Na slovíčko s Martou

Zrejme väčšinu fanúšikov Depeche Mode prekvapila skutočnosť, že jednou z kľúčových hráčov v tíme kapely, pokiaľ šlo o nahrávanie nového albumu, sa stala akási Marta Salogni. V nasledujúcom rozhovore sa o nej dozvete viac.

Nevyhnutná úvodná otázka, aj preto, že to očakávanie je obrovské: "Memento Mori" bude prvý album Depeche Mode bez Andyho Fletchera, ktorý tento svet opustil na jar tohto roka, a po šesťročnej odmlke kapely. V akom štádiu sú práce na albume?
Marta: Album je dokončený. Nahrávali sme počas leta a práve som dokončila, tu v Londýne, jeho finálny mix.

Dave Gahan povedal, že bude vydaný v roku 2023. Zároveň dodal, že bol so spolupráce s Tebou nadšený. Doslovne: "Priniesla so sebou zaujímavé a čerstvé nápady, ktoré snáď najlepšie vystihujú identitu Depeche Mode." Ako si sa vlastne dostala ku spolupráci s jednou z najväčších kapiel tohto sveta?
Hlavne vďaka Jamesovi Fordovi, ktorý produkoval ich predošlý album "Spirit". Požiadal ma o výpomoc s týmto albumom, vediac, že som už pri iných príležitostiach spolupracovala s Davidom Gahanom.

Čo to bolo konkrétne?
V roku 2015 som asistovala pri albume "Angels & Ghosts" od Soulsavers, s ktorými Dave spolupracuje mimo Depeche Mode, no a na ďalšom albume, "Imposter", som už pracovala ako inžinier mixu. Ale kapela a jej história mi je veľmi dobre známa. Niekoľko rokov som pracovala v štúdiách Mute Records, čo bolo prvé vydavateľstvo, pod krídlami ktorého Depeche Mode dlhé roky fungovali, hlavne vďaka Danielovi Millerovi, ktorý je aj môj dobrý priateľ a duchovný radca. A z tohto faktu James Ford vychádzal: "Budem produkovať ich nový album. Viem, že si s Davidom už predtým spolupracovala, si teda presne ten človek, ktorého pomoc sa mi hodí. S kapelou som to už prebral, súhlasili." Takže, hoci sa už dnes bežne venujem priamo produkcií, v tomto prípade som mala na starosti priamo nahrávanie, inžiniering a následne aj mixáž. Bola to veľmi stimulujúca skúsenosť, po kreatívnej stránke, vďaka čomu som bola schopná objavovať zvuky a aranžmány, a tak isto som mala pocit slobody, pokiaľ šlo o prezentáciu nový a experimentálnych nápadov a návrhov.

Tak sa vráťme v čase späť: ako si sa vlastne dostala do Londýna?
Po skončení strednej školy som sa sama seba spýtala: čo ďalej? Už doma v Brescii som navštevovala hudobné festivaly a koncerty miestnych kapiel a vedela som, že to chcem skúsiť v nahrávacích štúdiách. Chcela som sa čo najviac naučiť o zvukovom inžinieringu, ale tam, kde som žila, nebolo po ruke žiadne veľké a moderné štúdio. Začalo tam byť pre mňa pritesno. Kvôli skúsenostiam som sa rozhodla odísť do Veľkej Británie. Deväť mesiacov som navštevovala kurzy takej tej "technickej angličtiny", s ktorou sa v štúdiách komunikuje. No a po skončení kurzu som začala obchádzať štúdia. Osobne, pretože cez e-maily nevybavíte nič.

A potom?
Zo začiatku som len nosila kávu a čaj, či upratovala štúdio pred a po nahrávaní. No a samozrejme s trpezlivosťou som sa snažila toho od producentov a inžinierov odpozorovať čo najviac. Neskôr som sa zoznámila s Davidom Wrenchom, ktorý sa stal ďalším mojim mentorom. Rozpoznal vo mne jednoducho talent. Dôveroval mi a umožnil mi spolupracovať s ním nahrávkach Franka Oceana, Davida Byrna, Bloc Party a ďalších. Takto som sa mohla učiť a zbierať skúsenosti na skutočne vysokej úrovni.

Mala by si takéto príležitosti aj vtedy, keby si zostala v Taliansku?
Sotva. V Taliansku je všetko zložitejšie. Ale to hovorím viacmenej o minulosti: v tých čaosch tam nebolo veľa škôl a kurzov. Dúfam, že dnes je to už inak, nakoniec, od môjho presunu do Londýna uplynulo už celých 13 rokov.

Boria sa aj za Kanálom s problémom, že hudobníčkam je venované veľmi málo priestoru?
No áno, to je globálny problém. Štatistiky hovoria jasne: producentiek je menej ako 5%. Ale musím podotknúť, že sa to za posledné roky zlepšuje: keď som pred desiatimi rokmi začala v UK pracovať, dali sa zvukové inžinierky a producentsky spočítať na prstoch jednej ruky. Dnes by ste potrebovali štyri a viac rúk ???? Ale je to beh na dlhú trať. Našťastie vzorov pribúda.

Si kurátorkou 14. ročníka Transmission festivalu, ktorý sa koná v Ravenne od 24. do 26.novembra 2022. Čo všetko tam zaznie?
Dala som dohromady umelcov, ktorých si veľmi vážim a ktorých som sama chcela z rovnakého dôvodu zažiť. Od Lucrecia Dalt a Kali Malone, cez Sam Shepherda z Floating Points, potom Valentina Magaletti a Miriam Adefris, Erland Cooper, Silvia Tarozzi, Bullyache, Francesco Fonassi a Maria Valentina Chirico.

Sleduješ aj z Londýna taliansku hudobnú scénu?
Mýslím, že s exportom talianskej hudby je to trochu komplikované, ale snažím sa byť čo najviac informovaná. Koniec koncov, kúsok zo mňa tam stále je.