Kompromis ako otázka prežitia (1984)

Pred jesennou návštevou Talianska, v rámci turné k albumu "Some Great Reward", poskytli Martin a Dave rozhovor pre tamojší hudobný magazín Ciao.

Vaše meno je, často aj negatívnym spôsobom, spájané s veľmi mladým popovým publikom. Trápi Vás to niekedy?
Dave: "Pop" je skratka pre slovo "populárny" a slovo "populárny" je zasa spájané s oslovovaním veľkého množstva ľudí. Ak máme skutočne veľmi mladé publikum, tak to preto, že sme sa rozhodli svojho času otvoriť aj pre čitateľov takých magazínov ako Smash Hits, či vystupovať v TV reláciách, ktoré sleduje široké publikum. Toto nám však veľmi neprekáža. Je dobré vedieť, že väčšinou nie je dôležité čo urobíte, ako ako to urobíte. Mnohé kapely neuvažujú ako my, majú pocit, že by statili kredibilitu. Vedia však oni, čo v skutočnosť kredibilita zmanená? My si stále robíme veci po svojom, nenechám sa manipulovať režisérmi, či redaktormi od novín, ale na druhej strane, ak sa Vám v takýchto programoch podarí odviesť dobrý výkon, tak získate ohromné výhody.

Považujete sa stále za ozajstnú popovú kapelu?
Ak berieme "pop" ako "populárny", tak určite. Sami to dokážete zistiť podľa nahrávok, ktoré predávame, no netreba zabúdať, že sme stále nezávislou kapelou pod záštitou nezávislého vydavateľstva. "Pop" je však pojem, ktorý všade trochu mení význam. V určitých regiónoch Európy nás majú za rockovú kapelu, v Japonsku sme techno, či electro kapela a v Spojených štátoch nás radio k new wave. V tejto chvíli je jednoduchšie povedať, že sme Depeche Mode.

Poďme sa porozprávať o Vašich textoch. Aký veľký význam pre Vás majú?
Martin: No, texty sú veľmi dôležité a často sú dokonca základným prvkom samotnej nahrávky. Ale čoraz viac sú to práve zvuky, ktoré sa ľuďom zaryjú do pamäte. A potom ... viete, určite to nebudú slová, ktoré môžu spôsobiť v oblasti popu radikálne zmeny.

Dave: Dám príklad ... ak sa sústredíte na kompovanie singla, ktorý by mal uspieť v rebríčkoch, tak sa na text asi príliš sústrediť nebudete. Bude Vás zaujímať to, ako bude skladba vystavaná rytmicky, ako bude znieť melódia, refrény ... je veľmi zriedkavé, že sa singel stane hitom vďaka textu.

Čo ale znamená pripustenie kompromisov.
Martin: Samozrejme, netvárme sa, že nie. No ak sa kompromisom dá vyhnúť, tak by ste sa im vyhnúť mali. Robiť kompromisy je však otázka prežitia. Keď pracujete na singly a chcete, aby zabodoval v rebríčkoch, musíte sa prispôsobiť trhu a potom sú tu klipy, mixy a všetko, čo súvisí s propagáciou. Videoklipy nás príliš neberú a ak by sa to dalo, tak by sme sa bez nich zaobišli. Bohužiaľ, ak chceme nahrávky predávať, musíme videoklipy točiť. Takisto sa príliš nezaujímame o mixy, no fanúšikovia ich majú radi. Buďte si však istý, že ak sme presvedčení o tom, že sa nejaká skladba nedá predĺžiť ani o minútu, tak to neurobíme. Vtedy radšej na nahrávku zaradíme singel, záznam z koncertu, či doposiaľ nevydaný materiál. To, že sa čo najviac snažíme vyhýbať kompromisom, dokazujú aj niektoré nahrávky na vinyloch, ktoré znovu vydávame a ktoré často nie sú vhodné do rádií (rádio je kompromis), pretože sú pomalé, takmer morbídne, ale majú v sebe čosi jedinečné.

Mnohých prekvapilo, že album "Some Great Reward" má oveľa jednoduchšiu ako textovú, tak aj zvukovú štruktúru, v porovnaní s predošlým albumom. Prečo?
Áno, to je pravda. Médiá nás veľmi kritizovali a vyčítali nám, že píšeme veľmi jednoduché a priamočiare veci, no podľa mňa je to jediný spôsob, ako okamžite osloviť ľudí.

Dave: Je veľa kapiel, ktoré sami seba považujú za inteligentné, či intelektuálne práve preto, že produkujú komplikované veci a možno tak robia v nádeji, že sa vďaka tomu dostanú na titulnú stránku NME. V prípade posledného albumu si Martin vybral cestu písania viac osobných a jednoduchších textov, čo mu viac vyhovuje. Martin píše úprimným spôsobom, jednoducho tak, ako veci vníma. Niekomu tie veci prídu príliš jednoduché, no ja s týmto nesúhlasím. Nový singel, "Blasphemous Rumours", to je skutočne hlboký príbeh, hoc napísaný jednoduchým štýlom. Pojednáva o veciach, ktorými si skôr, či neskôr prejde každý. Dokonca aj tí najzarytejší kresťania zažijú moment, kedy prídu do konfliktu s Bohom. My na myšlienku Boha rozhodne neútočíme, len si kladieme určité otázky.

Martin: Album "Construction Time Again" pojednával o veciach, ktoré pozná každý, skúsil ich na vlastnej koži, pojednával o svete ako takom. Tento album vychádza z omnoho vnútornejšieho procesu. Niektorí boli sklamaní, pretože album je menej politický, než ten predošlý, ale my predsa nie sme politická kapela, píšeme o veciach, ktoré sa týkajú spoločnosti vo všeobecnej rovine, no pre mnohých je práve toto politická agenda. "Construction Time Again" je veľmi tvrdý album, "Some Great Reward" je melodickejší. To však neznamená, že ako kapela sme zmäkli, či zoslabli, len experimentujeme v rôznych zvukových oblastiach a pre nás je to veľmi poplatná vec. Každý album má svoj priestor a v každom prípade, všetko robíme poctivo.

Nemáte pocit, že tento štýl zvukov a textov zvýraznil sexuálny prvok, ktorý je vo Vašej práci takisto prítomný?
Dave: Ja myslím, že áno. Veď sex je niečo, čo zaujíma každého a dnes už nikoho nepohoršuje. Sex je téma, ktorá sa aktuálne veľmi dobre predáva, veď si zoberte takých Frankie Goes To Hollywood. Ale my k tomu takto nepristupujeme. Na albume "Some Great Reward" sme sa snažili prepojiť erotiku so sociálnym témami. Je na ňom skladba "Master And Servant", ktorej ústrednou témou je fakt, že ľudia radi ako dominujú, tak sú aj radi ovládaní. V sexe sa totiž zbiehajú rôzne prvky, ktoré sa vyskytujú v každodennom pracovnom živote. A presnejšie povedané, ak sa napríklad stane, že ste viacmenej ovládaní na pracovisku, tak práve v súkromí, a najmä v sexe, chcete byť dominantný, aby ste si vykompenzovali vlastné frustrácie.

Myslíte si, že po štyroch vydaných štúdiových albumoch je tu stále priestor na experimentovanie?
Dave: No samozrejme. Máme počítačový systém, ktorý nám, po spracovaní reálnych zvukov, umožňuje vytvoriť akýkoľvek zvuk. Neexistujú žiadne obmedzenia, môžete vytvoriť čokoľvek Vás napadne. S týmto zariadením neustále experimentujeme, niekedy sa v tom stratíme na celé hodiny, či dni. Každej jednej skladbe venujeme veľa času, všetko musí zodpovedať našim predstavám.

Martin: Niekedy to funguje, niekedy nie. Vytvorili sme nejaké veci, z ktorých sa stali príliš komplikované záležitosti. Viete, s takýmito systémami sa pracuje vcelku zložito, musíte byť opatrní. Nesmiete to preháňať, musíte sa ovládať. Počítač sa veľmi ľahko vymkne spod kontroly a stáva sa, že strávite v štúdiu celé dni a nedokážete z neho vydolovať nič konkrétne. Kým sme si to uvedomili, minuli sme veľa peňazí. Sme veľmi precízna kapela. Alan používa nový Emulator aj na koncertoch, to hlavne preto, že chceme zostať verní tomu, čo ľudia počujú z nahrávok. Experimentovať však znamená aj riskovať a my sme kapela, ktorá veľmi riskuje. Vždy si však kryjeme chrbát, pretože za nami stojí veľmi veľa fanúšikov, ktorí nás už po dvoch týždňoch od vydania nahrávky dokážu posunúť v rebríčkoch veľmi vysoko.

Do akej miery zasahujete do výberu obalov Vašich albumov?
Martin: Povedal by som, že do značnej a preto nie je náhoda, že obal albumu "A Broken Frame" bol vyhodnotený ako najlepší obal albumu za rok 1982. Dnes na obraze veľmi záleží a obal albumu je doslova jeho základným prvkom. Ľudia chcú nahrávky nielen počuť, ale aj vidieť, ako v obchode, tak aj doma.

autor: Piergiorgio Brenulli