Martin pre CFOX (03/2013)

Moderátor vancouverského rádia CFOX-FM, Lych, sa krátko pred štartom "Memento Mori" turné spojil online s Martinom, ktorý sa práve nachádzal v procese balenia na cesty.

Ako sa pripravuješ na rok, ktorý stráviš na cestách?
Martin: No, je v tom veľa paniky a stresu. Práve si balím šatník a to som začal už pred dvoma dňami. Dnes je tuším posledný deň, kedy to už musím dokončiť. Tebe to možno príde neuveriteľné, ale mne sa tie veci za celý ten čas domov nevrátia, takže si musím byť istý, že mám oblečenie pre obdobie v Európe alebo na leto na Floride, či v Las Vegas ... nachystať sa je fakt výkon.

Ty si však v móde zbehlý, to už musí ísť samo. Koľko si toho vlastne berieš? Máš nejaký limit?
Ani nie, mám veľkú cestovnú skriňu s dvoma vešiakovým tyčami a potom jednu so zásuvkami. Jasné, že so sebou neberiem úplne všetko, ale musí sa tam zmestiť aj moje oblečenie na pódium, ktoré tu teraz nemám, bude mi však pribelané po mojom príchode do LA.

A nezačne to byť po čase nuda? Veď budete na cestách do konca decembra.
Ono, tie nálady dosť kolíšu. Má to svoje vrcholy, aj pády. No nie z nejakého konkrétneho dôvodu, jednoducho, niektoré dni sú v pohode, v iné sa zasa ráno prebudíš a pomyslíš si, "Bože, ešte stále šesť mesiacov". Ale zasa, prebudíš sa na druhý deň ráno a si opäť v pohode. Samotné koncerty sú však fájn, musím povedať, že si ich všetky užívam. Na druhej strane, čakania, cestovania a veci podobné, to až také zábavné nie je.

Existuje koncert, ktorý Ti navždy utkvel v pamäti? Niečo ako napamätnejší koncert v histórií Depeche Mode?
My sme ich za tie roky už odohrali toľko veľa ... ale musím povedať, a týmto asi sklamem ľudí zo Severnej Ameriky, že publikum v Európe je o niekoľko tried lepšie.

To môžem potvrdiť. Niekedy, keď zájdem na koncert, tak mám chuť kričať, aby sa ľudia postavili. Pár mesiacov dozadu som bol na koncerte Eltna Johna. Všetci sedeli. Až som mal chuť kričať, "ľudia, veď toto je Elton John, vstaňte!"
V Európe je to inak, tam sme pre mnohých viac než obyčajná hudobná skupina. Sme pre nich niečo ako kult, tí ľudia sú šťastní, že tam môžu byť. Oni, ako členovia kultu sú šťastní, že sme ich kultoví lídri :)

Vaša kariéra, v hudobnom biznise, trvá už niekoľko desaťročí. Ako sa táto oblasť zmenila odvtedy, čo ste založili kapelu?
No, cylindre sa už dnes nevyrábajú :) Už takí starí sme. Ľudia už hudbu z gramofónov veľmi nepočúvajú.

Si k sebe až príliš krutý.
Ale nie, no tá zmena je enormná. Ironické však na tom je, že nový album sme dokončili pol roka pred jeho vydaním. A ten rozdiel vznikol práve kvôli vinylu. Jednoducho potrebovali čas na vylisovanie dostatku vinylov, nakoľko dnes existuje iba niekoľko firiem, ktoré vinyly lisujú a ku dňu vydania sme museli mať nachystaných dostatok vinylov nového albumu. Takže, ver, či nie, nahrávanie sme museli dokončiť skôr práve kvôli vinylu.

To by ma nikdy nenapadlo. Znie to, akoby sa kruh uzavrel.
Presne. Je mi jasné, že malé percento ľudí stále počúvalo hudbu z vinylov, no za posledné roky to enormne vzrástlo. A je to zároveň vtipné, keď si uvedomíš, že náš kalendár diktuje vinyl.

To už pôsobí trochu šialene. Poďme ďalej. Najdôležitejšia vec, akú si sa, počas kariéry, naučil?
Jedna z tých vecí, ktorá sa mi aj páči, je spôsob našej práce, kedy každý náš projekt je vlastne jednorázová záležitosť. My vôbec nepremýšľame o tom, čo budeme robiť v nasledujúcich piatich rokoch a podobne. Jednoducho sa rozhodneme nahrať album, po ktorom nasleduje turné a nemyslíme na to, čo bude po ňom. Je to tak vždy, po turné nasleduje prázdnota. Napriek tomu sme však stále tu, stále nahrávame, takže zrejme ide o celkom dobrý spôsob práce, pri ktorom Ti je jasné, že nemáš príliš premýšľať o tom, čo budeš robiť o päť rokov, pretože, ako dnes všetci vieme, veci sú dnes vo svete nepredvídateľné.

Jasné, a je vtipné, že sa o tom zmieňuješ, pretože dnes máš možnosť vidieť kapely ako Kiss, či Guns´n Roses alebo aj Bruce Springsteena. Títo všetci podnikajú masívne turné bez toho, že by vydali niečo nové. Aký máš na to názor, nič nové nevydať a vyraziť na turné s najväčšími hitmi?
Je to každého vec. My sa tešíme z toho, že stále hudobne tvoríme, je to naša vášeň. S Davidom o tom často debatíme. Ak by sme nemali hudbu, tak by sme skončili ako lúzri. Nič by sme nerobili, poflakovali sa, pretože my pre nič iné v živote vášeň nemáme.

Najlepšia rada, akú si za tie roky, v hudobnej branži, dostal?
Neviem, či je to nejaká rada, skôr je to o tom, že sme mali neuveriteľné šťastie, že sme si "tlapli" práve s Danielom Millerom z Mute Records, čo bolo v tej dobe nezávislé vydavateľstvo. V tej dobe sa po nás obzerali už veľké vydavateľstvá, prišli seriózne ponuky, aj finančné. My sme však, z nejakého dôvodu, dôverovali práve Danielovi, ktorý nám neponúkal nič. A práve preto, že sme sa rozhodli ísť do toho s ním, sme sa mohli posúvať a vyvíjať vlastným tempom. A on sa tešil z toho, že nám mohol dať voľnú ruku. Som si istý, že keby sme sa upísali veľkému vydavateľstvu, tak by sa nás zbavili po druhom, nanajvýš treťom albume, keď zvážiš, čo sme v tom období produkovali.

Martin, "prepúšťam" Ťa. Maj sa fájn.
Rád som podebatil. Maj sa ...