Martinove opice (+video)

V súvislosti s vydaním EP "The Third Chimpanzee" (29/01/2021), poskytol Martin Gore aj rozhovor pre portál Cleveland.com. Došlo aj na Depeche Mode, budúcnosť kapely je však stále nejasná.

Naposledy sme Ťa videli na online ceremónii pri uvedení Depeche Mode do rock´n´rollovej Siene slávy. Aký to bol pocit?
Martin: Podľa mňa bolo priam komické, že sme boli uvedení v období pandémie, no samozrejme, je to pre nás veľká pocta. Už roky spomínam, že som sa k hudbe dostal cez pravý rock´n´roll, keďže som počúval nahrávky, zo zbierky mojej mamy, až do zodratia. Vlastne som bol uvedený do Siene slávy spolu s ľuďmi, ktorých som počúval, s mojimi hrdinami, čo je úžasné.

Možno Ťa to prinútilo sa na chvíľu zastaviť a popremýšľať o všetkých tých rokoch strávených s Depeche Mode.
No samozrejme. Uviedli nás vlastne v roku, kedy sme si pripomenuli 40. výročie založenia kapely, keďže sme začali v roku 1980. Človek si tak uvedomí, ako dlho sa tomu už venuje, ako aj to, že už je tak trochu starý :)

Aktuálne Ti vychádza nové EP, "The Third Chimpanzee". Si v karanténe kreatívny?
Áno. Zbožňujem chodiť do štúdia, je to niečo, čo ma drží pri zmysloch. Mám tak trochu pocit viny, že môžem byť v izolácii a pritom stále pracovať, nakoľko viem, že mnoho ľudí takúto možnosť nemá. Aj toto ma drží pri zmysloch. Do štúdia zájdem aj vtedy, keď v sebe žiadnu kreativitu necítim, byť v štúdiu a niečo skúšať, to je pre mňa taká úľava. Cez víkendy tam samozrejme nechodím, trávim tam v podstate každý pracovný deň, tak 5 - 6 hodín popoludní. To mi stačí, ako som povedal, dáva mi to pocit zdravia a produktivity.

Ako vlastne vznikala Tvoja EP?
Úplne prvá skladba, ktorú som nahral, bola "Howler" a vznikla ešte pred prepuknutím pandémie. Nahrával som nejaké vokály, upravoval ich, resyntetizoval a vo výsledku to vôbec neznelo ako ja, dokonca nepôsobili ani ľudsky. Pôsobilo to na mňa ako zvuky opice. Na nejaký čas som potom odišiel do Kostariky a tam žije veľmi veľa opíc, Vrešťanov (Howler monkey). Počujete ich na kilometre a ich vreskot mi pripomenul tie moje upravené vokály, tak som prvú skladbu pomenoval "Howler". No a následne sa v Spojených štátoch vyhlásil lockdown a ja som sa rozhodol vytvoriť niekoľko inštrumentálnych skladieb.

A zostal si pri opičej téme.
Presne tak. V každej skladbe som použil resyntetizované vokály a každú z tých skladieb pomenoval po nejakom opičom druhu. Prišlo mi to v tej chvíli zábavné. Chcel som jednoducho zotrieť hranice medzi opicami a ľuďmi, čo zdá sa celkom pasuje do týchto časov. Niekedy máme totiž pocit, že sme, v porovnaní s opicami, omnoho vyspelejší, no podľa mňa to tak v skutočnosti nie je. Sme pre túto planétu nebezpeční. Keby sme ju zverili opiciam, tak by sa planéte darilo omnoho lepšie. Nebudem to ďalej rozvíjať, jednoducho toto sa odohrávalo v mojej hlave.

Opici si takisto zveril aj grafickú časť Tvojej EP.
To bol zasa iný spôsob stierania rozdielov medzi druhmi. Snažil som sa nájsť nejaký koncept pre grafiku k EP. V jednu noc som nemohol zaspať, premýšľal som o tom všetkom a zrazu som si spomenul na jednu opicu, ktorá maľovala obrazy. Začal som teda pátrať na internete a objavil som opicu Pockets Warhol, ako aj útulok v Kanade, kde žila. Tak som im napísal a spýtal sa, či by nemali záujem zapojiť Pockets do maľovania obrazov na obal mojej EP. Oni boli mojim nápadom nadšený a mňa to veľmi potešilo.

Aj si svoju EP Pocktes a ostatným opiciam nakoniec prehral?
Nie :) Tie umelecké diela vznikali na začiatku celého procesu a v takom štádiu neprezentujem svoje práce nikomu. Možno keď tá EP vyjde, tak to niekto tým opiciam prehrá.

Aký bol vlastne Tvoj hudobný zámer pri tvorbe tých skladieb?
V tomto prípade to nebolo o melódii, ako to býva u mňa obvyklé. Chcel som zachytiť viac prvotnej sily, hlavne pri skladbách "Howler", "Mandrill", dokonca aj "Vervet". Sú viac o sile, melódie sú druhoradé.

Na čom pracuješ teraz?
Aktuálne pracujem s kamarátom na niekoľkých skladbách. Plán s nimi zatiaľ nemáme žiaden. Zatiaľ je to pre nás len zábava, nediskutovali sme o tom, kedy a ako to prípadne vydáme. Okrem toho, podľa mňa je to skôr o otázke čakania na to, čo sa bude vo svete ďalej diať, či sa svet znovu roztočí a potom bude možné niečo plánovať. Vakcína môže byť prísľubom, tak dúfajme, že to všetko dobre dopadne.

A aká budúcnosť čaká Depeche Mode?
Povedané na rovinu, všetko je teraz vo hviezdach. Predpokladám, že v určitom okamihu by sme mohli rozprúdiť debatu o tom, čo bude ďalej. Myslím, že to bude ďalšia vec. Príde mi však irelevantné to riešiť práve teraz, keď v tejto chvíli je všetko neznáme. Mali by sme asi počkať, pokiaľ nebude jasnejšie v tom, čo bude ďalej.