Martin o svojom diele (2003)

Release magazín dostal konečne príležitosť porozprávať sa s Martinom Gorem. Boli sme pozvaní na spoločné stretnutie v Londýne. Boh sám vie, ako dlho sme na toto čakali. Od roku 1986 (kedy sme začali s publikačnou činnosťou). Načo predstierať, že sme machri. Gore je chlapík ako sa patrí a my všetci sme jeho fanúšikovia.

Imaginárna oslava snov niekoho iného

Martin Lee Gore je späť. Tentoraz však sám. Jeden zo zakladajúci členov, ako aj skladateľ, legendárnych Depeche Mode sa vracia so svojim novým albumom. "Counterfeit 2" je na trhu od 28.apríla 2003. Album v podobe cover verzii skladieb, ktoré Martina buď inšpirovali, prípadne sa ho dotkli osobne. No nejde o žiadnu oslavnú "karaoke" záležitosť. To teda nie. Všetky skladby boli prepracované štýlom, ktorý sa dá jednoducho opísať ako "Martinov".
Tento album, druhý z "counterfeit" série, so sebou prináša rôznorodú a neobyčajnú kolekciu skladieb, ktoré Martin prepracoval do zbierky, ktorá osloví nielen fanúšikov Depeche Mode, ale aj fanúšikov pôvodných verzií.
Ako povedal sám Martin, album "je výsledkom siedmych, či ôsmych mesiacov štúdiovej práce." Nájdete na ňom úžasnú rôznorodosť inšpirácií. Brian Eno ("By This River") pod boku Johna Lennona ("Oh My Love"), vedno s Iggym Popom ("Tiny Girls") a Bobom Dylanom ("In My Time Of Dying"), ako aj Julee Cruiseovou ("In My Other World") a Nickom Caveom ("Lover Man"). Svoje miesto si tu našiel dokonca aj David Essex ("Stardust" - ktorá sa zároveň stala prvým singlom) - celé to pôsobí ako imaginárna oslava snov niekoho iného, ktorá sa odohrala v Martinovom domácom štúdiu.

Jedinečné miesto pre jedinečnú udalosť

S Martinom som sa stretol v Home House, blízko londýnskeho vlajkového obchodu siete Selfridges - jedinečné miesto pre jedinečnú udalosť. Pochopiteľne, tak ako ja, aj ostatní prítomní novinári sú mierne nervózni - Martin nie tak často súhlasí s osobnými rozhovormi. Obzvlášť, keď sa otázky majú týkať čohosi výsostne osobného.
Sotva som si začal plne uvedomovať vážnosť situácie a stihol si objednať dvojitú... proste niečo v bare (aby som stlmil nervozitu), už sme kráčali hore schodmi a blížil sa čas stretnutia.
Zatiaľ, čo sa všetko pripravovalo, požiadali nás, aby sme sa usadili v predsieni miestnosti, kde sa bude samotný rozhovor odohrávať. Všetko sa zdá byť nekonečné. Nik nepovie ani pol slova. Striedavo hľadím do bloku s pripravenými otázkami a na prepichovo zariadenú izbu. Pomyslel som si, "Mal som si dať ešte raz dvojitého panáka!".. možno by som to všetko znášal pokojnejšie. Skôr, ako som stihol zavolať čašníka, už sa všetko začalo.
Samotná miestnosť, kde sa uskutočnil rozhovor, bola ešte honosnejšia, ako predsieň, kde sme čakali. Všetko pôsobí extravagantne a starožitne zároveň, ale nemal som čas sa tým zapodievať, nakoľko som bol veľmi rýchlo predstavený Martinovi. Pôsobí oddýchnuto a podáva mi ruku na privítanie. Usádzam sa a zrazu sa mi všetky vyprchané otázky, na ktoré som si nevedel spomenúť, vlejú späť do hlavy.

"Urobiť to značne elektronické"

"Stardust", ktorá bola vybratá ako pilotný singel albumu, nie je podľa Martina "až tak singlovo orientovaná". Skladby však na albume do seba geniálne zapadajú: spojítkom je Martinov atmosféricky temný elektronický štýl, ktorý sa vlastne nesie pozadím všetkých skladieb.
"Chcel som, aby album reprezentoval moje hudobné "chúťky". No zároveň sa mi páčila myšlienka urobiť to všetko značne elektronické. Nie je k dispozícii veľa, ako to správne povedať, vierohodných elektronických cover nahrávok," zasmeje sa.

"Counterfeit 2" zato veľmi komerčne ladený nie je. Na čo Martin zareaguje slovami: "Mne sa jednoducho páči myšlienka prezentácie vecí, ktoré ma ovplyvnili - nevnímam to ako komerčnú záležitosť."

Od popovo ladenej "I Cast A Lonesome Shadow" k úspávankovo jemnej "Lost In The Stars" (prvá skladba, ktorú chcel Martin prepracovať pre toto album, pretože "je to jediná skladba na albume, ktorou som porušil všetky svoje pravidlá"), bola každá skladba radikálne prepracovaná, pretvorená na moderne znejúcu záležitosť a pritom s nádychom doby, v ktorej vznikla. Martin nezabudne prízvukovať, že album je tímovým dielom, hoci je na obale uvedené len jeho meno.
"Andrew Phillpot programoval všetky počítače a zariadenia na posledných dvoch turné Depeche Mode a Paul Freegard so mnou pre zmenu spolupracoval na predprodukcii albumu "Exciter". Obaja sa samozrejme venujú aj iným veciam. Paul pôsobí v skupine s názvom Chamber: venujú sa prevažne tanečnej hudbe. Andrew sa zasa podieľa na mnohých veciach, no momentálne sa zaoberá hlavne vecami okolo turné, hlavne chystá vybavenie jednotlivým ľuďom," vysvetlí Martin.

Depeche Mode "nie sú najrýchlejšou kapelou na svete"

Spýtal som sa Martina, prečo na sólovom albume nevyužije svoje skladateľské schopnosti. "Mne sa naozaj páči myšlienka cover verzii, pretože mi príde zaujímavé, keď ľudia zo skupiny, či priamo skladatelia, vyberú skladby niekoho iného. Tým ukážu ľuďom zdroje ich inšpirácii. Keď som bol dieťaťom, bol som veľkým fanúšikom albumu cover verzii Bryana Ferryho, otvoril mi tým pomyslené dvere do sveta hudby, ktorý som dovtedy nepoznal a dnes mi to príde úžasné. A na druhej strane, pokiaľ som členom Depeche Mode, príde mi trocho nefér použiť moje skladby pre moje vlastné záležitosti, mohlo by to vyvolať konflikt záujmov. Nie som veľmi plodný skladateľ, to by sa priepasť medzi jednotlivými albumami Depeche Mode ešte viac rozšírila; nie sme najrýchlejšia kapela na svete!," zasmeje sa Martin a pokračuje:
"Myslím, že som takto jednoducho "opísal" to, čo ma ako skladateľa inšpiruje. A cítim zároveň jasnú paralelu medzi cover verziami, ktoré som zvolil a skladbami, ktorých som autorom. Je veľmi zložité vložiť sa do niečoho, čo už existuje. Mám tendenciu vyberať si skladby, ktoré sú veľmi emotívne, možno až veľmi clivé. V mnohých skladbách sa skrýva jasný pocit osamelosti. Tieto skladby sú pre mňa omnoho viac realistické, mám pocit, akoby v nich bol ukrytý kľúč k životu. Šťastné skladby veľmi nemusím!"

Album naozaj pôsobí ako súdržná zbierka skladieb, pracoval si na tom skutočne precízne alebo sa to všetko vyvíjalo prirodzeným spôsobom?
"Viete, hlavne vďaka emotívnemu náboju skladieb, by tieto fungovali v akomkoľvek smere, ktorý by som bol určil. Myslím, že celej produkcií značne pomohla skutočnosť, že som s nimi pracoval ako s jedným celkom. A dokonca aj keď som vypustil "Back To Mine" už v samotnej originálnej podobe, aj keď ide o úplne iný hudobný štýl, tak to fungovalo aj bez nej!"

Zdá sa, že "emócia" je kľúčovým slovom Martina Goreho. "Vždy mám pocit, že sa pokúšam zachytiť emócie - presne to je pre mňa totiž dôležité. Nemyslím si, že ak raz Depeche Mode skončia a ja budem písať skladby pre seba samého ako sólového umelca, že budú tieto nejak v kontexte odlišné od tých, ktoré píšem pre skupinu."

Tak napr. "Stardust" - prepracovaná verzia je úplne odlišná od originálu. Premýšľal si pri počúvaní originálu v štýle, "ako mám opísať to, čo chcem z toho dostať a čo s tým môžem urobiť"?
"S každou skladbou je to vždy iné. Musíte sa pokúsiť z toho dostať tie najdôležitejšie prvky, ktoré chcete spracovať vo vašej vlastnej verzii. Pri niektorých som mal dokonca pocit, že akordy nebude možné veľmi meniť. Ale napr. v skladbe "Tiny Girls" zasa akordy pre mňa až tak dôležité neboli. Na originále sa mi páči práve humor a bizarnosť, takže som akordy razantne zmenil, no napriek tomu skladba funguje. Ostatné skladby mali zasa iné kľúčové prvky, ktoré som preniesol do mojich interpretácii. Ale pri všetkých bolo najdôležitejšie sa pokúsiť im dať novú identitu a zároveň do ich vložiť identitu moju vlastnú."

Inšpirovaný undergroundovou elektronickou scénou

Ty a Depeche Mode ste ohromne vplyvní umelci elektronickej hudobnej scény. Sú ešte nejakí iní ľudia, ktorí pôsobia na scéne rovnako dlho ako vy a pokladáte ich za rovnako dobrých?
"Myslím, že takí ľudia sú na scéne vždy. Ja som v podstate posledné tri, či štyri roky inšpirovaný undergroundovou elektronickou hudbou. Väčšina umelcov tejto scény sú absolútne neznámi ľudia. Z času na čas sa možno tu a tam objaví nejaká ich skladba, no väčšinou sú to minimalistické a atmosférické práce. To ma myslím inšpirovalo ako na poslednom albume Depeche Mode, ako aj na tom pred ním."

Martin následne pokračoval opisom vecí, ktoré ovplyvnili tento album a prezradil aj svoju vysnenú spoluprácu:
"Vždy som bol náruživým fanúšikom Elvisa, no...! (zasmeje sa) Na album som umiestnil cover skladby od Velvet Underground a pre mňa samého boli oni jednou z tých najdôležitejších kapiel. Mám rád tú ich temnotu, ako aj ich popovú stránku. "Candy Says" bola až tretím kandidátom na cover od Velvet Underground. "Prednosť mali "Femme Fatale" a "I´ll Be Your Mirror", ale keďže som už mal vybratú skladbu s Nico, tak som zvolil tú tretiu skladbu. Dokonca som začal pracovať na skladbe Garyho Glittera, no prevalil sa okolo neho ďalší veľký škandál. Nie, že by som na ten jeho predošlý škandál už zabudol, no tento bol už tým povestným klincom do rakvy a ja som si povedal, že toho chlapíka podporovať nebudem!"

Toto všetko sú tvoje interpretácie skladieb, ktoré ťa inšpirovali, ale sú nejakí umelci, s ktorými by si radšej spolupracoval osobne, než reinterpretoval ich piesne?
"Písanie skladieb chápem ako veľmi osobnú záležitosť, takže neviem, ako by som zvládal sedieť s niekým v jednej miestnosti a písal spoločné skladby. No vždy som rád pracoval s ľuďmi na produkčnej úrovni a na podobných veciach. V tomto smere som si teda istý, že sa podobných spoluprác zúčastním aj v budúcnosti. Pýtali ste sa, či je niekto, kto sa mi momentálne pozdáva, no tak v tejto chvíli by som rád skúsil spoluprácu s Atom-om. Nechal som mu zremixovať skladbu "Stardust" a predtým sa podieľal na remixe jednej skladby Depeche Mode. Myslím, že vo veciach, ktoré produkuje je skutočne dôsledný."

Ako si sa dostal k spievaniu v nemčine?
"Počas školských liet som študoval v Nemecku. Dokonca som žil dva roky v Berlíne. Päť rokov som pre zmenu chodil s jedným nemeckým dievčaťom, takže s nemčinou problémy nemám. So spevom to bolo samozrejme trochu obtiažnejšie. Je možné, že tú skladbu (”Das Lied vom einsamen Mädchen”) budem hrať a spievať aj naživo, no bohužiaľ, mám pocit, že všade inde, okrem Nemecka, bude tá skladba prehliadaná. Myslím, že aj na samotnom albume ju budú ľudia obchádzať, čo je veľká škoda, pretože tá skladba má naozaj výnimočný text. V Nemecku sa o prezentáciu tejto skladby možno naozaj pokúsim. Tam by sa jej mohlo aj vcelku dariť. V rámci promo týždňa. o ktorý som bol požiadaný, som strávil celé dva dni v Nemecku a v každom rozhovore sa ma na tú skladbu spýtali."

Svetové turné väčšieho rozsahu teda v pláne nie je.
"V rámci propagácie albumu plánujem zopár vystúpení a po ich skončení nemám v pláne nič konkrétne. Možno sa rozhodnem pre zopár dj-ských aktivít v rámci leta a možno ešte jedno malé promo turné. Po veľkom svetovom turné však rozhodne netúžim.

Tak sme sa Martina spýtali na jeho koncerty.
"Na pódiu so mnou bude Andrew Phillpot, bude obsluhovať laptop a klávesy, ako aj Peter Gordeno, ktorý s nami absolvoval posledné dve turné ako klávesák."

V 60-tych rokoch bola väčšia zábava

Samozrejme, že sa nedalo vyhnúť otázke budúcnosti Depeche Mode.
"Na koniec roka máme plánované stretnutie, kde rozoberieme ďalšie plány týkajúce sa budúcnosti a prípadného nástupu do štúdia. Až od toho momentu začnem pracovať na nových veciach."

Niektoré zo skladieb majú zasnený nádych, kde však čerpáš inšpiráciu pre svoje vlastné skladby?
"Pre mňa je hudba naozaj o experimentovaní založenom na štýle "pokus-omyl", takže veľmi často je to doslova nudný hlavolam, kým dosiahnete niečo, čo naozaj funguje. Také niečo však môžete dosiahnuť kedykoľvek, no obyčajne je to aj tak veľmi veľmi dlhý proces. Elektronická hudba je už raz taká. Myslím, že toto je ten správny spôsob, ak chcete dosiahnuť zvuk jednak súčasný a zaujímavý zároveň, no aj tak si myslím, že v 60-tych rokoch bola väčšia zábava. Skladbu ste jednoducho na tretí krát nahrali a na druhý deň už bola na pultoch. Viete, my dnes ešte stále pracujeme na jedinom zvuku dlhšie ako tri dni!," vybuchne smiechom.

Bol rozdiel vo vydaní tohto albumu v porovnaní s predošlou "Counterfeit" nahrávkou, keďže táto je viac osobná?
"Rozdiely by som nevidel. Niekto sa ma už na túto osobnú úroveň v rozhovore spýtal a myslím, že som mu dopovedal, že zraniteľnejší sa cítim práve pri samotnom písaní a komponovaní skladieb. Reinterpretovať existujúcu skladbu je ako získať schopnosť sa za niečo skryť!
Prvý album bol možno trochu duševne obmedzený, možno aj viac, ako by ľudia očakávali a hlavne to bolo všetko pripravené veľmi rýchlo. No neľutujem, stále som na tú EP v určitom smere hrdý. Tentoraz som však chcel pripraviť širšiu prezentáciu môjho hudobného vkusu. Možno trochu komplikovanú. No samotný album nič neskrýva a hoci sú na ňom nie sú originálne verzie skladieb, medzi tou originalitou a spôsobom, akým boli skladby reformované, je doslova priepastný rozdiel. Album by sa dal najlepšie opísať ako pohľad do hudobnej zbierky Martina Goreho, prípade "hudba ušami Martina Goreho", čo by mohlo byť zaujímavé nielen pre k smrti oddaných fanúšikov Depeche Mode, ale aj pre fanúšikov inteligentnej a inšpiratívnej hudby celkovo."