Martin Gore - Basildon sa nezmenil

Reportér magazínu London Time Out vyspovedal v lete v roku 2006 narýchlo Martina Goreho, ktorý bol až neuveriteľne zhovorčivý a popriznával sa k veciam, ktoré by za normálnych okolností zo seba nedostal. Veď si skúste spomenúť v koľkých rozhovoroch bol ochotný zaspomínať si na chvíle, kedy bol opitý, prípadne vyhlásiť, že Basildon nie je bezpečnejším miestom.

Martin Gore odišiel v marci roku 1980 zo skupiny Norman And The Worms a pripojil ku skupine, z ktorej sa neskôr zrodili Depeche Mode. Tí sa naposledy prezentovali albumom "Playing The Angel".

Čím si chcel byť, keď si vyrastal?
Martin: Vždy som sa chcel venovať hudbe, či tomu veríte alebo nie. Pamätám si, keď som mal asi 16, vracal som sa domov z parku s jedným dievčaťom a ono sa ma spýtalo, čo by som chcel robiť, keď skončím školu. Zo žartu som jej povedal, že chcem byť popovou hviezdou. Ale keď som to vyslovil, tak to vôbec nepôsobilo smiešne. Ja som sa na tom nesmial a ona už vonkoncom nie. Vyznelo to ako niečo, čo sa má naozaj stať.

A v čom si ešte okrem hudby naozaj "dobrý"?
Martin: Absolútne v ničom. Som absolútny priemer, vo všetkom. Ale posledných šesť mesiacov som totálne prepadol sudoku, no nakoniec som si uvedomil, že aj v tom som priemerný, tak ako vo všetkom ostatnom. Pred pár rokmi som mal pocit, že som fakt výborný v golfe, ale na Game Boy-i. A potom sme zobrali na turné klávesáka, ktorý je do všetkého doslova zažratý a z 19 jamiek zahral 18. Môj rekord bol 12 a to som tú hru hral roky.

Aký najzvláštnejší darček si dostal od fanúšikov?
Martin: Raz dostal každý z nás "Bibliu" Depeche Mode. Trochu sa teraz vrátim späť v čase, pretože tá biblia obsahovala 4 zákony: Davidov, Andyho, Alanov a Martinov. No celé to bolo veľmi dobre vypracované. Malo to kovový obal a bolo to dosť hrubé; obsahovala množstvo obrázkov... bolo to naozaj veľmi biblické.

Nezamýšľali ste to zaregistrovať a ponúknuť to ako oficiálny merchandise?
Martin: Nie, to nás nikdy nenapadlo. Ale niekde to mám ešte odložené, takže šanca tu stále je.

Už si niekedy spieval karaoke?
Martin: Áno, zopár krát. Páči sa mi "Love Is In The Air" od Johna Paula Xounga a "Superstar" od The Carpenters. Ale na to musím mať náladu, čiže musím byť opitý.

Bol si niekedy v "depešáckom" bare v Talline, v Estónsku?
Martin: Áno, boli sme tam nedávno v rámci turné, a dokonca aj počas turné v roku 2001.

Za hlavným barom visí fotografia, na ktorej si zvečnený s majiteľom podniku, no vyzeráš na nej ako z kameňa.
Martin: No... keď sme tam boli po prvýkrát, tak prvý päť minúť to bolo doslova maniakálne, no potom sa všetci ukľudnili. No keď sme tam boli naposledy, tak tam bolo príšerne veľa ľudí a to už bol vážny problém.

Musí to byť divný pocit popíjať v bare, ktorý je vlastne "váš".
Martin: No, rozhodne by ma toto miesto nenapadlo navštíviť ako prvé, ale v takom nočnom čase, obzvlášť keď ste už opitý a je to blízko vášho hotela, je ťažké odolať a nezájsť tam. Jednoducho nastal ten moment... "Čo budeme robiť, ideme do postele? Ááá, mám nápad - poďme do nášho baru!"

Kedy si bol naposledy v Basildone?
Martin: Bolo to asi pred rokom, ale to len preto, že tam stále mám rodinu. Nechodím tam veľmi von, ani sa veľmi nestretávam s miestnymi. Čítal som nedávno knihu s názvom "Essex Boys" (o Rettendon Rage Rover vrahoch z roku 1995) a bolo to dosť hrozné, obzvlášť preto, že jedného chalana z tej knihy sme poznali osobne. Bol jedným z tých, ktorí nakoniec zomreli. Chodievali sme s ním pravidelne vymetať puby. Neviem, či sa odvtedy Basildon nejako zmenil, ale ani v našich časoch to nebolo veľmi bezpečné miesto.

zdroj: TimeOut London, 19.06.2006
autor: Andy Lawrence