Kolín, 03/04/2024

Jeden z najlepších koncertov a aj dní v mojom živote! Nepreháňam. Kolín je nádherné mesto a Lanxess Arena berie zvnútra dych. A koncert DM ma viac než pozitívne prekvapil. Posúďte sami v mojej recenzií.

Z mesta, kde žijem v Nemecku, vyrážam na hlavnú stanicu, kde niečo po polnoci má čakať môj autobus. V ruke len jedna malá taška, idem doslova na punkáča, nečaká ma žiadny oddych ani hotel, len 24 hodín na nohách. Pred očakávaním jednej veľkej čiernej oslavy, prvého koncertu finále Memento Mori Tour v Kolíne nad Rýnom, pociťujem nervozitu. Autobus tejto firmy mal len pár dní predtým vážnu autonehodu, pri ktorej prišlo o život až päť ľudí. A nervozita stúpa potom, keď má meškanie viac ako hodinu. Nebyť jednej príjemnej pani, tak by ma prepadol úplný stres, že sa nikam necestuje.

Samotná cesta, viac ako 340 kilometrov, ubehla relatívne v pohode, ale jazda to bola šialená, na okraji rešpektovania pravidiel. Rozhodne nikomu neodporúčam voliť túto lacnú alternatívu do budúcna. V Kolíne sa stretávam, po dlhých rokoch, s ďalším Slovákom, s ktorým ma viažu spomienky na množstvo úžasných DM parties. Obaja sme patrične nadšení, je to pre nás oboch premiéra na takomto veľkom koncerte, tak ďaleko od domova, napriek tomu, že sme depešákmi tri dekády.

Hoci počasie nie je ideálne, prší, tak sa vyberieme k Lanxess Aréne. Napriek nepriazni počasia tam už čaká veľká skupina Black Swarm a Devotees z každého kúta planéty. Spoznávam pár známych tvárí, prehodíme zopár pozdravov. Poteší ma hlavne Marlene, dievča s modrými vlasmi a vzhľadom, ako keby pricestovala strojom času z 80 rokov, niekde z deep punk underground v Anglicku. Kto nevie, Dave jej v Berlíne zaspieval "Happy Birthday", neskôr jej spieval priamo do očí pritom ako jej držal ruku. Neprehliadnuteľná a veľmi príjemná osoba. Pri nej som si uvedomil, že tento kult len tak ľahko nevymrie. Dokonca som si spravil fotku pri Stage Trucku.

Neskôr sme trochu zablúdili, do toho situácia s varovaním o bombovom útoku, z ktorého sa nakoniec vykľul nález bomby z II. svetovej vojny, priamo v majestátnej rieke Rýn. Veľa ľudí dostalo obavy, aby sa koncert vôbec odohral. Polícia ma však ubezpečí, že dovtedy bude všetko v poriadku. Aj tak to ale naruší moje plány, omnoho viac než nepriaznivé počasie. Napriek tomu spoznávam mesto a som nadšený. Na rovinu, štandard nemeckých miest nie je bohviečo, neraz si môžete pripadať ako v 90tych rokoch, centrum Kolína je však na veľkej urovni a je z čoho vyberať. Počasie sa navyše zlepšuje a tak príjemný deň môže pokračovať.

Poobede je na pláne fans meeting, a hoci dorazím neskôr ako som plánoval, stretávam celkom početnú skupinu Devotees rôzneho veku z rôznych krajín sveta. Veľká vďaka patrí najmä príjemnej pohostinnosti domácich. Za zmienku stojí skupinka Francúzov, ktorí spontánne a na želanie zborovo spievajú piesne od Depeche Mode. Dobrá nálada graduje a všetci sa nevedia dočkať večera. Stretnutie s ľudmi od Los Angeles až po Japonsko je niečo výnimočné. Zaujímavosť: najmladší fanúšik mal 11 rokov a bol na pätnástich koncertoch tohto turné. Najstaršia fanynka mala takmer 70 a čaro DM objavila len minulý rok. Obaja sú fanúšikovia oveľa kratšiu dobu ako ja, no obaja zažili za svoj život viac koncertov ako ja - irónia. Ale podstatné je, že akokoľvek sú ľudia rozdielni, tú lásku k DM cítia veľmi podobne.

Lanxess Aréna je geniálna - absolútne bezproblémové vstupy, všetko zrozumiteľné, obrovská dostupnosť všetkého čo návštevník potrebuje. A keďže som veľký fanúšik ľadového hokeja, je pre mňa príchod sem ako príchod do Mekky. Najväčšia hokejová aréna a koncert Depeche Mode v nej. Nadšene rajdujem po tribúnach a vychutnávam si jej majestátnosť. Ohromila ma dokonca viac než obrovské kolínske "top zwei" - rieka Rýn a Katedrála. Keď sa tam bude hrať finále majstrovstiev sveta v hokeji, tá atmosféra musí vraždiť. A doslova vražedná bola aj počas samotného koncertu - dávno som nevidel aby ľudia stáli, tancovali a spievali aj v sektoroch, kde mali takmer nulový výhľad - a niektorí doslova, plné ľudí boli totiž aj sektory za pódiom. Od prvého do posledného songu jedna z najlepších atmosfér, aké som kedy na akomkoľvek koncerte zažil. A to aj napriek tomu že sa zišli fans z celej zemegule, veľké jadro tvorili nemeckí "Depechies".

Niektoré skladby som doslova preplakal v nenormálnom náboji energie a emócii, prvýkrát čo som odtancoval a odspieval celý koncert - a teraz nemám hlas a všetko ma bolí, ale somár starý je šťastný ako malý chlapec. Moje autentické emócie môžete vidieť na videách, odkazy tu: video1 - video2 - video3 - video4.

Predskokani Deeper sú čosi ako novodobí The Cure a naozaj ma príjemne prekvapili. Keďže som mal sektor pri pódiu, naskytol sa mi naozaj nečakane výborný výhľad nielen na celú scénu, ale aj na fungovanie v zákulisí. Dovolím si tvrdiť, že ani pod pódiom som vlastne k celému dianiu nebol tak blízko. Nástup kapely stojí za to, je cítiť, že ideme do finále a Mr. Gahan pôsobí pekelne fit. Po tom, aký život má za sebou, zrejme každý by chcel vyzerať tak živo v jeho veku. Je to proste kráľ.

My Cosmos Is Mine
Za mňa najlepší "otvárak" po veľmi dlhej dobe (snáď lepšie na mňa fungovala jedine "Welcome To My World"). Na albume pre mňa takmer prehliadnutá vec, na živo je to ale epický nástup. Gordeno na basovej gitare, upírsky hrozivý nástup Davea na scénu (tentokrát biele sako, čierna košeľa - perfektná kombinácia), Martinove vysoké vokály, odkrývajúce sa M a do toho impozantné Chrisove bicie - všetko to znie ako bijúce srdce v hlbokej temnote, udieram sa do hrude do rytmu, slzy mi tečú po celej tvári - neverím kde sa práve nachádzam, konečne uprostred môjho sveta …

Wagging Tongue
Piruety svetelné, ale aj skutočné, od majstra tanečného parketu Davea, obrovský hit ktorý vznikol v spolupráci práve jeho s Martinom, moc chytľavá vec a teší ma, že už pri tejto skladbe, všade kde sa pozriem, sa tancuje a spieva a to nebývalo pri nových songoch štandardom. Good Evening Cologne! Neskutočný aplauz a s tónmi geniálneho intra sa ide na jednu z najlepších skladieb a textov od DM vôbec.

Walking In My Shoes
Všetko ponorené do ponurej červenej, ako keby sme sa ocitli v tom bizarne gothickom videoklipe k tejto legendárnej piesni. Totálny orgazmus po prvý aj po 101.krát.

It's No Good
Od prvých tónov sa človek musí usmievať. Úplne prenesenie do 90tych rokov, skrz čas a priestor. Vzájomné podpichovanie a kreácie Davea s Martinom dokazujú, ako si, aj napriek nepriazni osudu, dokážu uvoľnene títo dvaja páni užiť spoločne svoju live show. Sršala z nich radosť a energia takým úprimným spôsobom, aký som dlho nevidel. Pri prvých slovách refrénu sú už totálne všetci odetí v čiernej explózii radosti. Projekcia s oslíkmi je krásnym pomrknutím na ostatné Corbijnove videá, kto si pamätá, ten vie. Don´t say you happy, out there without me ...

Policy Of Truth
Klasický hit z jedného z najviac milovaných období kapely. Neurazí, ale ani nenadchne. Samozrejme ďakujem za jej zaradenie, ale na tomto mieste by fajnšmeker môjho kalibru ocenil skôr full verziu "Strangelove" alebo "Halo". To by sa potom táto krásna aréna ale asi skutočne otriasla v základoch. Ženskú časť publika však Dave a jeho tyč dostávajú do varu.

In Your Room
Alan Wilder povedal že SOFAD je vrchol tvorby Depeche Mode a tento klenot funguje výborne v oboch verziách. Zephyr mix však postráda magickú silu pôvodnej verzie a tu podľa mňa nastáva prvý zádrhel v setliste. Asi by som chcel priveľa, ale kto by tu radšej počul našlapanú "Rush"?

Everything Counts
Projekcia v znakovej reči, výborné intro, ktorého svedkami sme boli už na minulom turné, veľký návrat do 80's, energia na maxime, skvelá odozva publika, no nič naviac, čo by sme už x krát nezažili. Sorry, ale už by to chcelo oprášiť aj iné a aj väčšie staré hity. Alebo zahrať viac aj z nového albumu. Viem, že ortodoxní depešáci so mnou nebudú súhlasiť, ale keby tu počuli hocičo iné, dlho nehrané, určite by mi dali za pravdu. Napríklad "Something To Do"?

Precious
Stokrát ohraté vyplakávanie, ktoré stratilo na aktuálnosti a ktorú zachraňuje len naozaj vydarená gitara, tá je tu famózna. Ale ja chcem "Fly On The Windscreen", "Blasphemous Rumours", "Master And Servant" alebo aspoň "Nothing Impossible". Why again?

Before We Drown
Publikum šalie, ja sa dostávam nohami naspäť na zem. Výborná projekcia, ešte lepší spev oboch pánov, no postráda atmosféru "Speak To Me", či údernosť mnou očakávanej "My Favourite Stranger". Škoda že nevyskušali naživo "Never Let Me Go" alebo "Always You". Či?

Strangelove
Vždy som sa veľmi tešil na Martinove skladby, bohužiaľ na tomto turné prepol do úsporného režimu a vybral si cestu barových verzií inak výborných vecí. Pri prvých tónoch cítim sklamanie, myslím na svoju manželku, pre ktorú je to top song od DM vôbec. Veľmi ju hnevá táto verzia a toto nedokážem proste stráviť. Záverečný spev s ľuďmi na catwalku má ale silu a už spievam aj ja. Veľmi zmiešané pocity, naozaj Strange ...

Home
Každý jeden koncert DM, na ktorom som bol, zaznela táto skladba. Asi ma prenasleduje, je to osud, netuším. Napriek akustickej verzii - čomu nerozumiem, keďže na turné už zaznela v tej plnej - veľmi pekne zaspievané, poteší aj dojme vždy. A záver doplnený tancom s Daveom, ako aj burcovanie publika, má obrovskú silu. And I thank you, for bring me here!!!

Ghost Again
Absolútny hit, highlight, na nič sa nečaká a hneď od začiatku ide naplno. Výborné! Dovolím si tvrdiť, že od čias Violator sa DM nepodaril takýto song, ktorý by bol napriek svojej aktuálnosti funkčný ako úplná klasika. Bravo!

I Feel You + A Pain That I´m Used To
Milujem gitary, bicie, nespútanosť, toto ma nikdy nesklame. K DM live to proste patrí, obe, napriek obohranosti, podané maximálne a ľudia sú v siedmom nebi.

Behind The Wheel
Ďakujem za tú projekciu originálneho videa. Absolútne vystihuje esenciu toho byť fanúšikom DM. Vidieť kompletnú zostavu za mlada, aj keď len takýmto spôsobom, je viac než všetko. A keď sa na konci objavila Fletchova fotka, to nepotrebuje ďalšie slová.

Black Celebration
Sledujem svetelnú show a všetky spomienky, dobré aj zlé, úplne prenikajú mojim telom a dušou. Absolútna bomba, znova naživo po rokoch, slzy mi tečú a neudržím sa na nohách. Od emócii som takmer spadol cez zábradlie, nedá sa to opísať.

Stripped + Enjoy The Silence
Bez komentára. Tu musia zmiznúť všetky mobily. To nie sú iba hity, to sú koncertné hymny. "Stripped" je prvá skladba, ktorú som od DM v živote počul, na základe klipu som, ako mladý výtržník, chodil rozbíjať kladivom staré autá a opustené domy. Dokonca som raz utekal pred políciou. Tento song je ako cesta strojom času do odbobia divokej puberty, ktorá je už našťastie minulosťou. Láska k DM ale nikdy nie. Pri "Enjoy The Silence" ma prekvapí a nadchne "Eins, Zwei, Drei, Vier ..." od Davea, bomba!

Waiting For The Night
Prosím si "Condemnation", nikdy som ju naživo nezažil. Ešte v lete, keď som sa beznádejne trápil tým, že nepôjdem na žiadny koncert, bola v mojom osobnom playliste medzi najviac rotujúcimi skladbami. Napriek tomu lapám po dychu. Tie tisíce svetielok z mobilov vyzerajú v tomto obrovskom priestore ako skutočná nočná obloha posiata hviezdami. Už len keď to píšem tak sa mi trasie brada od emócii.
Slzy strieda úsmev. Neskutočne silná vec naživo a aj keby bolo naozaj pekné počuť aj iný live duet, ako napríklad zabudnutý klenot "Here is the House", tomuto nechýba absolútne nič. Úplná dokonalosť. Som šťastný, že tu som a vidím to. A Lanxess Aréna tomu dodáva ešte väčšie kúzlo. Top moment a song večera.

Just Can’t Get Enough
Milovaná aj nenávidená, ale človek ju odpustí. Naživo šľape rokmi čoraz lepšie, iskričky nádeje na "Photographic" sú pochované, no záverečná energia interakcie kapely s publikom, to zadupe akékoľvek pochybnosti do zeme.

Never Let Me Down Again
Koncertná hymna, jeden z najlepších songov vôbec, dokonca veľký hit, vďaka seriálovej produkcii, aj v dnešnej dobe pre mladú generáciu. Tešil som sa na "obilné pole" s takýmto výhľadom - "absolutely best!!!". Až v tomto momente si uvedomujem, aké to tu asi muselo byť počas známeho Live in Cologne. Už to mám takmer za sebou a stále neverím že som práve tu, na tomto mieste. Neskutočné.

Personal Jesus
Bez komentára, hit a vhodný na záver. Ďakovačka nemá konca, ľudia sa dočkajú všemožných suvenírov od nadšenej kapely. Jedna slečna dostane aj pekne prepotený uterák od Davea, ženy šalejú, muži sa smejú. Bravúrne a bravo DM! And I thank You a snáď niekedy raz See You Next Time. Nie dokonalý setlist, ale fungujúci ohromne silne a odohratý so skutočnou láskou a energiou a to sa cení.

Lanxess Arena, Kolín, ďakujem. Pri všetkej úcte, najlepšie publikum aké som v živote zažil. Takmer nikto nesedel, z ľudí išli všetky emócie, výborné odspievané pasáže, minimum mobilov na dnešnú dobu, ľudia aktívni aj vo vzdialených sektoroch, či dokonca aj v tých s veľmi zlou viditeľnostou, resp. žiadnou. Celá aréna bol jeden veľký kotol, aký si Depeche Mode zaslúžia. Deň, na ktorý nikdy v živote nezabudnem! Boli ste tam? Podeľte sa o svoje pocity ...

Outro: Na koncert Depeche Mode som čakal pre niekoho neuveriteľných sedem rokov. Takmer na úplnom konci aktuálneho turné som sa dočkal, splnil sa mi sen. Predchádzalo tomu zlé obdobie, podstatné však je, že keď nikdy neprestanete veriť, sny sa plnia. Tak ako je to v piesňach Depeche Mode ...

Milan Banáš