Na slovíčko s Martinom

Martin Gore v exkluzívnom rozhovore pre CNN.

Ďakujem Depeche Mode za, nazvime to, zavedenie zaujímavých prístupov do spální - Tak nejako to povedala jedna fanynka počas nedávnej panelovej diskusie s kapelou o albume "Delta Machine", na festivale South By Southwest. Fanynka poznamenala, že hudba kapely napomohla k romantike v jej spálni.

Keď sme to pripomenuli skladateľovi (a občasnému spevákovi) Martinovi Goremu, uškrnul sa. "No áno, to je vtipné," povedal pre CNN. "Niekto nám raz povedal, 'máte predstavu, koľko detí bolo počatých pri počúvani "Somebody"?'"

Mohol by repertoár kapely, ktorý v sebe zahŕňa skladby "Master And Servant" (s jeho odkazom na DBSM), "Strangelove", "Stripped" a "A Question Of Lust", fungovať ako výchovný manuál pre fanúšikov? Goreho skladateľstvo, obohatené sexuálnymi chúťkami, je bránou do sveta pošpiného veršami o bolesti, radosti, láske, vine a hriechu.

Sex "je jednou z tém, s ktorými sa zaoberám celé roky, pretože je to nielenže dôležité, no zároveň je to niečo, k čomu cítim oddanosť," prezradí Gore. "No nikdy sme to neanalyzovali."

Vokály frontama Davida Gahana tomu dávajú hlbší význam, no keď sa Gore pridá vlastným hlasom, zrazu vec získa vrstu zamyslenia a mučivej nežnosti. A hoci Gore môže sexuálny podtext prezentovať aj vizuálne - kedysi sa na pódiu objavoval v dámskom prádle, sukni, či v sado-maso veciach - odkaz znel vždy jasne, "pochopte ma". Pri hlbšom ponorení do textov kapely však narazíme aj na témy o politike, socializme, rasizme a viere. No bola to skôr snaha zaujať odcudzením a introvertstvom, cez ktoré Depeche Mode vybudovali most medzi industrial-elektronicko-gothickým svetom a svetom popu, vďaka ktorému sa z nich stala kultová kapela a dodnes patria k najväčším arénovým umelcom.

"Neviem, ako sa nám to podarilo," povie Gore, "ale aj tak sme mimo hlavného prúdu. Jednoducho medzi hlavný prúd nezapadáme. Takže, aj napriek tomu, že si užívame extrémnu popularitu v arénach, pôsobíme stále ako undergroundová kapela. Dokonca aj v Nemecku, kde nám chýba iba jeden singel v Top10-ke, aby sme prekonali The Beatles, sme stále považovaní za kultovú kapelu a je okolo nás vybudovaná mystická atmosféra."

Kapely ako Röyksopp, Coldplay, Linkin Park, the Killers, či Arcade Fire sa nechavajú počuť, že sú vplyvnené Depeche Mode. "Je to neuveriteľné," povie Gore a zároveň neskrýva prekvapenie z coveru "Enjoy The Silence" v podaní Susan Boyle. No medzi jeho najobľúbenejšie coververzie rozhodne patria "Never Let Me Down Again" v podaní The Smashing Pumpkins a "Personal Jesus" od Johnnyho Casha.

"To bolo niečo výnimočné a neuveriteľné," dodá. "Neveril som tomu do poslednej chvíle, že sa tak naozaj stalo. Niekto to počul v rádiu a povedal mi o tom. Reagoval som. "nie, to si sa musel pomýliť"."

Keď sa nedávno Frank Ocean prezentoval ako veľký fanúšik kapely, Gore sa tejto novej známosti veľmi potešil. "Ocitli sme sa v tej istej budove štúdii, kde o poschodie nižšie pracoval s Aliciou Keys," spomína Gore. "A ku koncu nahrávacieho dňa sa spýtal nášho štúdiového technika, či by sa nemohol zastaviť a vypočuť si nás, takže po dokončení skladby pristúpil ku nám a pozdravil nás. Následne dodal, 'Mám jednu skladbu, rád by som vám ju prehral a strašne rád by som bol, keby ste s ňou niečo urobili.' A bolo to vážne skvelé."

Takže Gore zostal v štúdiu ešte jeden deň navyše a pridal zopár drobností do zatiaľ nepomenovanej skladby, ktorá by sa mohla objaviť na ďalšom Oceanovom albume. "Nemám ani poňatia, či tú skladbu použije, ale dúfam, že sa raz dostane na svetlo sveta. Znelo to vážne skvele," povie.

Je niekto, kto nemá Depešákov rád? Simon Cowell! Porotca reality šou sa stal nedávno cieľom Goreho kritiky, keď zažartoval, že by ho mal niekto zastreliť za jeho zločiny, ktoré spáchal na popovej hudbe. Cowell mu to samozrejme vrátil späť a riadne jedovato. V odpovedi spomenul prestrelku v Las Vegas a žiadal, aby si Goreho poznámky nik nevšímal. "Smiešne." smeje sa Gore. "Ale bolo príjemné zistiť, koľko ľudí so mnou sympatizovalo!"

Gore obyčajne začína komponovať skladby v jednoduchom štýle. Napr. taká "Enjoy The Silence" bol pôvodne naspievaná Gore iba v sprievode organu. "Zámer tej skladby bol takmer pastorálny, no Alan Wilder prišiel s nápadom pridať tomu tanečný rytmus," spomína s úsmevom. "Pozrel som sa naňho v štýle, 'Čože? Veď to je proti všetkému, čo vyjadruje!' Napriek tomu sme to skúsili, neskôr pridali ten známy gitarový riff a zrazu sa stalo niečo magické a dnes je z toho moja najobľúbenejšia alebo druhá najobľúbenejšia skladba, akú sme kedy nahrali. Garantujem vám, že by tomu tak nebolo, ak by sme to nechali v pôvodnej "harmonium" verzii."

V prípade skladieb, ktoré na album pripravil Gahan, napríklad "Broken", došlo k malým úpravám, "aby viac zodpovedali celkovému zvukovému obrazu albumu," prezradil Gore. A pre zmenu niektoré songy, či už úmyselne alebo nevedomky, odkazujú na hudobnú históriu kapely, napr. "Soothe My Soul" jemne pripomína "Personal Jesus".

"Vraciam sa jednoducho ku zvuku Garyho Glittera!" ukončil rozhovor Martin Gore.