Na slovíčko s Petrom (09/2024)

Počas nedávneho hosťovania Petra Gordena na peruánskej Univerzite aplikovaných vied ho vyspovedala študentka umenia a Peter prezradil aj čo to zo svojich najbližších plánov.

V Latinskej Amerike sa k umeniu a hudbe nepristupuje s plnou vážnosťou. Nevnímajú to ako profesionálnu oblasť, teda, vlastne tomu tak bolo hlavne v minulosti. Dnes sa to začína meniť. Naša škola oslavuje 30. výročie založenia a je pre nás cťou privítať takéhoto hosťa a ukázať našim študentom, aké dôležité je umenie a hudba v živote človeka. Ako to vnímate vy, myslím ten postupný vývoj hudby až do profesionálnej oblasti? Aký ja podľa Vás najlepší spôsob spochybniť zažité stereotypy a dať konečne umeniu a hudbe zaslúžené uznanie?
Peter: Čiže sa bavíme o tom, že umenie nie je brané važne, je tak?

Presne tak. Podľa mňa nie je.
V niektorých krajinách tomu pravdepodobne tak stále je. Určite tomu tak bolo, keď som chodil do školy. Patril som tam k najlepším hudobníkom, ale tá škola bola skôr akademická. O mne len vedeli, že existujem, budúcich právnikov a bankárov brali vážnejšie. Umenie je aktuálne v prvom rade obrovským priemyslom, takže už len na finančnej úrovni by sa k nemu malo pristupovať serióznejšie, pretože v tomto smere sa jedná o globálne odvetvie a určite nezanikne. Je to veľmi konkurenčné prostredie, ale to platí pre každé odvetvie. Myslím si však, že umenie, ako aj hudba samotná, má v kultúrnom odvetví svoj význam. Keď si vezmete len nedávnu pandémiu, koľkým ľuďom zachránilo život, keď mohli komunikovať práve touto formou umenia, či už to bolo virtuálne alebo inak.

Umenie, hudba menia životy.
Myslím, že zo všetkého najviac by ľuďom chýbala práve hudba. Spomínam si, ako po konci pandémie extrémne narástol záujem o koncerty. Asi to bola jedna z mála vecí, pri ktorých si ľudia povedali, "Bože, toto mi chýbalo". Bolo to akési poučenie, že ľuďom jednoducho chýbal tento druh kontaktu, kedy veľký hudobník, či spevák komunikuje s publikom. Nič Vami tak nepohne, ako práve takáto vec. Takže myslím, že v tomto by sme mali pokračovať. Nedá sa prikázať inštitúciám, aby nalievali do oblasti umenia viac finančných prostriedkov, takže to zostáva na ľuďoch, musia pokračovať, musia neustále udierať na bubon.

Byť hudobníkom, či umelcom, je vskutku výzva. Vyžaduje si to disciplínu, talent, ale ak by ste k tej akejsi sebadôvere ešte mali niečo pridať, čo by to bolo? Šťastie, či niečo iné?
Viete, šťastie je toho všetkého obrovskou súčasťou. A pravdepodobne stojí za väčšinou úspechov. No disciplína, talent, ale aj sebavedomie a odhodlanie sú rovnako dôležité. Vždy príde obdobie plné neúspechov, pochybíte, ale dôležitejšie je potom sa opäť postaviť a popremýšľať. Vždy je potrebné to nanovo skúsiť. Niekto my spomínal príbeh o Edisonovi, ktorý kým vynašiel žiarovku, tak 2000-krát v pokusoch zlyhal. Stále mu vybuchovali a na otázku, prečo to stále skúša odpovedal, že nezlyhal, len našiel 2000 spôsobov, ako žiarovku nevynájsť. To ma prinútilo k zamysleniu ... celkom fajn príklad.

Takže asi by ste našim študentom podarili, že si treba dôverovať.
Dôverovať si jednoducho musíte. V tomto odvetví sme s dôverou v akomsi obchodnom vzťahu. Je to ako keď stojíte na pódiu. Tí najschopnejší umelci, hudobníci, komici, herci sú práve tí, ktorí vzbudzujú v publiku dôveru. A vy sa tomu publiku musíte prispôsobiť práve tak, aby Vám dôverovalo. Publikum musí získať pocit, že "tento chlapík to myslí fakt vážne".

Čiže je to na nás, ako umelcoch, veriť v sám seba.
Presne tak, nik iný za Vás nič neurobí. Také niečo sa nedá predstierať a musíte sa tomu aj trochu priučiť. Keby som mohol môjmu niekdajšiemu ja niečo povedať, tak by som mu povedal, aby sa zbavil toho syndrómu podvodníka. Zbav sa toho pocitu, že si mimo seba a jednoducho to urob. Buď sám sebou a choď do toho!

To znie trochu desivo, že s tým začínate až dnes.
Nuž, je to tak. A áno, je to trochu desivé. Je to akoby ste ukazovali svoj zadok na verejnosti, ale je to tak preto, že vyjadrujete to, čo sa deje vo vašom vnútri, ale na druhej strane spôsobom, akým nemusíte, teda poväčšinou. Musíte si vytvoriť vzájomnú dôveru, že publikum je s Vami a vy ste s publikom. A potom to zrazu funguje. Keď vidíte veľkých umelcov, tak doslova cítite, ako to ovládajú a podľa mňa to práve z toho vychádza, a vy to musíte urobiť takisto. To nenahradíte ničím, preto je skvelé, že aj vy tu máte vlastné divadlo, vďaka čomu získate množstvo skúseností.

Áno, to nás dokáže posúvať vpred.
A je to skvelé, môžete mať po celý ten čas predstavenia a spoznávať postupne každého z kolegov, ale aj z publika. Spomínam si, aké boli pre mňa moje prvé predstavenia na verejnosti desivé. Postupne to však bolo ľahšie a ľahšie a dnes v podstate ani nemám trému.

To vážne nie?
Nie často sa to stáva. Ale v začiatkoch som rozhodne trému mával.

Mňa osobne ten pocit dobíja. Ale aby sme sa posunuli ešte trochu ďalej, štyri roky dozadu si robil rozhovor s jedným z našich profesorov, v ktorom si nám prezradil, ako si sa dostal ku kapele, ktorá Ťa dostala až sem ... mohol by si mnám povedať, čo bude ďalej? O čom by si chcel písať, prípadne či si už niečo skomponoval ... ?
To ešte presne neviem. Po skončení turné v apríli tohto roka som vcelku leňošil, chodil som na prechádzky so psom a podobne, ale budoval som aj domáce štúdio, ktoré som nedávno dokončil, čomu sa veľmi teším, že v ňom strávim užitočný čas. Chystám sa pracovať s našim bubeníkom Christianom, ktorý žije v rakúskej Viedni, kde má vybudované fantastické štúdio. Rád by som za ním budúci mesiac zašiel, že by sme popracovali na nejakej hudbe. Zatiaľ netušíme, čo z toho bude, jednoducho si sadneme, dáme kávu a niečo nás napadne. Takže, to je to, čo mám pred sebou. S Christianom sme na posledných dvoch albumoch Depeche Mode dávali dohromady nejaké veci pre Davida. Vždy premýšľame o nejakých nápadoch, ktoré by Davida mohli inšpirovať pri písaní textov. Síce sme o ničom konkrétnom zatiaľ spolu nehovorili, ale v istom momente k tomu určite dôjde a naštartuje sa nový projekt. Inak si momentálne užívam hru na piáno, možno z toho aj niečo nahrám, čo bude niečo ako môj vlastný prokjekt. Kúpil som si totiž nedávno nové piáno ... aké by to bolo, keby pianista nemal piáno, je to dokonca aj nádherný kus nábytku. Rád chodím po obchodoch, obzerám si rôzne piána ...

Majú zaujímavú vôňu ...
To áno. Rád sa ich dotýkam ... ak by som mal možnosť kúpiť si ďalší dom, tak si rozhodne kúpim ďalšie piáno, ale momentálne by som nemal kam ďalšie umiestniť :)

Skvelé. Tak ďakujem za rozhovor, bolo mi potešením sa s Tebou stretnúť a podebatiť.
Ďakujem, rád som Vás spoznal.

zdroj: YouTube