“Memento Mori” ušami MusicExpress-u

Nemecký magazín MusicExpress sa vo svojom najnovšom vydaní venuje Depeche Mode a na radosť ich fanúšikov zverejnil vlastné hodnotenie jednotlivých skladieb albumu "Memento Mori"

01 My Cosmos Is Mine
Pulzujúca, ohnivá predohra - v chronológií "Memento Mori" je to vlastne posledná skladba, ktorú Martin pre album napísal. Temné elektronické zvuky formulujúce únavu z tohto sveta, obzvlášť z vojnovej agresie na Ukrajine s nespočetnými obeťami. David spevom úspešne objasňuje útlak. Skladba je ako obžalobou svetových udalostí, tak aj ústupom do vnútorného sveta. Názov skladby preto treba chápať ako výzvu: môj vesmír patrí mne. Zostane tak mojim malým svetom!

02 Wagging Tongue
Pôvodne ľudová pieseň, ktorú David napísal v hudobnom štýle 1970tych rokov. Martin však obrátil demo naruby: v úvode počuť analogovo - kozmické syntezátory v štýle Kraftwerk, Harmonica a iných nemeckých electro-krautrockových priekopníkov. S nástupom rytmiky sa skladba sama radí do hitových rebríčkov 1980tych rokov. Je to melodická, odľahčená skladba so spomienkou na časy, kedy sa Depeche Mode oddávali naivnej veselosti, najmä pri svojich prvých singloch.

03 Ghosts Again
Pilotný singel autorov Martin Gore a Richard Butler, inak starý to Martinov kamarát a spevák The Psychedelic Furs. Dokonca už v období, kedy kolovali internetom len ukážky tejto skladby, vyvolala medzi fanúšikmi príjemné spomienky na melancholické synth hity z prelomu rokov 1980 a 1990tych. Skladba nakoniec naplnila očakávania. Po mnohých rokoch konečne singel Depeche Mode, ktorý okamžite zabodoval.

04 Don´t Say You Love Me
Skladba vyznieva tak, akoby sa Walker Brothers pokúšali napísať electro interpretáciu niektorého zo soundtrackov Ennia Morriconeho, ktorý by David Lynch mohol použiť do ďalšej série seriálu "Twin Peaks". David pochmúrne spieva jeden z najsilnejších veršov albumu: "You're the singer, I'm the song". Martin a Richard však vedia, kto hrá akú rolu, či už v hudbe alebo v láske. Je to spevák, nie pieseň.

05 My Favourite Stranger
Atmosféra tejto skladby je desivá. Pieseň pozostáva z opakujúceho sa monotónneho a veľmi hlasného elektronického šumu. Alebo z opakujúceho sa verša, refrénu a rozuzlenia? Nič také. Martin a Richard vedú poslucháča veľmi konkrétnym smerom a Dave spieva o ďalšom, deštruktívnom egu: "my imitation". Na konci je krv na jeho rukách - postindustrálne electro-blues s vysokým stupňom paranoje!

06 Soul With Me
Skladba s Martinovými vokálmi v úlohe speváka sentimentálnych šlágrov - aspoň v úvodnej strofe - no spieva veľmi vrúcne. V prechode do refrénu poslucháč očakáva výlet do gýčových baladických oblastí, no Martin, s miernym úškrnom na tvári, tieto očakávania preruší a s krehkým hlasom odspieva chytrý soulový refrén, čím si pripraví únik z "pozemského väzenia" a presunie sa tam, kde lietajú anjeli: "I'm taking my soul with me" ...

07 Caroline's Monkey
Ďalšia spolupráca Martina a Richarda a zároveň asi najmenej chytľavá skladba albumu. Témou sú drogy a závislosť. Opica na Carolinom ramene predstavuje démona závislosti, "čierneho slona" stojaceho v miestnosti a ničiaceho život a jeho priateľstvá.

08 Before We Drown
Davidova najväčšia balada na albume začínajúca zaujímavými harmonickými arabeskami. Neskôr je to skladba o ambivalenciách lásky, neustálych pochybnostiach, vzostupoch a pádoch, ale aj o potrebe posunúť sa ďalej, kým spolu opäť upadneme.

09 People Are Good
Martin nikdy nemal rád skladbu "People Are People" a "People Are Good" rozhodne nevykráda niekdajší hit kapely. Ide však o úvahu o ľudskosti Martinovým spôsobom: trpko nahnevaný, plný rozpoltenosti. Verš "everything will be fine" je nasledovaný veršom "keep foolin' yourself" - David vie presne vyjadriť Martinov výsmešný tón. V bluesovom tremole sa David inšpiroval u tých istých učiteľov ako Jochen Distelmeyer z Blumfeldu.

10 Always You
Skladba začínajúca komplexnými beatmi a ozvenami moderného popu a následne naberie švih v smere syntezátorovej vlny 1980tych rokov. David opäť dokazuje, že jeho vokály sú viac než kedykoľvek predtým ovplyvnené skladateľmi blueových záležitostí. Martinove texty formulujú verše zaľúbenej piesne presne tak, ako si ju sám predstavuje: "My love, there are no more words / Life's too absurd."

11 Never Let Me Go
Klasika a možno to "Go" je pozdravom Vince Clarkovi a jeho Yazoo hitu "Don´t Go" ... aj tu sa ukazuje, že melódiu starej skladby možno spievať v rytme tej novej. Ale opäť je to veľmi silná, nezávislá skladba s hitovým potenciálom, ktorá rozpracováva beaty 1980tych rokov, spolu s iskrivou elektrickou gitarou a veľmi silnými harmonickými vokálmi Davida a Martina.

12 Speak To Me
Ohromné finále, ktoré mnohých zanechá neschopných slova. David napísal očarujúcu nadživotnú baladu o chvíľke samoty v kúpelni, o prosebnom príhovore k vyššej bytosti a evidetne o jeho špecifickom zážitku na prahu smrti. Ako prosebník žiada niekoho, aby ho viedol, že bude nasledovať jeho hlas, či už späť k životu alebo k smrti (?) ... Skladba začína jemnými sláčikmi, ktoré postupne gradujú a po ich doznení zostáva pulzujúci zvuk symbolizujúci tlkot srdca. Zostáva živý človek vedomí si svojej smrteľnosti: MEMENTO MORI. Jeden z naintenzívnejších zážitkov z počúvania v celej diskografií Depeche Mode.

hodnotenie redakcie: *****