Na striedačku s Andym

Rozhovor pre magazín Paste, ktorý vznikol počas prvých prezentácii albumu "Sounds Of The Universe", krátko pred jeho oficiálnym vydaním.

Ako by si opísal tvoju úlohu v kapele? Čítal som niekde, že kedysi si bol viac manažérom, než členom kapely. Platí to dodnes?
Počas prvej polovice kariéry kapely sme ako Depeche Mode manažéra nemali, takže ja som bol tým, kto sa o túto pozíciu viac zaujímal, a samozrejme ma tá pozícia tešila. Dnes máme skutočného manažéra, čím ale nechcem povedať, že ja som skutočným manažérom nebol. Myslím, že niekedy ľudia nahliadajú na tradičné kapely veľmi povrchne, hlavne pokiaľ ide o role jednotlivých členov, keďže zvyčajne tam ide o bassáka, gitarisu, bicmana a speváka. U elektronických kapiel je však dosť zložité rozlíšiť konkrétne role. Takže niekedy sa pokladám za toho človeka v pozadí, viete? Martin je obyčajne považovaný za skladateľa, Dave zasa za energetického frontmana. Im dvom sa samozrejme dostáva najviac pozornosti, ale aby som bol úprimný, mňa tá úloha v úzadí v podstate teší.

Ste spolu už 30 rokov. Ako sa vám tak dlho darí držať pokope a hlavne neustále kreatívne rozvíjať?
Aby som bol úprimný, keď s takýmto niečím na mňa ľudia vyletia, tak tá časová predstava mi príde doslova fantastická. Vážne neviem, myslím, že to je skôr o vytrvalej tvrdej práci a dobrých skladbách. Mali sme šťastie, vlastne aj máme, že máme takých priateľov akým je napr. Daniel Miller z Mute Records... no a samozrejme treba brať do úvahy obrovskú a veľmi lojálnu fanúšikovskú základňu, ktorú sa nám podarilo vybudovať. To je teda zopár dôvodov, ale aj napriek tomu sa o tom veľmi zložito premýšľa. Viete, keď sme začínali, tak sme verili tomu, že to potrvá len zopár rokov.

Nedávno som si opäť pozrel dokument "101", ktorý zachytáva obrovský koncert Depeche Mode v Pasadene, v Rose Bowl. Uvedomil som si, že rok po vydaní toho dokumentu ste vydali album "Violator". Mali ste vtedy pocit, že by sa vám podarilo zájsť až tak ďaleko alebo ste si v Rose Bowl mysleli, že na ďalší obrovský úspech si budete musieť počkať ďalších 20 rokov?
Viete, koncert v Rose Bowl, to bola skutočne výnimočná udalosť a jeden z vrcholov našej kariéry, možno aj preto, že podľa mňa množstvo ľudí zostalo prekvapených skutočnosťou, že sme dokázali zaplniť taký priestor. A následne prišiel ďalší vrchol kariéry, album "Violator". Myslím si však, že aj dnes sme rovnako dôležití, stále predávame významné množstvo nahrávok a robíme skutočne dobrý biznis. Jednoducho hľadíme stále dopredu. Jednoducho máme pocit, že produkujeme tie najlepšie albumy, aké sme schopní v danom momente vyprodukovať.

Odhliadnuc od zmien v životnom štýle, ako sa Depeche Mode zmenili v porovnaní s minulosťou? Akým spôsobom prebieha nahrávací proces a následné koncertovanie dnes?
Nemyslím si, že by sa toho veľa zmenilo. Podľa mňa je to takmer rovnaké. Celý proces začína Martin, dnes samozrejme aj Dave, písaním skladieb, následne sa ide do štúdia, kde sa v určitom momente počas nahrávania rozhodne, či sa vyrazí na turné a po kladnej odpovedi začína plánovanie. V tomto smere sa skutočne nič nezmenilo. Keď to porovnám s minulosťou, rozdiel je asi v tom, že vtedy to bolo pres nás všetko nové, dnes to už nové nie je. Na druhej strane, dnes sme skúsenejší a rozumnejší. Dnes sa hraniu na koncertoch venujeme dôslednejšie. Máme viac skúseností, čo je na jednej strane naozaj dobré, no na strane druhej až tak zasa nie.

Spomenul si, že máte šťastie v podobe stále vernej základne fanúšikov a zdá sa, že ste ešte stále vždy schopní zaujať vašich fanúšikov, vrátane deciek, ktoré vás nasledovali počas Masses Tour po USA alebo dnes, keď na web zverejňujete videá z vášho pobytu v štúdiu. Ešte stále cítite silné puto medzi vami a fanúšikmi?
Tak to musím len a len zdôrazniť, pretože vďaka našim fanúšikom si užívame slobodu v produkovaní hudby a teda venujeme sa hudbe, ktorú máme radi a nie takej, ktorú by sme nahrávať museli. A pokiaľ ide o naše publikum, viete, ono je skutočne veľmi medzinárodné a produkovať niečo, čo má odozvu po celom svete, to je skutočne skvelý pocit.

Vaša kapela ma neuveriteľný vplyv na iných umelcov a skupiny. Určite ste si to aj sami v niektorých skladbách povšimli. Aký je to pocit začuť niečo typické pre DM v iných piesňach?
Áno, veľmi často sa na nás iní odvolávajú. Mnohokrát však ani nie je potrebné, aby tie ktoré kapely zneli ako my. Zoberte si takých The Killers, majú vlastný zvuk, vlastný imidž, no pritom nedávno vyhlásili, že sme jednou z kapiel, ktoré ich inšpirovali. V takomto prípade je to naozaj fajn, nakoľko je v tom veľký kus inteligencie, nepatria ku kapelám, ktoré nás jednoducho kopírujú, čo by v prípade The Killers veľmi dobré nebolo.

Nový album je veľmi elektronický, doslova až zvukovo agresívny. Išlo o zámer, alebo o niečo, čo sa vyvinulo prirodzene?
O zámer rozhodne nešlo, a aby som bol úprimný, je to tak trochu zvláštne, pretože vy, ktorým dnes poskytujeme rozhovory, ste vlastne prví, ktorí máte šancu počuť náš nový album. Počas nahrávania sme boli uzavretí vo vlastnom svete a je príjemné počúvať názory ľudí na našu prácu. To slovo "agresívny" sa začína nejako drať do popredia. Nehovorím, že je to zlé označenie, ale skôr by som ten zvuk označil za viac electro. Myslím, že predošlý album bol viac rockovejší. Tento je viac elektronický.

Tak nám skús opísať, ako tento album pôsobí na teba?
Aby som bol úprimný, ja ten album opísať nemôžem. Znie to tak trochu ako "Spinal Tap"... skladby sú podľa mňa veľmi dobré, zvuk skvelý a ich samotné prevedenie vydarené. Momentálne si ho rozhodne nepúšťam od začiatku do konca, vždy si pustím len zopár skladieb. Boli sme tak trochu inšpirovaní Martinovou mániou skupovať na eBay-i staré syntezátori. Verte mi, v jeho prípade je to už doslova posadnutosť. Pred rokom, či dvoma sa definitívne vzdal pitia a svoju pozornosť nasmeroval k iným veciam a práve táto posadnutosť sa ukazuje ako doslova užitočná. Jednoducho rád zvyšuje ponuky a syntezátori nám boli doručované doslova každý deň. To bolo veľmi inšpirujúce. Niektoré z tých vecí sme používal v začiatkoch našej kariéry. Nemyslím si, že by album znel tak, akoby bol nahratý s analógovými syntezátormi, ale tie boli skutočne inšpiráciou.

Jednodou zo silných stránok albumu je podľa mňa fakt, že aj napriek sviežemu a náležitému zvuku, ako si sám povedal, je akousi "výstavou" klasických melodických prvkov zvuku Depeche Mode. Uvedomujete si, že existuje niečo ako "zvuk Depeche Mode"?
Podľa mňa tu tie klasické prvky zvuku Depeche Mode boli vždy, nakoľko disponujeme veľmi osobitým Davidovým hlasom, no a samozrejme sú to Martinove skladby. Martin totiž píše skladby svojim nezameniteľným a typickým štýlom. Takže áno, uvedomujeme si to. Na rozdiel od toho však musím podotknúť, že sa snažíme veci udržiavať tak, aby boli vždy aktuálne, ako to len najviac je možné. My sa veľmi späť neobzeráme. Podľa mňa je to prirodzený proces.

Zmienil si sa, že Martin je stále hlavným skladateľom, no pochopil som, že na album prispel skladbami aj David. Niekde som čítal, že predošlému albumu predchádzal menší autorský konflikt. Sprevádzal aj tento album obdobný problém? Pretože ak aj áno, zdá sa, že tentoraz mal hladký priebeh.
S týmto sme sa museli akosi vyrovnať. Dave dnes produkuje vlastné, sólové nahrávky. V minulosti sa v podstate o skladateľstvo nezaujímal, no posledných sedem - osem rokov to už nie je pravda. Takže, v podstate toto nebolo zdrojom konfliktu, my sme sa chceli len uistiť, že dokáže poskytnúť skladby, ktoré by pasovali na album a boli zrovnateľné s úrovňou Martinových skladieb. A aby som bol úprimný, dokázal to a je v tom stále lepší a lepší. Čiže by som to konfliktom viac nenazýval. Na svojich skladateľských schopnostiach stále pracuje a dva vlastné albumy, ktoré má za sebou, sú skutočne výborné. V dávnej minulosti sme mali Vinceho. On bol vlastne autorom všetkých našich prvých skladieb. Keď bol s nami pre zmenu Alan Wilder, tak ten zvykol písať skladby takisto, takže v prípade Depeche Mode nejde o nič nezvyčajné.

Na tomto albume ste už po druhý krát spolupracovali s producentom Benom Hillierom. Prečo ste sa rozhodli pre opätovnú spoluprácu?
Mali sme pocit, že na albume "Playing The Angel" tá spolupráca fungovala veľmi dobre, vyhovoval nám a bol jediný, ktorého sme boli na tomto albume ochotní akceptovať (smiech). Nie, nie.. jednoducho sme mali pocit, že s Benom sme ešte niektoré veci nedokončili a aby som bol úprimný, on mi príde ako človek s výnimočným darom a odvádza skutočne skvelú prácu. Myslím, že k tomuto albumu nás vlastne dotlačiť práve on.

Ako sa mu to podarilo?
No, on vlaste... bolo to celé jeho práca, obkolesil sa v štúdiu tímom skutočne skvelých ľudí. Mal úplne jasnú predstavu, kam to celé smerovať, ešte jasnejšiu, ako pri predošlom albume, kedy som mal pocit, že sa prakticky len začíname spoznávať. Tentoraz to medzi nami fungovalo naozaj skvele.

Depeche Mode si získali reputáciu vďaka inovatívnym nahrávkam, no rovnako aj vďaka podmanivým koncertom. A ako si sám povedal, snažíte sa, aby tomu tak bolo naďalej. Čo myslíš, vďaka čomu sa vám darí udržiavať si svoju pozíciu v oboch oblastiach?
Od momentu, ako sme začali fungovať ako kapela, sme rovnakú dôležitosť kládli ako na nahrávky, tak aj živé hranie. Pre nás ako elektronickú kapelu bolo veľmi dôležité, aby sme neboli iba zavretí v štúdiu a neustále sme ľuďom dokazovali, že sme aj dobrou živou kapelou. A táto rovnováha je podstatou celej našej kariéry. Rovnaké množstvo energie, ktorú vkladáme do nahrávania, vkladáme aj do našich koncertov. A aj to je dôvod, prečo sme stále tu.

Preferuješ viac nahrávanie, či koncertovanie? Alebo sú tieto veci pre teba jednoducho súčasťou celého procesu?
Tak viete, keď nahrávate album, tak tomu venujete určitý čas. Jednoducho do toho idete, nečakáte na to, kedy pôjdete na turné. No a keď ste zasa na turné, tak nečakáte na to, kedy pôjdete zasa do štúdia. Je veľmi ťažké posúdiť, čo je lepšie. Je to vždy úplne odlišná skúsenosť. V štúdiu sa stretávate s tými istými ľuďmi. Ste tam sám, viete, len s kapelou. Koncertovanie, to je viac sociálnejšia, aj keď úplne iná skúsenosť. Závisí to aj od toho, kde sa práve v súkromnom živote nachádzate, pretože niekedy môžete mať v súkromnom živote všetko absolútne skvelé, niekedy zasa len v pohode. Dnes to však už na turné také divoké nie je, ako kedysi. Sme v inom veku, máme deti, rodiny a všetko, čo s tým súvisí. A dnes si takisto nemôžeme dovoliť koncertovať tak dlho, ako tomu bolo v období albumov "Violator" a "Songs Of Faith And Devotion".

Aký máš k tomu všetkému vlastne postoj dnes? Vydávate album, vyrážate s ním na turné. Už je to 12-ty krát, čo to takto robíte. Ešte stále je to pre vás vzrušujúce? Si z toho aj dnes nervózny?
Myslím, že by to tak byť malo... je to aj vzrušujúce, aj je tam nervozita, hovorí sa tomu adrenalín. Viete, máte v sebe strach, že by sa niečo mohlo nevydariť, niečo sa stať a ste vzrušený zo všetkého, čo máte pred sebou. A myslím, že ten adrenalín je veľmi dôležitý, hlavne keď ste na pódiu, no a samozrejme je dôležitý aj ten faktor strachu. Práve ten vám umožňuje vyjsť na pódium a ponúknuť dobrý koncert. Viete, živé hranie nám ešte stále poskytuje veľké vzrušenie, parádnu dávku adrenalínu.

A neprekvapuje ťa to?
Myslím, že ak by to vzrušenie tam nebolo, tak by sme to robiť ďalej nemohli. Máme šťastie, že máme tak skvelé a úžasné publikum a niekedy máme pocit, že nemôžeme vystúpiť bez toho, aby sme odohrali úplne všetko a aj prídavky sa vám zdajú málo.

Je mi jasné, že aktuálne určite zastávaš názor, že nie je nevyhnutné, aby kapela ponúkla čosi viac, než to, čo má aktuálne v pláne, no zdá sa, že sa veci vyvíjajú správnym smerom...
No bohužiaľ nie, obávam sa, že trochu zaostávame (smiech), ale to bude vekom. Viete, to čo robia kapely ako The Rolling Stones... neviem povedať, či je to dobré alebo zlé. Viem si nás predstaviť na pódiu aj v trochu vyššom veku, ale to treba poklepať na drevo, ale viete, momentálne je tu album a toto turné, ktoré dúfam úspešne dokončíme... ale sme nabudení a chceme ísť ďalej.

Ak sa veci teda budú vyvíjať dobre, chcel by si stále byť v Depeche Mode aj počas nasledujúcej dekády a neskôr s kapelou osláviť 40-te výročie?
To vážne neviem. Vzhľadom na to, ako sa veci vyvíjajú je dosť možné, že by som možno ani nemal na výber. Ale na to si počkám a uvidí sa potom.

Chcel by si ešte niečo dodať, pokiaľ ide o tvoje skúsenosti s dlhoročnou kariérou a pobyt v tak milovanej a známej kapele?
Viete, niekedy sa musím až uštipnúť, také je to úžasné. A rád by som povedal, že ešte stále produkujeme skvelé nahrávky. Stále sme vraveli, až ak by sme neprodukovali dobré skladby, tak by sme to všetko zanechali. No nejako sa nám stále darí držať tempo.

autor: Grant Shellen
zdroj: Paste, 07/05/2009