Luscious Apparatus

Exkluzívny rozhovor s Alanom Wilderom pre stránky The Electricity Club.

V minulom roku si vydal retrospektívnu kompiláciu "Selected". Každý z tvojich albumov má odlišný umelecký koncept, bolo v tomto prípade zložité zostaviť tracklist kompilácie tak, aby reprezentovala prácu tvojho projektu Recoil a zároveň poskytla poslucháčovi kompaktný celok?
No, tu treba povedať, že od prvého momentu, ako prišli z Mute s nápadom na kolekciu skladieb, šlo o riadnu výzvu. Povedali mi, že majú v pláne vydať sériu kompilácii niekoľkých ich umelcov, aby ich v rýchlosti ľuďom predstavili. No a keď som si uvedomil, že zo strany labelu nie sú kladené žiadne podmienky a ani obmedzenia, tak sa ten nápad na zostavenie zbierky skladieb začal sám pýtať na svet. Vedel som, že by bolo možné zostaviť album, ktorý by mal svoju postupnosť, atmosféru a celistvosť. Inklinoval som skôr k myšlienke vybrať skladby z posledných troch albumov, pretože práve v nich sa odráža skutočná produkcia projektu Recoil, takže "Selected" je viac zbierkou mojich obľúbených skladieb, než výberom toho najlepšieho. A myslím, že to funguje a musím povedať, že zostavenie tracklistu nebolo nakoniec až také obtiažne.

Turné "Selected Events", s ktorým si obišiel Európu a Ameriku, sa stretlo s nadšeným ohlasom. Aké obavy sa ti však vynárali v myšlienkach pri predstave živých koncertov Recoil a ako si sa s nimi vysporiadal?
Tie najväčšie, to bolo skôr vnímanie živého hrania v porovnaní s playbackom. Šou bola od začiatku pripravovaná viac ako audio-vizuálna prezentácia, než skutočné live vystúpenie. Hudba bola šitá na mieru priestorom, kde sa vystúpenie odohrávalo a s týmto predsavzatím sa to všetko aj budovalo. Celé to bolo synchronizované s filmom a myslím, že pri našom vybavení bolo úplne jasné, že nebudeme hrať všetky party, no radšej sme pridávali do setu živé prvky a efekty (v každom klube iné), čím sme vybudovali základ vystúpenia. Možno je práve takýto koncept akýmsi moderným spôsobom prezentácie hudby v porovnaní s tradičným, 5-členným zoskupením gitara-bicie-bassa-syntezátori-spev, čomu som sa chcel od začiatku vyhnúť. Postupom turné sa veľmi jasne ukázalo, ktoré aspekty prezentácie fungujú lepšie, ktoré zasa menej a tak sme celý set postupne adaptovali na viac davovo prijateľnú formu.

Na pódiu si mal so sebou modulárny syntezátor Telemark. Ako si sa k nemu dostal a čím presne obohatil prezentáciu Recoil?
Na turné som použil množstvo syntezátorov, vždy v závislosti od toho, čo som v ktorý večer chcel dosiahnuť - vždy šlo o modulárne syntezátori s externým vstupom. To mi umožnil "nakŕmiť" syntezátor množstvom zvukov a tieto využívať na rezonancie, filtrovanie, úpravu a podobne. Spomínaný Telemark som použil len zopár krát a nikdy som ho naplno nevyužil.

Máš za sebou vystúpenia na podujatiach Back To Phuture, Short Circuit Presents Mute a teraz sa chystáš hrať na Vintage festivale. Spomínam si, ako si v minulosti bojoval s možnosťou vystupovania s tvojim projektom. Takže myslíš, že elektronickej hudbe sa konečne dostalo náležitého uznania?
Myslím, že uznania sa dočkala už dávno, no dnes máme možnosť vidieť čoraz viac vystúpení, kde sa využíva film, počítače, no a to je v dnešnej modernej dobe (plnej prenosných aplikácii na čoraz menších a menších zariadeniach, dokonca v telefónoch) čoraz viac akceptované, dokonca aj zarytými fanúšikmi poctivej hudby. Hranice medzi tým, čo je hrané naozaj a čo je predprogramované, sú čoraz viac nejasnejšie. Záleží vôbec na tom? Podľa mňa vôbec. To najdôležitejšie je zasiahnuť poslucháča/diváka a poskytnúť mu ako radosť, tak aj zábavu.

Nedávno si pripravil remix skladby "In Chains" na remixovú kompiláciu Depeche Mode, "Remixes 2". Prečo si si vybral práve túto skladbu a čím myslíš, v porovnaní s originálom, že si obohatil túto skladbu?
Požiadal som o pomoc pri výbere Mute, kde mi na moju žiadosť poskytli výber niekoľkých skladieb v podobe pred finálnou úpravou, takže som mal možnosť vypočuť si ich jednotlivé party a mohol som sa tak lepšie rozhodnúť. Nakoniec som sa rozhodol, že z môjho "zásahu" by mohla získať najviac práve "In Chains" a dúfal som, že jej dám viac dynamiky a celkovej sily. Skladba samotná, ako aj jej vokály, bola veľmi silná a hoci sme nakoniec skončili s dvoma odlišnými verziami, s výsledkami som spokojný.

V septembri prostredníctvom Omage Auctions chystáš predaj svojej zbierky pamätihodností a nástrojov z obdobia tvojej hudobnej kariéry, hlavne z rokov 1982 až 1995. Ako k tomu došlo?
V podstate to začalo ako malý výpredaj štúdiového vybavenia, no prerástlo to v niečo omnoho väčšie a vtedy som si uvedomil, že celý ten proces predaja môže byť značne komplikovaný. No a aby to všetko dostalo vôbec nejaký zmysel, tak sme do toho zaradili celú moju zbierku. Postupom procesu, aj napriek komplikáciám, mi to začalo poskytovať zvláštnu radosť - v spomienkach som sa vracal o niekoľko rokov späť a pospomínal na všetko, čo s jednotlivými artiklami súviselo a aký význam jednotlivé veci pre mňa mali. Výsledkom bude podľa mňa veľmi vzrušujúca udalosť v Manchesteri, ktorej súčasťou bude workshop, diskusia, dokumentárny film, možno vystúpenie a ďalšie zaujímavé veci pre fanúšikov.

Ktorá vec z ponúknutej zbierky je podľa teba najneobyčajnejšia a aký príbeh sa za ňou skrýva?
Podľa mňa to bude nevydaný box set známy ako "DMBS 1-4". Pokladám to za "Svätý grál", keďže jeho obsahom sú 4 extrémne raritné "white labels" z boxsetu Depeche Mode, ktoré neboli nikdy publikované. Vydanie setu bolo odvolané z neznámych dôvodov. Kto vie prečo? Boli vytlačené len 4 testovacie kusy, ktoré mi boli v roku 1988 zaslané na schválenie.

Medzi vecami, ktoré putujú do aukcie, je aj niekoľko historických syntezátorov. Spájajú sa s niektorými z nich konkrétne spomienky, o ktorých by si nám mohol povedať niekoľko vtipných slov, ako napr. Minimoog, ARP Odyssey alebo Oberheim OB8?
Minimoog bol môj prvý syntezátor, ktorý som si kúpil v roku 1977, čiže ešte v časoch pred DM, kedy som bol členom zoskupenia Dafne&The Tenderspots. Bola to pre nás vtedy veľká vec, trochu nákladná a nemohli sme si ju vo veľkom dovoliť používať, pokiaľ sme nepoistili našu nahrávaciu zmluvu. Dodnes patrí tento syntezátor k mojim najobľúbenejším, hlavne pre tie 3 slávne tučné zvuky, no a samozrejme ide o absolútnu klasiku. Používal som ho celé roky, hlavne v začiatkoch môjho fungovania v Depeche Mode, kedy sa využil pri nahrávaní albumov "Construction Time Again" a "Some Great Rewards". Dokonca som ho v polovici 80-tych rokoch obohatil o MIDI modul.

ARP, to bola čisto súkromná investícia na konci 1970-tych rokov v Londýne a takisto som ho využíval hlavne v časoch pred DM v rôznych kapelách. Myslím, že som mal vždy slabosť pre Minimoog, ale ak ste raz akceptovali fakt, že ARP nikdy nedosiahne ten "tučný" zvuk a ja som si k tomu ešte uvedomil, že by som ho mohol využívať ako úplne iný nástroj... prepadol som mu. MIDI upgrade som urobil až omnoho neskôr, kedy som ARP využil na prvých albumoch projektu Recoil, "Hydrology" a "Bloodline". Priznávam, že som nikdy nebol kvalifikovaný operátor (ako napr. Daniel Miller), ale pri hraní sa s ARP som si užil kopec zábavy.

Na moje sklamanie, keď som nedávno spustil OB8, tak som z neho nemohol dostať žiaden náležitý zvuk, hoci som povedal, že pozornosť si zaslúži len hlas. Ale bol som prekvapený, ako stále dobre vyzerá, je vo vážne dobrej fyzickej kondícii. OB8 som využíval počas fungovania v Real To Real a The Hitmen, v začiatkoch 80-tych rokov. Mal taký tučný a teplý zvuk a bol to môj prvý polyfonický syntezátor. Nedávno som po prvýkrát použil nejaké záplaty a aktualizácie, ktoré ma ponorili do zvuku Oberheim-u a zistil som, akú jedinečnú kvalitu má. Odvtedy som skutočným fanúšikom Oberheimu.

V ponuke sa nachádza aj EDP Wasp. Vo svojich časoch sa objavil článok o producentovi Dave Bascombovi, kde sa uvádzalo, že ste ho využili na albume "Music For The Masses".
Áno, to je pravda, využil sa pri tvorbe tých slávnych bassových partov v Aggro mixe singla "Never Let Me Down Again". Myslím, že sme použili Wasp a Spider sekvencer a následne sme to samplovali, keďže to nie je upravené cez MIDI. Možno sme pri sekvencovaní použili cv/gate, ale to si presne nespomeniem.

Ktoré nástroje si si za tie roky najviac obľúbil?
V štúdiu som mal vždy rád moju Neve konzolu zo 70-tych rokov, potom Roland space echo, Manley zosilňovače a kompresor, VCS3, Minimoog a Oberheim syntezátori... Mám kopec ďalších zariadení, ale to sú prakticky nadbytočné veci. Dnes moje potreby dostatočne napĺňa skutočne jednoduchá výbava: Logic Audio, Ableton Live a množstvo pluginov. Pracujem na MacBooku, takže je to všetko omnoho prenosnejšie, čiže konečne možno robiť hudbu za pochodu.

Ak máme v The Electric Club-e nejaká najobľúbenejšiu skladbu Depeche Mode všetkých čias, tak je to rozhodne "Halo". Mohol by si nám priblížiť, ako ste s co-producentom Floodom dali dohromady paletu zvukov, ktoré tvoria jej finálnu podobu?
Pokiaľ ma pamäť neklame, tak bicie boli vysamplované z "When The Levee Breaks" od Led Zeppelin (na druhej strane to mohol byť aj nejaký rapový song). Je to jeden z najviac využívaných bicích samplov - z jasných dôvodov, keďže to má veľmi špeciálny "Bonham" zvuk. Tá istá zvuková slučka sa objavila aj v ďalšej DM skladbe, "Get Right With Me". Túto slučku som si všimol aj v jednej skladbe od Massive Attack a u mnohých iných. Myslím, že "Violator" bol prvým albumom, kde sme kompletné bicie slučky využili pri stavaní rytmických trackov, čiže sme neprogramovali samostatné bicie zvuky, a vlastne "Halo" bola prvá skladba, ktorú sme pre album nahrali. V tom čase sme s Floodom počúvali množstvo hip hopových a rappových skladieb - išlo o umelcov, ktorí predurčili smer pre neskoršiu veľkú vlnu samplingu. Tieto techniky a pocity z tých skladieb vo veľkom ovplyvnili skladby z albumov "Violator" a "Songs Of Faith And Devotion".

Pokiaľ ide o ostatné zvuky na "Halo", v tom už tak jasno nemám, ale nepochybne sme použili Floodov ARP 2600 v kombinácii s inými modulárnymi syntezátormi, čím vznikli bassové a iné sekvenčné party. V záverečných refrénoch sú použité sláčikové sample, ktoré sme myslím získali z Elgar-a. To je jedna z mojich techník, objaviť sekcie klasických sláčikov, pretransformovať ich, následne k nim pridať moje vlastné sample, čím vzniknú úplne nové aranžmány. V tomto prípade tomu tak bolo určite. A podobne aj v prípade skladby "Clean".

A ako vznikla tá nádherná sekvencia vo "Waithing For The Night"?
Hlavný sekvenčný part bol produkovaný na ARP 2600 syntezátore a sekvenceri, nakoľko keď nastavujete 16 notovú sekvenciu, tak to obsahuje mnoho chýb (napr. ladenie) - nakoniec to bola viacmenej šťastná náhoda. Museli sme sa s tou sekvenciou chvíľu pohrávať, ladiť ju cez filtre a celé to prehnať cez ARP, až kým sme nezískali ten hypnotický výsledok. Výsledná sekvencia mohla byť hraná na akomkoľvek tóne klávesov a bola vlastne nosným akordom skladby, ktorý sa mohol za behu meniť a tak sme to mohli nahrať, čím sme získali "chrbticu" celej veci. Všetky ostatné zvuky v skladbe už slúžili len ako dekorácia. Každá skladba je iná a ku každej sme pri práci so sekvencerom volili iný prístup, v závislosti od toho, čo sme chceli dosiahnuť.

So svojimi bývalými spoluhráčmi si na koncerte v rámci Teenage Cancer Trust 2010 spôsobil obrovské prekvapenie, kedy ste sa spoločným fantastickým vystúpením postarali o najlepší koncert v rámci TCT 2010. Nebol si prekvapený ováciami, ktoré sa ti dostali zo strany publika? Máš na tú noc príjemné spomienky?
No, ten pobyt na pódiu mi prišiel až podivne dôverne známy - čo možno nie je až také prekvapivé, vzhľadom na to, koľko času sme spolu strávili na turné - bolo to akoby som nikdy nebol preč. No zabudol som, aké to je mať pred sebou také obrovské publikum. Bol to však pocit hrdosti, keď som zistil, v koľkých ľuďoch to vyvolalo pocit šťastia. Bolo skvelé znova všetkých vidieť (kapelu a štáb), podebatiť s nimi o tom, čo majú nové, ako sa im darí. Bola to však významná udalosť, nakoľko išlo o veľmi dôležitú vec a už predtým som mal pocit, že ľudia budú reagovať skvele, čo sa nakoniec aj stalo :)

Za tie roky si ako s Depeche Mode, tak aj s Recoil, nahromadil ohromný katalóg nahrávok. Na ktoré skladby/albumy si najviac pyšný?
Z albumov je mojim obľúbeným "Songs Of Faith And Devotion" a potom skladby "In Your Room", "Walking In My Shoes" a "Never Let Me Down Again". Pokiaľ ide o Recoil, tak tu nemám nič konkrétne. Alebo lepšie povedané, všetko čo súvisí s "Unsounds Methods".

Svojho času (2008) si pre magazín Side-Line komentoval rozšírenie MP3 kultúry a úpadok hudobného priemyslu. Ako hodnotíš situáciu s odstupom troch rokov a ako sa ťa to, ako umelca, dotklo?
Odvtedy samozrejme došlo k určitému zlepšeniu, hlavne pokiaľ ide o marketingové zmýšľanie a zlepšili sa kontakty medzi labelom a umelcami. Je evidentný návrat k formátom vyššej kvality, vydávajú sa zberateľské edície, vinyle a podobne. V Mute prijali myšlienku limitovaných edícii, z ktorých majú prospech všetky strany - zákazník, ktorý má širokú škálu výberu, počnúc jednoduchým downloadom a luxusnými edíciami končiac, umelec, ktorý si môže dopriať všetky svoje umelecké vrtochy, no a v neposlednom rade aj nahrávacia spoločnosť, ktorá si môže pre jednotlivé vydania účtovať náležité sumy a z nich samozrejme zisky (teda len dovtedy, pokiaľ bude o produkty náležitý záujem a nevytlačia toho viac, ako bolo potrebné). Samozrejme, hudobný biznis je jeden z najrýchlejšie sa meniacich priemyslov a ako taký by mal chápať, prečo sa veci menia a prispôsobujú spôsobom, akým sa tak práve deje. Ak zákazník pre veci nadšený veľmi nie je a dožaduje sa hudby zadarmo (čo je medzi mnohými poslucháčmi dnes úplne bežné), tak potom nie som proti novátorstvu, kedy by napr. umelec dostával zaplatené cez prostriedky, ktoré za získajú prostredníctvom reklamy a inzercie.

Tu na stránkach The Electricity Club sa venujem tomu najlepšiemu z elektronickej popovej hudby, či už tej minulej, ako súčasnej. Sú nejakí umelci z novej generácie, ktorých obdivuješ?
Bohužiaľ, kvôli komplikáciám v mojom živote (ktoré si zobrali viac, než sa zdalo) som nemal dostatok času sledovať, prípadne objavovať novú hudbu, ale rád sa prehrabávam mojou zbierkou, ktorú zostavujem už od čias mojej rannej mladosti - z času na čas do nej pribudne niečo skutočne nové, čo ma nadchne.

Zvuk Recoil-u sa pohybuje na pomedzí organickej stránky elektroniky, s využívaním samplov a vplyvom trip hopu, blues a jazzu. Kde vidíš budúce smerovanie projektu?
Nikdy som nespájal projekt Recoil s konkrétnym nápadom, vždy bola za tým len veľmi nejasná predstava. Môj prístup k veci bol vždy ako experimentálny, tak aj metodologický, takže som začal vytvárať rôzne zvuky a slučky, tieto spájať, až kým to nemalo "iskru". Za seba musím povedať, že by som rád viac pracoval so živými hudobníkmi alebo využíval menej hovoreného slova, no tieto pravidlá nikdy neboli pevné a nemenné. Nechávam hudbe prirodzený rozlet. Čas všetko ukáže ...