Na Paríž! (1986)

Na Paríž! (1986)

Krátky rozhovor s Martinom a Andym, pre francúzsky magazín Rock&Folk, ktorý poskytli pred parížskymi "Black Celebration" koncertami .

Spomienka na posledný koncert v Paríži?
Martin: Pamätný večer! Na zvukovej skúške nebolo ani nohy a my sme sa v tej obrovskej hale Bercy začali cítiť neisto. Ale povedali nám, že je vypredané a že sa na koncert chystá 16 000 ľudí. To sme sa potom divili, či tí ľudia vedia, na aký koncert idú.

Tento rok máte v pláne pre zmenu hneď dva koncerty. To už je ale riadna sila!
Martin: Už mesiace pracujeme na celkovej scéne koncertu, ktorej kľúčovým prvkom bude celá rada vizuálnych efektov.

Ako sa dá vlastne vysvetliť názov Vášho aktuálneho albumu, "Black Celebration"? Je to niečo ako "temná omša"?
Martin: Názov je vlastne odkazom na samotnú úvodnú skladbu. Tá je v podstate o ľuďoch, ktorí sa po temnom a nudnom dni vedia potešiť, zabaviť, pričom vedia, že ďalší deň bude rovnakí ...

To neznie veľmi optimisticky.
Martin: Nie. Skladba je dokonca až úprimne pesimistická. Dnešné hity sú vždy o samých bezstarostných veciach, ktoré ale nereflektujú na život taký, aký v skutočnosti je. My hovoríme o živote, a to je všetko.

Čiže ste sociálne orientovaná kapela.
Andy: Nie. Kapela nemá lídra, takže v nej nie je ani hierarchia. Dokonca každý z nás má iný pohľad na rôzne veci. Ak by som ja bol tým lídrom, či diktátorom, boli by sme socialisti!
Martin: Ajhľa, aký rozpor! Nie ... povedzme, že sme v globálne popová kapela.

Väčšina Vašich skladieb je plná zvláštnych, nezvyčajných zvukov. Kam na ne chodíte?
Martin: Nahrávame všetko do radu a potom to vkladáme do synťákov. Príklad ... skladba "Fly On The Windscreen" a hlas v pozadí, v znení "I Don´t Care What You Feel" ... tak ten pochádza z jedného dokumentu o Hirošime. Ale je to skutočne len kratučký úryvok, nemali sme totiž čas riešiť autorské práva ...

Počúvali ste v mladosti vo veľkej miere Kraftwerk?
Martin: Kraftwerk sú už takí dedkovia, ďalšou generáciou sú Human League a OMD. Keď sme nahrávali album "Construction Time Again", tak nám niekto povedal, že Kraftwerk vydali ďalší album. No zháňali sme ho naozaj všade ... ale ani po troch rokoch si nemyslím, že naozaj vyšiel! Nuž, dedkovia pracujú v tichosti!

Už roky systematicky pracujete a mixujete nahrávky v Berlíne. Z akého dôvodu?
Andy: Pretože Hansa štúdiá sú jednoducho najlepšie na svete a Berlín patrí k našim najobľúbenejším mestám.
Martin: Ja sám tam bývam už asi rok. Je to skvelé mesto. Keď máte chuť, môžete tam prežúrovať celú noc. Kluby sú tam otvorené takmer do rána ...

Je to takmer 5 rokov, čo od Vás odišiel Vince Clarke. Vídate sa s ním?
Andy: Síce jeho kariéru sledujem, ako Yazoo, The Assembly a Erasure, ale od jeho odchodu z Depeche Mode som sa s ním nerozprával. Nemáme s ním ani dobré, ani zlé vzťahy. Depeche Mode zaberajú 100% časť našich životov, o ničom inom by som sa s ním asi nerozprával, a nemyslím si, že by ho to zaujímalo. Alebo by sme sa museli baviť len o minulosti ... viete o akej!

Tak teda zmeňme tému. Vo všeobecnosti sú Vaše videoklipy veľmi vkusné. Máte ich pod dohľadom?
Andy: Absolútne nie a to je presne to, čo nás dosť hnevá. Nie sme ani herci, ani režiséri. Na druhej strane, nechceme do toho investovať zbytočne veľa peňazí. Tie najjednoduchšie veci sú zvyčajne tie najefektívnejšie. Nedávno som videl nové video Eltona Johna, ktoré režíroval Ken Russell. Absolútny prepadák! Každý záber rozpracováva inú myšlienku, totálny chaos. Zbytočne vyhodené peniaze. Mám rád skôr odľahčené veci. Ale inak televíziu sledujem veľmi málo. Moja snúbenica však vo veľkom sleduje seriály ako "Dallas", či "Dynastia". Ja osobne skôr preferujem reklamy a samozrejme futbalové zápasy!

Chuligáni v Depeche Mode?
Andy: Fandím londýnskemu klubu Chelsea. Ak sa prebojujú do finále, Martin napíše skladbu špeciálne pre nich.

Vaša predpoveď pre tohtoročné majstrovstvá sveta?
Andy: Angličania vo finále proti Brazílií, ak sa teda Francúzsku nebude príliš dariť. Platini mi robí trochu starosti. Je to skutočne skvelý chlapík. V Juventuse, proti Barcelone, bol doslova imperiálny!
(Martin sa zasmeje, otvorí ďalšiu fľašu tequily a s jemným úškrnom naleje do pohárikov)

Len tak na okraj, povráva sa, že ako na pódiu, tak aj bežne vonku, nosíš provokatívnu ženskú bielizeň ... jemné spodné prádlo, či čiernu čipku ... je to pravda?
Martin: Samozrejme ... nosí sa to príjemne a mám z toho skvelý pocit. Ten pocit ma doslova rozosmieva a mojej snúbenici sa to páči, takže ...

zdroj: Rock & Folk, FR, 05/1986

Názory Devotees (1)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa