi chcel povedať, že to vždy robil Alan) "Dokonca sme nezvykli mať po ruke, po celý čas v štúdiu, ani nájomných hudobníkov. Dnes sme mali k dispozícii Dave Claytona, hudobníka, ktorý vyplnil Alanovu rolu, ale Dave sa ľahšie "ovláda". Ak by sa Alanovi niečo nepáčilo, tak som si istý, že by nebol schopný to zahrať zle, hoci by s tým nebol stotožnený, ale keď Davidovi povieme, aby to skúsil trochu inak, on to skúsi a dá do toho všetko, aby sme s tým boli spokojní."

Zmenili sa Alanovým odchodom pozície v kapele a s tým súvisiace zodpovednosti jednotlivých členov?
Fletch: "Myslím, že ku koncu projektu sa Alan snažil získať všetko pod vlastnú kontrolu a pretože ja som na tom nebol najlepšie, tak to nakoniec aj tak urobil. On bol schopný sa o všetko postarať a ja osobne pristupujem k veciam trochu inak. Nemyslím si, že sa naše role nejakým spôsobom zmenili ... len sme Alana nahradili tímom ľudí."

Je udivujúce, koľkými ľuďmi potrebujete nahradiť jediného človeka.
Martin: "Bolo pre nás veľmi dôležité pokryť všetky jeho činnosti. Myslím, že vďaka Timovi a jeho ľuďom sa nám to podarilo. Timovi hudobníci boli pre nás veľmi dôležití. Hlavne preto, že Alan bol v Depeche Mode tým hudobníkom. Myslím, tým klasickým, školeným. Na druhej strane, aká je definícia hudobníka? Viem hrať na gitare, klávesoch, ale nikdy som nebol v tomto smere školený."

Fletch: "Alan vedel čítať notové zápisy".
Martin: "Ja som nikdy žiadnu hudobnú teóriu neabsolvoval, ja len viem, čo znie dobre, čo ma pri písaní poháňa vpred, keď zo seba potrebujem niečo dostať. Takže toto nahrávanie bolo pre nás niečim úplne novým."

Niektorí fanúšikovia dodnes považujú Alana Wildera za "obeť", no ako vidíme, aj v tomto prípade, existujú dve stránky tohto príbehu. Iní v ňom dodnes vidia "zradcu", ktorý spáchal zločin tým, že opustil potápajúcu sa loď a nechal kamarátov v štichu. Toto je zas príliš silné tvrdenie, vzhľadom na to množstvo práce, ktoré v kapele odviedol.
Kam by sa Depeche Mode bez neho posunuli? Boli by bez neho schopní vyprodukovať tak kvalitné albumy ako napr. "Violator"? Dokázali by sa posunúť do pozície, kedy zahrali pre 70 000 ľudí v Rose Bowl? Asi sotva ...

No rovnako je nesprávne uvažovať, že za tým úspechom stojí on sám. Pod ten úspech sa podpísal celý ten výnimočný tím, ktorý tvoril Martin, Dave, Alan a Fletch. Alan by sa v kariére nikam neposunul bez Martinových skladieb a Davidovho charakteristického spevu a živého vystupovania.
Fanúšikovia majú tendeciu zdôrazňovať, až príliš, ko-producentskú rolu. Často sa v diskusiách objavujú názory typu "ak by opäť spolupracovali s Floodom, tak by bol ten ktorý album skvelý." Lenže producent nemá vplyv na hudobnú silu produkcie. Gareth Jones a Steve Lyon sa vyjadrili v tom zmysle, že ako pruducenti sa vždy snažili robiť to, čo kapela chcela. Samozrejme, že mohli prísť s vlastnými nápadmi, či štýlmi, no základy albumu budovala vždy kapela sama.

"Takto to chceli a takto to dostali," odpovedal Steve Lyon na otázku, či to bol zámer alebo náhoda, že album "Host" od Paradise Lost, ktorý produkoval, je dodnes označovaný ako "album Depeche Mode".
"Pre nich samotných to bol odlišný album. Ak by ste si vypočuli demá tých skladieb, tak tie sa od finálneho výsledku veľmi neodlišujú. Kapela vždy vedele, čo chcela. Producent je osoba stojaca uprostred toho všetkého a tu a tam príde s nejakým nápadom."

A tak hoci Fletch s Martinom na nejaký čas prestali "útočiť" a znevažovať Alanovu rolu, kapela samotná má dodnes tendenciu pristupovať k Alanovej pozícii viacmenej nespravodlivo.

zdroj: depechemodebiographie.de