Monštrá, ktorých sa netreba báť

Mnohí z fanúšikov si určite radi zaspomínajú na vrcholné momenty posledného turné Depeche Mode, kedy sa začalo prvýkrát pošuškávať o sólovej "kariére" frontmana kapely, Dave Gahana. Na poslednom koncerte v rámci Exciter Tour, v nemeckom Mannheime, však akési predsavzatie zaznelo verejne, pretože Dave sa s publikom lúčil so slovami o budúcich plánoch kapely a hlavne o nahrávaní vlastných vecí. Odvtedy uplynuli necelé dva roky a predsavzatie sa stalo skutočnosťou.

Odhliadnuc od faktu, že ukradnutá kópia albumu sa na internete objavila už na jar tohto roku a Sire Records začiatkom mája poskytla album k vypočutiu na svojich stránkach v plnej dĺžke, 2. jún 2003 (v Európe) je dátumom, kedy sa album oficiálne objavuje na trhu. Čo dodať? Album je teda na svete. Ako ho svet prijme je otázke. Tábor skalných fans Davidovej domovskej kapely je trochu v rozpakoch, ale je šanca, že ostatný hudobný svet bude nadšený. Prečo? Odpoveď je vcelku jednoduchá. Napriek tomu, že Dave sa ako textár neprejavil nejako výrazne, koniec koncov, nosnou témou albumu je akési ospravedlnenie za ponurný život prepletený tvrdými drogami a alkoholom a zároveň vďaka za lásku a oporu, ktorú Davidovi poskytujú jeho najbližší, po hudobnej stránke sa pánu Gahanovi podarilo niečo, čo si bežný poslucháč možno ani neuvedomí. Či to bolo atmosférou mesta New York, kde sa celý album nahrával, alebo producentom Kenom Thomasom, ktorý je v súčasnosti známy vďaka spolupráci so Sigur Rósom, môžme tento album opísať jediným slovom - kozmopolitný. Skutočne, na albume sa dá počuť všetko, čo svetová hudobná scéna doteraz priniesla. Je akýmsi spojitkom hudobných kultúr dvoch najväčších "hudobných" kontinentov, amerického a európskeho. A to je to, čo albumu "Paper Monsters" pridá na úspechu. Pri jeho počúvaní má človek pocit, že počúva známe songy prespievané Davidom. Akoby išlo o mix kapiel ako INXS ("Dirty Sticky Floors"), ZZ Top ("Bottle Living"), U.N.K.L.E ("Black And Blue Again"), New Order či Simple Minds ("Stay"), Electronic ("I Need You"), The Cure ("Hidden House"), či gothický mix Type O'Negative a Nine Inch Nails ("She Said (Goodbye)"). Každý si nájde v každej skladbe čosi iné, čo už určite niekedy počul. Niekto by to označil za úbohé kopírovanie, ale v tomto prípade by to bolo skutočne mylné konštatovanie. "Papierové monštrá" sú akousi kronikou toho najlepšieho, čo hudobná scéna priniesla za posledných 20 rokov, zabalená do majstrovského zvuku, čím je predurčená na pravidelné hranie v rádiách, hypermarketoch a iných "masových" miestach. A ešte je tu zopár pozitívnych vlastností, album je "nevtieravý", neagresívny, môže znieť kedykoľvek a kdekoľvek bez toho, aby ste ho vnímali ako rušivý element. Je jedno, kde ho počúvate, všade bude pôsobiť ako prirodzená súčasť priestoru, v ktorom sa nachádzate. No jeho zrejme najväčšou výhodou je fakt, že melódia piesní je ťažko zapamätateľná, takže album môžete počúvať x-krát za sebou a nikdy vám nebude pripadať obohratý.

Zdá sa, že David Gahan vie, ako si získať poslucháčov a jeho sólový album je toho len dôkazom. Album má tendenciu uspieť a určite tomu prispeje aj svetové turné, ktoré David štartuje o pár dní. Jeho magický vplyv na publikum a pohodovosť nových piesní sú zárukou, že koncertné priestory budú zaplnené do posledného miesta, tak ako tomu býva na koncertoch kapely Depeche Mode.