Kým sa rozbehla “mašina” (2011 - 2012) - II.

Kapela sa pred nahrávaním albumu "Delta Machine" stretla po prvýkrát v januári 2012, kedy si spoločne vypočuli pripravené demá. Samotné nahrávanie sa začalo o dva mesiace neskôr v Santa Barbare.

Londýn tentoraz zostal bokom. Celé nahrávanie sa uskutočnilo v štúdiách v Santa Barbare a v New Yorku, no prekvapivo sa v úlohe producenta, po tretíkrát v rade, objavil opäť Ben Hillier. Predsalen sa však pôvodne plánovala malá zmena. Martin mal na seba vziať úlohu spoluproducenta.
Dave: "No, popravde, keď sme sa po prvýkrát stretli, v januári, aby sme si u Martina vypočuli pripravené skladby, tak sa ukázalo, že Martinove demá boli skutočne skvele produkované. Samozrejme som zopár demoskladieb priniesol aj ja a všetky sme si vypočuli. Nechceli sme sa v tom všetkom príliš rýpať, takže sme sa opäť rozhodli prizvať Bena Hilliera, pretože nám to prišlo logické."

Fletch: "Mne ten album príde omnoho lepší, než ten predošlý. Myslím, že z neho srší množstvo energie. Úžasné na tom všetkom je, že sa nám ho podarilo dokončiť ešte skôr oproti plánu, čo sa nám nikdy predtým, počas našej kariéry, nepodarilo. To len dokazuje, že ak sa Vám album podarí dokončiť skôr, musí byť naozaj dobrý!"

Ak už sa teda spomenutl predošlý album, v porovnaní s ním tu bolo niekoľko odlišností. Martin ešte pred začatím nahrávania prepracoval Davidove demá. Pravdepodobne preto, aby mal zo všetkých pripravených skladieb pocit konzistencie, pokiaľ šlo o zvuk a smerovanie. Neskôr bolo skutočne ťažké rozlíšiť, kto je autorom ktorej piesne. No a k nahrávaniu prizvali ďalšieho producenta, Christoffera Berga.

Dave: "Chris je skvelý hudobník a ponúkol nám množstvo skvelých nápadov. Nemá problém sa pred všetkých postaviť a povedať, "mám nápad!" A to sa mi veľmi páči. Ono je asi trochu odstrašujúce pracovať s kapelou, akou je tá naša, nakoľko máme jasné očakávania. Niektoré sú skutočné, niektoré nie. S Martinom sme však veľmi otvorení k nápadom iných."

Fletch k tomu dodal, že mali k dispozícii "chlapíka menom Ferg (Peterkin), ktorý pracoval ako štúdiový inžinier. Tvoril vlastnú hudbu a je to skutočný génius, k tomu omnoho mladší od nás, takže k nám priniesol množstvo mladíckej energie. Bol skutočne skvelý."

Ak nie je kapela v štúdiu alebo na spoločnom turné, tak spolu veľmi medzi sebou nekomunikujú, takmer sa nestretávajú a ani nie sú v kontakte. Je preto logické, že chvíľu trvá, než si na seba opäť zvyknú.
Dave: "Viete, prvý príchod do štúdia po veľmi dlhom čase, to je v prípade Depeche Mode trochu zložitý proces. Máme samozrejme k dispozícii množstvo času a pomáha nám množstvo ľudí, myslím programátorov, inžinierov a podobne. Dá sa povedať, že aj po tých viac ako 30-tich rokoch akoby sme vždy začínali odznova. Aktuálne sa to všetko ešte "varí". Určite do konca roka album hotový nebude, no momentálne sa už zaoberáme plánmi pre budúcoročné turné. Teraz sa však pripomína prácu vo vedeckom laboratóriu. Pracujeme v dvoch miestnostiach a obe sú plné elektroniky, gitár a všetci sú veľmi kreatívni."

Ako však už bolo uvedené, tentoraz sa podarilo album dokončiť dokonca v predstihu. No bolo sa zároveň nutné popasovať s iným problémom. Poprvýkrát v kariére kapely sa stalo, že nepatrili pod žiadne vydavateľstvo.
Dave: "V období albumu "Exiter" podpísal Daniel, s našim požehnaním, zmluvu s EMI. A tým EMI získalo značnú kontrolu nad Mute Records. Samozrejme si Daniel zabezpečil plnú umeleckú kontrolu, no tesne pred nahrávaním "Delta Machine" sa začali šíriť reči o postupnom rozpredaji niektorých častí EMI. Nechceli sme uviaznúť v nejakom vákuu a neskôr riešiť veci cez súdy, nakoľko sme o podobných záležitostiach počuli nespočetne veľakrát. Daniel teda dnes vlastní Mute Artists, no nie Mute Records, ktoré sa pokúšal neúspešne kúpiť späť. Síce dostal ponuku, no príliš vysokú a bol z toho veľmi nešťastný, ako som nedávno zistil. Chcel to všetko získať späť, ale my sme mu museli povedať nasledovné: "Dan, my sa musíme pohnúť ďalej." S najlepšou ponukou prišli páni zo Sony, zaručili nám, že Daniel bude stále pri nás a že budeme mať pod kontrolou všetko, čo robíme. A hlavne, po roku 2015 budeme mať po kontrolou náš kompletný katalóg. Budeme ho jednoducho vlastniť. Takže po albume "Delta Machine" budeme mať konečne všetko plne pod kontrolou."

Znamenalo to však, že album a single vydali bez toho slávneho Bong označenia. To bolo veľké sklamanie hlavne pre zberateľov, no bola to pre kapelu tá najlepšia možnosť, pokiaľ si chceli naďalej zachovať nezávislosť. Všetky náklady súvisiace s nahrávaním prevzali teda na seba, keďže nechceli byť zviazaní s nahrávacou spoločnosťou. Dohoda so Sony sa teda týkala viac logistickej oblasti, nešlo teda o typickú zmluvu súvisiacu s nahrávaním.

V pláne boli spolupráce aj s inými umelcami, no nefungovalo to.
Dave: "Ben Hillier absolvoval pohovory s rôznymi hudobníkmi, ktorých chcel získať k prácam na albume, ale všetci vraveli, "no áno, elektronika je nám známa." Lenže, oni mali na mysli to, že vedia, ako programovať software a ostatné veci v počítačoch. Rozhodne však nemali potuchy o tom, ako používať masívne modulárne hardware systémy - ARP veci a podobne."

Takže, nakoniec sa okolo albumu veľa ľudí nemotalo. Ale samozrejme, aj tak sa im darilo.
Dave: "Nepopieram, že som mal v živote obdobie, kedy som si nahováral, "Musíš byť väčší, rýchlejší, silnejší a lepší." Rokmi sme sa dopracovali k nášmu trinástemu štúdiobého albumu ... práce na ňom mi dalo pocit, akoby sme pracovali na niečom úplne novom. S Martinom akoby sme sa pri písaní ocitli na tej istej strane knihy, skutočne sme držali pokope, bola to radostná skúsenosť."

Na druhej strane sa však zdalo, že Dave nebol dostatočne trpezlivý. "Nahrávanie s Depeche Mode nie je práve jednoduchý proces. Je to vcelku komplikované a zdĺhavé. Ale máme luxus v podobe disponibilného času. Nie som si však istý, či je to práve výhoda, ak máte byť kreatívny. Radšej pracujem v štúdiu trochu svižnejšie. Inak ma to potom začína nudiť. Viete, oni tam pracujú ako v laboratóriu, obklopení všetkými tými mašinkami, z ktorých vychádzajú čudné zvuky a ja tam len sedím a tu a tam sa spýtam, "Môže už spievať? Môžem už spievať? Už môžem spievať?" Nie sme skutočnou kapelou. Nie sme ako The Rolling Stones, ktorí spolu brnkajú a hrajú v štúdiu. Medzi Martinom a mnou sú veci veľmi konceptuálne. Fletch zasa tu a tam príde s nejakým nápadom, ale on je ten, kto povie, "To čo vlastne robíte? Už sa s tým hrajkáte tri dni a aj tak to za nič nestojí!" Ale rozhodne nie je strojca, skôr mediátor. On je tá vlažná voda medzi ohňom a ľadom :) Venuje sa krížovkám a ak sa mu o jednej podarí dostať k obedu, je spokojný."

Martin: "Myslím, že tento album je jedným z tých najľahšie sa rodiacich." ... ale to sme počuli aj po nahratí albumu "Sounds Of The Universe" ...

Keď sa album dostal do fázy finálneho mixu, objavili sa na scéne starí známi.
Dave: "Výborné pri tomto albume bolo aj to, že sa na palube opäť objavil Flood a postaral sa o finálny mix. A napomáhali nám aj nové technológie, pretože sme sa s Martinom mohli s Floodom spojiť cez Skype. On bol totiž v Londýne, kde sa mixovalo a my ostatní sme v New Yorku stále nahrávali. Inak sme s ním ale nekomunikovali! Dokonca sme s Floodom ani nepracovali v štúdiu. A celkovo si myslím, že tento album bol vydarenou bodkou za trilógiou, ktorá vznikla v spolupráci s Benom Hillierom."

Fanúšikovia majú odjakživa tendeciu priznávať niekdajším producentom, hlavne tým zo začiatkov fungovania kapely, až príliš veľkú dôležitosť. Takže, keď sa prevalili informácie o tom, že album bude mixovať Flood, začali mať fanúšikovia až príliš veľké očakávania. Lenže mixovanie nahrávky nemá nič spoločné s jej produkovaním, a zároveň produkcia nehrávky automaticky neznamená, že producent bude mať veľký vplyv na samotnú hudobnú stránku veci.

zdroj: depechemodebiogaphie.de