Liquid (03/2000)

Návrat v čase do obdobia, kedy bol Alan Wilder, so svojim projektom Recoil, na vrchole aktívnej činnosti. Pripomeňme si jeho vynikajúci album "Liquid", ktorý je v obnovenej vinylovej reedícií dostupný v ponuke Mute.

Až doteraz boli všetky Tvoje albumy jeden od druhého odlišné, no "Liquid" znie veľmi podobne ako "Unsound Methods" ...
Alan Wilder: V tomto smere nešlo o žiaden zámer. Pôvodne som chcel nahrať album, ktorý by sa takisto kompletne líšil od svojho predchodcu, dokonca som si v tomto smere nastavil nové vlastné obmedzenia: nepracovať opäť s tými istými vokalistami, dokonca ani s Douglasom McCarthym, či Maggie Estep, s ktorými inak zbožňujem pracovať. Dokonca som začal nahrávať vokalistov od úplného začiatku, ako začali na skladbách pracovať a podobne. No pri kopírovaní a spájaní prvkov, inak takto bežne pracujem, keď dávam dohromady rôznorodé nahraté veci, sa mi veľmi rýchlo ukázalo, že vlastne smerujem ku ďalšej kapitole toho, čo som vytvoril s albumom "Unsound Methods". Ale ono je to jedno, pretože vždy nechávam jednotlivé časti, aby sa z procesu vynárali samé, nemám v tomto žiadne predsudky. V skutočnosti je to tak lepšie, pretože milujem, viac, než čokoľvek iné, keď ma moja vlastná práca prekvapuje.

Toto je vôbec po prvýkrát, kedy na projekte Recoil participovali aj iní hudobníci. Ako k tomu došlo?
Tak v prvom rade sú to všetko moji priatelia, umelci, s ktorými sa poznám roky. Poznám ich pozadie a viem, že ich môžem celé hodiny žiadať o improvizáciu bez toho, aby pritom postupne strácali záujem, pretože práve toto sa bežne pri improvizácií stáva. Nechal som ich pracovať na rôznych štýloch, tempách, bez stanovených limitov. A následne sa ich práca, po prenesení do počítača, stala chrbticou jednotlivých elementov. Nepochybne tak "Liquid" získal nádych organiky, väčší živý aspekt, aj keď bolo všetko vždy následne rekomponované na počítačových nástrojoch. Svoju prácu rád prirovnávam k skladaniu puzzlí, kedy mám v ruke len zopár dielikov a k dispozícií matnú spomienku na výsledný obraz, o ktorých sa pokúšam. Takže, bežne musíte pridať kúsky, ktoré ste vytvorili sami, takže výsledok sa nakoniec len z časti podobá na to, čo bolo pôvodne plánované. Nakoniec, jediný koncept, ktorý sa na albume objavil, súvisí s haváriou lietadla, ktorej som bol svedkom. Rozprávam o tom v dvoch častiach, v úvodne skladbe "Black Box" a v záverečnej skladbe albumu. Všetky ostatné skladby sú prierezom spomienok človeka, ktorý vie, že mu zostávajú posledné chvíle života. Jeho vedomie sa rozpadá a nakoniec zostanú len záblesky končiaceho sa života, spomienky plné dôležitých vecí alebo márnosti. Lenže, nad tým všetkým už nemá žiadnu kontrolu, môže sa tým nechať len unášať, úplne sa oddal prúdu ... preto ten názov, "Liquid" (tekutina).

Môžeš nám priblížiť vokalistov, ktorých si prizval na tento album? Začnime Diamandou Galas.
Diamandu nemôžem priamo označiť za kamarátku, ale poznám ju už celé roky. Obaja fungujeme pod Mute a vždy som bol hlboko fascinovaný jej spôsobom spevu. Nik tak nedokáže spojiť zmyselnosť a extrémne násilie, ktoré ma inak neoslovuje, ako práve ona. Už od samého začiatku som uvažoval práve o nej pri skladbách "Strange Hours" a "Vertigen", inak veľmi temná, ktoré hudobne vychádzajú z jazzu a dub-u. Vždy som chcel pracovať so spevákmi z klasickej scény a Diamanda z takej scény pochádza, pričom má neuveriteľnú schopnosť sa prispôsobiť všetkým štýlom.

Nicole Blackman.
Prezrel som si jej prácu, ktorú odviedla pre Golden Palominos, na ich najtemnejšom a najrušivejšom albume "Dead Inside", ako aj jej spolupráce s Billym Laswell a Scanner. Neskôr som zistil, že dokonca spolupracovala s KMFDM. Je to umelkyňa, ktorá je na seba veľmi náročná a hľadá dokonalosť.

To si ju naozaj tak vytrápil, ako tvrdí?
Nie, to šlo o naše vtipkovanie, niečo na spôsob chudáka umelca a zlého režiséra. Pravda je taká, že bola na seba tvrdšia, než ktokoľvek, s kým som predtým spolupracoval. Verím však, že výsledok tomu úsiliu zodpovedá.

Si v prípade Tvojich interpretov v základe demokrat alebo viac veci diktuješ?
Za "diktátora" sa nepovažujem. Prácu týchto ľudí rešpektujem a ak aj priniesli niečo, s čím som nebol stotožnený, tak som nikdy nič neupravil, či neodstránil bez toho, aby som sa s nimi najskôr neporozprával. Možno som len skrátil nejaké sekcie, či upravil nejaké dva verše, aby text lepšie súzvučil s hudbou, ale aj to za ich plnej účasti.

Spôsob, akým si pracoval s Rosou Torras je vcelku nezvyčajný ...
Áno, ale veľmi dlho som čakal, kým sa mi naskytne spolupráca s ne-anglicky hovoriacim spevákom, aj to som už musel na moju webstránku zverejniť výzvu, aby mi fanúšikovia z celého sveta, ktorí prejavia záujem, poslali nahrávky svojich vokálov. Takto sa ku mne dostala nahráva Rosy, s jej španielskym prízvukom, ktorý ma okamžite oslovil. Samozrejme aj jej spev. Síce som nerozumel ničomu, čo bolo na tej nahrávke, ale mal som pocit, že to bolo presne to, po čom som pátral. Skontaktoval som sa s ňou, pozval ju k sebe do Londýna a snažil sa ju nahovoriť na spoluprácu. Bolo pre mňa dôležité vyvolať v nej pocit, že spolu dokážeme pracovať :) Vlastne je to podmienka každej spolupráce, ku ktorej pristúpim. Musí to byť vzťah založený na dôvere.

Objavil si takýmto spôsobom, ako v prípade Rosy, aj iných vokalistov, s ktorými by si rád spolupracoval?
Keď počúvate rôzne množstvo hlasov, tak si uvedomíte, že medzi nimi je len hŕstka takých, ktorý majú skutočne originálny vokálny rozsah. Neviem, či niekedy v budúcnosti zopakujem takýto experiment, ale s cudzincami pracujem vcelku rád.

Mnohí z tých hosťujúcich spevákov nepochádzajú z čisto hudobného prostredia ...
Áno, toto mi prišlo veľmi dôležité. Vcelku často najímam vokalistov zo sveta hovoreného slova, poézie, či herectva. Práca s ľuďmi ako Maggie Estep, či Samantha Coerbell je zaujímavá, nakoľko nemajú také vnímanie a obmedzenia ako rockoví speváci. Oni nemajú snahu prispôsobovať svoj hlas melódií, či zvuku, akýmkoľvek spôsobom. Zistil som, že v oblasti kultúry majú úplne iné skúsenosti ako ja, čo vnieslo do projektu Recoil veľa nového.

Trent Reznor, resp. Nine Inch Nails zvykli pre niekoľkými koncertami ich posledného turné púšťať publiku práve album "Liquid". K tomu došlo ako?
Hľadal som nejakého amerického distribútora a tak som poslal prvotnú verziu albumu aj jeho vydavateľstvu Nothing, čo si veľmi cenil a spýtal sa ma, či by mohol album použiť na svojich koncertoch. Ono, ja som chcel pôvodne podpísať zmluvu s Mute US, ale Trent ma presvedčil, že publikum na album reagovalo skutočne skvele.

Cítiš k jeho práci nejakú spriaznenosť?
Istým spôsobom sme si dosť podobní. Veľmi veľa pracuje v štúdiu a veľmi sa zameriava na štruktúru zvuku, čo je na jeho posledných albumoch veľmi cítiť a pokladám ich za jeho najlepšie. Rozdiel medzi nami je v tom, že on sa rád stavia do popredia, kým ja preferujem zostávať v úzadí.

Dá sa teda dedukovať, že ani tentokrát nepodnikneš turné?
Nie, budete si musieť počkať. Ono to raz príde, ale myšlienka sa už pomaly rodí. Neviem si samého seba predstaviť hrať a vystupovať ako Recoil, čiže v podobe regulérneho koncertu, aj keď by nepochybne bolo možné, pre pár vystúpení, dať dohromady pôvodných vokalistov a odohrať s nimi moje skladby. Možno by som zopár mojich skladieb vedel odprezentovať na pozadí nejakej filmovej projekcie ... ale nie v blízkej budúcnosti. Možno môj ďalší album bude veľmi rockový a vhodný na bežné koncertovanie, kto vie?

zdroj: Elegy, France, 03/2000