Madriské šialenstvo a najskazenejšie turné (01/2023)

Pred 30 rokmi nahrali Depeche Mode v hlavnom meste Španielska niečo, čo je považované za ich posledný veľkolepý album - "Songs Of Faith And Devotion". Na svitaní, po madridskej noci, sa vydali na turné tak rozsiahle, nebezpečné, kontraverzné, no zároveň tak skvelé, že sa naň spomína dodnes.

Keď niektorí z fanúšikov kapely zazreli jej členov nakupovať v hypermarkete Continente, v Alcobendas (Madrid), nedokázali tomu uveriť. Písal sa rok 1992 a kapela z Basildonu bola na svojom absolútnom vrchole. Ich dovtedajší posledný album, "Violator", sa v polovici krajín sveta, vrátane Španielska, umiestnil na prvom mieste rebríčku predajnosti a šialenstvo, ktoré s ním vyvolali, sa radí dodnes k tým najväčším na našej planéte. No v predinternetovej dobe sa stále dalo fungovať v poloutajení.

Pri nahrávaní svojho ôsmeho štúdiového albumu sa však kapela rozhodla zmeniť prístup. Producent albumu Flood práve dokončil nahrávanie albumu U2 ("Achtung Baby") v Berlíne. V tomto prípade sa Bono s kamošmi izolovali od svojho prirodzeného prostredia a uzavreli sa tak, aby mohli žiť a nahrávať v inej krajine, čo prinieslo vynikajúce výsledky. Ak to bol album, ktorý znovuoživil slávu týchto Írov, tak "Songs Of Faith And Devotion" mal zohrať rovnakú úlohu v prípade Depeche Mode, hoci v tomto prípade to šlo opačným smerom: namiesto prechodu od rocku k elektronike sa hrdinovia technopopovej scény chystali objaviť elektrické gitary. Nie však bez internej diskusie.

Rockový impulz prišiel od ich speváka, Dave Gahana, ktorý sa usadil v Los Angeles a stal sa závislým na tvorbe Jane´s Addiction, Nirvany, Soundgarden a Neila Younga. Takisto radikálne zmenil svoj imidž: výrazne schudol, nechal si narásť briadku a dlhé vlasy a pokožku mu pokrývali tetovania. Po príchode do Madridu ho mnohí nespoznávali.

Depeche Mode prišli do Madridu vo februári 1992 a svoje domáce štúdio vybodovali vo vile situovanej v exkluzívnej štvrti La Moraleja. Prečo práve Madrid? O tomto rozhodnutí existuje viacero teórií. Diego A. Manrique, vo vtedajšom článku v denníku El País, uviedol, že motiváciou v tomto smere bola úspora daní. Novinárka a spisovateľka Elena Cabrera, autorka knihy "Depeche Mode. Los últimos amantes" (La Máscara, 1999), zasa poukazuje na skutočnosť, že Mute Records "hľadali vhodné miesto v Európe, kde by mali dostatok kľudu, mohli tam spokojne žiť a zároveň nahrávať. A toto sa im zdalo najvhodnejšie."

Najrozšírenejší názor: misky váh sa naklonili v prospech atraktívnosti nočného života Madridu. Vzťah kapely k Madridu má svoju históriu. Začiatkom marca 1982 odohrali dve vystúpanie v tamojšom klube Rock-ola a to mali na konte iba debutový album. O dva roky neskôr, rovnako v marci, zasa vystúpili v priestoroch Escuela De Caminos. Tieto vystúpenia mali ohromný ohlas na madridskej technopopovej scéne a ako uviedol Diego A. Manrique, "na koncerty v Madride mali vždy pekné spomienky, vedeli, že tu majú veľmi oddané publikum. Nie vždy sa kapelám podarí v tom istom meste zaplniť štadión dve noci po sebe, tak ako sa to často deje v prípade Palacio De Deportes. No spomienky na obdobie strávené v spomenutej vile idylické veľmi nie sú. Nápad spoločného bývania a nahrávania nepatril k tým najlepším. Dave sa zvykol na celý deň zamknúť vo svojej izbe, kde pri sviečkach maľoval a po nociach osamotený nahrával vokály. Martin Gore zasa vo veľkom konzumoval alkohol. Alana Wildera toto všetko privádzalo do zúrivosti ... pre kapelu to bolo doslova peklo."

Krízy vo vile, párty v nočnom Madride

Vila v La Moraleja bola priestranná, s veľkými presklenými oknami, ktorú niekto z prostredia kapely prirovnal k vile z filmu "Scarface" (Zjazvená tvár) s Al Pacinom. Aj keď sa kapela dožadovala utajenia miesta ich pobytu, ako Alan Wilder sa Manriquemu posťažoval, niektorí z fanúšikov ich vypátrali. "Šli sme poskytnúť rozhovor do Rádia Madrid a pred budovou sa objavili toľko fanúšikov, že sme nemali šancu utiecť. Skákali nám na kapoty áut a báli sme sa o svoje životy." To bol aj prípade Juana García Floresa, alias Juanilla, šéfa fanklubu kapely v Madride a autora knihy "Viac ako 35 rokov Depeche Mode" (Bubok, 2017)

"Zistili sme, kde sa nachádzajú. La Moraleja bola síce súkromná štvrť, ale s verejným prístupom. Zazvonili sme na interkom, povedali, že zastupujeme fanklub a ani nás vpustili." Chalani tak mali možnosť zažiť časť nahrávania a stráviť s kapelou pár minút v družnom rozhovore bez toho, aby si boli vedomí zlej atmosféry, ktorá v kapele vládla.

Najviac viditeľní však boli Dave, Martin a Andy Fletcher v nočných kluboch. "Zatiaľ čo Alan zostával pracovať v štúdiu s Floodom, zvyšok sa párkrát objavil v Morocco priestoroch klubu Alaska, samozrejme vždy vo VIP, ale aj v nočných kluboch ako Archy a Oh!Madrid. Často sa objavovali správy aj o konfliktoch Davida s "pekelnými anjelmi" pri vstupe do klubu, ktorí ho takmer zmlátili," poznamená Juanillo.

Kapela strávila v Madride celé štyri mesiace, s prestávkou v apríli, ktorú Dave využil na to, aby sa v Los Angeles po druhýkrát oženil. Krátko predtým sa vtedy 29-ročný spevák rozviedol so svojou prvou manželkou. Už počas turné k albumu "Violator" sa začal naplno oddávať nočných žúrkam a s tým spojeným escesom. Do Madridu sa dostavil už závislý na heroíne, čo spolu s obrovskými tvorivými rozdielmi medzi Martinom a Alanom ešte viac podnietilo napätie medzi všetkými členmi kapely. Alan sa už vtedy rozhodol, že akonáhle skončí nadchádzajúce turné, kapelu opustí.

"Nedokázali sme spolu vydržať v jednej miestnosti a sám sebe som prisahal, že sa takýchto okolností už s kapelou nenahrám žiadnu ďalšiu nahrávku," prehlásil. Dodal však, že napriek tomu, že sa "ako členovia kapely ocitli v tej najhoršej situácií", tak práve z tohto obdobia pochádzajú ich najlepšie práce.

A naozaj. Dave svoje úsilie premenil do vokálnych výkonov, ktoré sú dodnes považované za jeho najlepšie a samotný album "Songs Of Faith And Devotion" sa stretol s najlepšími ohlasmi u kritiky a rovnako bol úspešný aj po komerčnej stránke: predalo sa z neho 4 milióny kusov a bolo to vôbec po prvýkrát, čo sa ich album dostal okamžite po vydaní na prvé miesto v rebríčku predajnosti vo Veľkej Británií a USA (v Španielsku debutoval na 2 .mieste). "Je to ich absolútne majstrovské dielo," prehlási kultúrny kritik a zároveň fanúšik kapely, Óscar Cabrera.

"Devotional", turné ktoré ich takmer zabilo

Nie všetky skladby z albumu boli nahraté v Madride. Nahrávanie finišovalo v nemeckom Hamburgu. Do Španielska sa kapely vrátila až v júli 1993, v rámci rozbehnutého turné. Slávne "Devotional" turné zavítalo nielen do tak nezvyčajného mesta akým je Pontavedra (pustý štadión v Pasaróne navštívili sotva tri tisícky fanúšikov), ale aj do Madridu (Plaza de Toros de Las Ventas) a Barcelóny (Palau Sant Jordi). Alberto Monreal, šéf niekdajšieho vplyvného fanzinu Maldoror a dnes šéf podcastu Pobres Chavales, bol účastníkom dvoch posledných menovaných vystúpení. "Na každom ďalšom turné pôsobil Dave živočíšnejšie, ale práve počas tohto turné dosiahol v tomto smere vrchol. Bol v neustálom pohybe, nebolo možné ho zastaviť. Po celý čas tancoval, kričal, knísal sa, pôsobil ako diabol. V tom čase bol tým najlepším frontmanom na svete. Bolo to ohromujúce divadlo, dali zo seba všetko. Bola to však zranená kapela, nevedeli sme však nič o Davidovej závislosti, ani o problémoch medzi nimi. Naživo však pôsobili ako nezastaviteľný parný valec."

To, čo videli diváci na javisku bolo v kontraste s tým, čo sa dialo mimo neho. Dokonale to zhrnul titulok britského magazínu Q, v ktorom bolo Devotional turné označené za "najskazenejšie turné všetkých čias". V samotnej kariére bolo toto turné najrozsiahlejšie: 58 vystúpení v 27 krajinách, naprieč piatim kontinentnom a počas 14 mesiacov turné zhliadlo celkovo 2 milióny ľudí. Štáb kapely zahŕňa 120 členov, vrátane psychiatra a dílera drog na plný úväzok. Povráva sa, že pokoncertné večierky boli pekne divoké. Dokonalým indikátorom tejto skutočnosti bolo vyjadrenie kapely Primal Scream, ktorá otvárala koncerty Depeche Mode v Spojených štátoch, že boli vydesení tým, čo videli.

Rôzni svedkovia rozprávali príbehy o orgiách, vandalizme a bezbrehom užívaní drog. Davida vypoklonkovali z hotela v Berlíne, za útok na vrátnika v Montreale ho dokonca zatkli. V dôsledku predávkovania zasa skolaboval uprostred koncertu v New Orleans. Každý večer pred vystúpením mu aplikovali dávku kortizónu, aby bol schopný vyjsť na pódium. Aj Martin Gore zažil zatknutie políciou, v Denveri bol obvinený z výtržníctva, v Los Angeles pre zmenu trpel záchvatmi a stratil vedomie. Andy Fletcher bol v Juhoafrickej republike hospitalizovaný, v dôsledku nervového zrútenia a nakoniec z turné predčasne odišiel kvôli depresií. Následne bol prijatý na londýnsku kliniku The Priory, kde bedákal nad následkami, ktoré na ňom zanechalo nadmerné užívanie alkoholi a drog počas pobytu v Madride.

Počas záverečnej časti turné došlo k ďalšiemu incidentu, kedy sa Dave zahryzol prítomnému novinárovi do krku v presvedčení, že je upír a neskôr, po nevydarenom skoku z pódia do publika skončil opäť v nemocnici, tentoraz s niekoľkými zlomenými rebrami. "Nik z nás po tom turné nebol taký, ako na začiatku," priznal neskôr Martin. Po skončení turné sa rozšíril predpoklad, že Depeche Mode skončili. V júni 1995 Alan Wilder oficiálne oznámil svoj odchod z kapely, Dave Gahan sa pre zmenu pokúsil o samovraždu a neskôr sa ocitil v stave klinickej smrti z predávkovania.

Martin a Dave, posledné turné?

Kapela pokračovala ďalej ako trio a v roku 1997 vydali album "Ultra". "Po odchode Alana Wildera však už nič nebolo ako predtým," povedal Óscar Cabrera. "Jeho práca v štúdiu bola pre kapelu životne dôležitá a fanúšikovia tvrdia, že práve jeho absencia bola príčinou "úpadku" Depeche Mode. Myslím, že dôvod, prečo Depeche Mode prídu zakaždým s kvalitatívne horšou nahrávkou je rovnaký, ako u všetkých rockových kapiel: VEK. Je až smiešne žiadať o 60-tnikov, aby opäť raz prepísali hudobnú históriu. Toto už majú za sebou. Zmenili hudbu svojej doby a toto sa podarilo len niekoľkým umelcom."

Povedané na rovinu, Depeche Mode sa štandardizovali. Do 21. storočia vstúpili so svojou obvyklou dynamikou: stretnutie každé štyri roky, z ktorého vzíde album a na tlačovej konferencií oznámia svoje ďalšie masívne turné. Po "Songs Of Faith And Devotion" nahrali ďalší sedem štúdiových albumov, no s tým posledným, "Memento Mori", prišla aj smutná správa. Chystaný album, ktorého vydanie je plánované na 17.marca 2023, je zaťažený nečakanou smrťou Andyho Fletchera. 30 rokov po mýtickej "Devotional" sa, dnes už ako duo, predstavia španielskemu publiku na festivale Primavera Sound v Barcelone, ako aj jeho madridskej edícií. "Vlastne si ani neviem predstavil ich koncert bez Andyho," povie Elena Cabrera. "Možno to bude ich posledné turné, vanie z toho pocit rozlúčky."