Maj sa, kamoško ...

Austrálsky denník The Sydney Morning Herald priniesol aktuálny rozhovor s Davidom Gahanom, v ktorom sa spomenulo aj na paralelu medzi ním a Hutchencom, ktorí si konkurovali nielen spevom, ale aj životným štýlom v tom istom období. Bohužiaľ ako vieme, jeden z nich to nezvládol.

Otázka pre zrelých chalanov z Depeche Mode, prečo pokračujú ďalej, nie je až taká dôležitá. Pri súčasnej popularite excelentných mladých kapiel z ich vlasti, milujúcich synthy (Cult Copy, The Presents), či zo zámoria (The Killers, Hot Hot Hear), človek nadobúda dojem, že prvá "veľká" elektro-popová skupina pravdepodobne bude chcieť ukázať "mladým štencom", ako sa veci majú robiť.

Nie, hlavolam týkajúci sa Depeche Mode je o totiž o otázke, ako to stále robia. Nakoniec, je to skupina, ktorá vystupovala v roku 1980, o päť rokov neskôr vydala svoju prvú hitovú kompiláciu a v roku 1990 dosiahla svoj kreatívny a komerčný vrchol so stále dych vyrážajúcim albumom "Violator" - všetko to už bolo ale pekne dávno.

Pokračovali ďalej vydávaním spoľahlivo silných albumov každé tri, či štyri roky, no počas pauzy, po poslednom albume "Exciter" (2001), sa frontman Dave Gahan po úspechu skvelého sólového debutu v podobe albumu "Paper Monsters" (2003) rozhodol, že možno Depeche Mode viac potrebovať nebude. Chvíľu to vyzeralo tak, akoby za skupinou, ktorá dala klasickému popovému svetu hity ako "Just Can´t Get Enough", "People Are People" a "Personal Jesus", spadla opona.

"S touto skupinou sa odohralo zopár zvláštnych vecí," hovorí Gahan (43). "Práve vo chvíli, keď si myslíte, že je koniec, vás to vtiahne zasa späť."

"Mám pocit, že sa stalo niečo, čo je väčšie ako individuality, ktorých sa to celé týka. Rozhodne presne toto som cítil pri tomto albume" - áno, pri novom, typicky temnom albume Depeche Mode, "Playing The Angel". "Ešte predtým, ako sme sa do toho pustili, som si sadol s mojou manželkou a ona mi povedala, 'Vieš, vážne si nemyslím, že si v tomto ešte nepovedal posledné slovo'."

A predsa, Gahan, povzbudený úspechom vlastnej sólovej kariéry, pre média vyhlásil, že ak dovtedajší jediný textár skupiny, Martin Gore, odmietne akúkoľvek ponuku na spoluprácu, Depeche Mode opustí.

"Myslím, že som bol v tomto jednoznačne rozhodnutý," priznáva sa Gahan. "To nebolo preto, že som sa zbavil akýchkoľvek ilúzií o Depeche Mode. Bolo to čosi viac ako... nejaký môj ďalší životný rozmar, snažil som sa jednoducho nájsť opäť niečo povzbudzujúce."

Ďalším dôvodom, prečo Depeche Mode stále fungujú je stav Gahanovho duševného zdravia. V roku 1995 sa pokúsil o samovraždu, rok na to sa, viac-menej náhodne, predávkoval heroínom. Vďaka tomu, že sa mu dostávali inšpirácie zbavené ilúzií, mohol klesnúť úplne na dno, čo by viedlo len k depresiám a drogám.

"Áno, to som mohol. Za posledných desať rokov som sa musel naučiť zopár vecí... lenže ten plán nefunguje, to je isté. Takže som sa snažil nasledovať iba to, čo sa mi postavilo do cesty a čakať, čo sa stane."

Nový album Depeche Mode je preukázateľne povzbudivý. Gahan ponúkol na album približne 15 skladieb, no Gorem a ďalším členom skupiny, Andym Fletcherom, boli nakoniec vybraté iba tri frontmanove skladby, ktoré pasovali k ostatným Goreho skladbám na "Playing The Angel".

"Myslím, že boli dosť nervózni z myšlienky, že by sme album rozdelili na dve polovice a znel by rozpoltene," hovorí Gahan, "Ale myslím, že sme sa toho strachu zbavili celkom rýchlo vo chvíli, keď sme na niektorých skladbách začali pracovať spoločne. Ono je vždy čudné, pretože keď píšete skladby - hlavne s Martinom - zrazu prídete do štúdia, kde každý hodí do pľacu vlastné nápady, vždy tie skladby aj tak naberú úplne inú formu."

"Možno tie skladby sú pocitovo správne a takisto témovo, hoci sa točia hlavne okolo tej istej témy: vzťahy a náš - viete Martinov a môj - vzťah k životu."

Dobré vzťahy sú aj medzi týmito troma. "Je to medzi nami skutočne dobré, máme svojský druh humoru, snažíme sa to, čo nás spája, udržiavať stále "pri živote". Gahan sa ďalej rozhovoril o prípravách na americké a európske turné. A v akej duševnej nálade sa cíti tento "problémový" spevák?

"Mám pocit, že som veľmi šťastný človek," pokračuje. "Porobil som zopár hlúpostí - tak ako všetci, proste tým musíte v živote prejsť - a aby som bol úprimný, som fakt šťastný, že som sa z tých nesprávnych vecí dostal."

"Je to smiešne. Keď o tom rozprávam, tak mi prídu vždy na rozum ľudia z iných rockových kapiel, ako napr. Kurt Cobain, alebo... viete, Michael Hutchence, proste oni takto nejak tiež zišli z cesty. A ja tomu rozumiem. No život je... viete, nikdy neviete, čo vás čaká za najbližším rohom."

Premýšľal Gahan niekedy o tom, ako by sa asi cítil, keby naozaj zomrel a zbytok skupiny by hľadal zaňho náhradu prostredníctvom televíznej reality šou? (pozn. narážka na aktuálne dianie v INXS)?

"Bol by som zdesený," zasmeje sa. "Ale v tej istej chvíli by som si povedal, 'Maj sa, kamoško'. Teda, na jednej strane tomu rozumiem. No na druhej strane mi to príde ako, 'Mal by si to nechať tak a ísť'."

autor: George Palathingal
zdroj: The Sydney Morning Herald, 29/10/2005