Na terase v Hanse (10/1984)

Monghi Rozhovory obdobie 1984 zdroj 22

Rozhovor s Martinom, ktorý poskytol v Hansa štúdiách, pár minút predtým, keď sa pustil do nahrávania skladby "Somebody", z albumu "Some Great Reward", ktorý v tomto roku oslavuje svoju štyridsiatku.

Hansa štúdio, Berlín, mixovacia miestnosť č.4. Smerom od kapely znie dunivý zvuk bubna. Pred mixpultom postáva skladateľ Martin Gore a dodá: "nemáme bubeníka, ale toto je už príliš silný rachot ..." Keďže sa však pri tom uškrnie, tak na tú poznámku nik nereaguje. Producent Daniel Miller sa stále hrá so Synclavierom, spevák Dave Gahan hlasne hromží na článok v magazíne Bravo, Alan Wilder žartuje so štúdiovou hosteskou a Gareth Jones sa nakláňa nad 56-kanálovým mix pultom. Aj napriek uvoľnenej atmosfére je nálada napätá. Chalani sú totiž pod časovým tlakom. Napriek tomu sa však Martin postavil a súhlasne prikývol na rozhovor. "Prepáčte, poďme na terasu, veci si zoberte so sebou ..." A tak sa začalo toto interview.

Prepáč, dúfam, že neruším ...
Martin: Je to v pohode. To viete, sme trochu pod tlakom s termínmi. Nejak sme na začiatku premrhali trochu viac času a teraz si potrebujeme byť istí, že pásky doručíme načas.

Aj tak je to nezvyčajné, že je novinár prizvaný k rozhovoru priamo do štúdia. Väčšina kapiel to odmieta. Možno preto, že nechcú byť rušení pri práci.
V tomto sme v pohode. Nakoniec, len zriedka sa v štúdiu zídeme naozaj všetci. V tom je ten rozdiel oproti rockovým kapelám. Vždy má niekto čas poskytnúť rozhovor.

Rodia sa vaše skladby priamo v štúdiu alebo ich do štúdia už prinesiete hotové, takže ich vlastne len nahráte?
Piesne ako také sú vytvorené už predtým. S Alanom do štúdia vlastne prinesieme 4-trackové verzie všetkých skladieb. Všetko, čo v štúdiu robíme je len hra so zvukmi a melódiami. No a nakoniec to Daniel Miller zremasteruje.

Poďme k novému albumu. Na tom predošlom ste prekvapili použitím Synclaviera.
Tak tento album je kompletne nahratý so Synclavierom. Inak, v minulom roku sme aj tak neboli veľmi spokojní s našimi zvukovými zariadeniami. Ono, Daniel si Synclavier práve vtedy kúpil, bolo to pre neho niečo úplne nové a album je vlastne výsledkom jeho prvých skúseností s týmto zariadením. Takže, na predošlom albume sme museli ešte v značnej časti pracovať s ďalšími synthesizérmi, no na tomto novom synthesizéry nájdete len zťažka.

Žiaden zvukový software

Takže ste sa museli naučiť používať prístroje lepšie?
Presne a na to všetko sme nepoužili žiaden zvukový software.

Čo to vlastne znamená?
Tentokrát sme s Andym nahrali niekoľko skutočne originálnych zvukov a Synclavier sme takisto "nakŕmili" zvukmi skutočných nástrojov. Napr. sme zašli do hračkárstva a nahrali zvuky z detského klavíra. Takisto sme postupovali pri zvukoch bicích, kedy sme nahrávali skutočné bubny. Čiže na novom album počujete "skutočné", naturálne zvuky bicích, iba zopár Linn liniek. Práce v londýnskom štúdiu sme začali so skutočným bubeníkom a potom sa k nám pridal africký perkusionista, ktorý hral na všetkých možných nástrojoch pre perkusie.

A čo "dychové" nástroje?
No, takisto sme nahrávali saxofón a trumpetu. Ale frekvenciu týchto nástrojov sme oživili Synclavierom, takže vďaka tomu znejú plnšie a šťavnatejšie.

Koncept

Tak poďme na koncept nového albumu ...
Ten je veľmi jednoduchý: rozprávame o tom, čo sa nás v tomto svete dotýka. Je to o živote ako takom, o našich životoch. Album je také "divoké pole", tematicky má skôr bližšie k albumu "A Broken Frame". Písal som viac osobné skladby, menej o všeobecných sociálnych problémoch, nechceme, aby nás opäť označovali za politickú kapelu. Ale samozrejme, že sú tam aj skladby typu "People Are People".

Možeš to viac špecifikovať?
Náš nový singel, skladba "Master And Servant", je tanečnejšia záležitosť a omnoho drsnejšia, než "People ...". Na master pásku sa nám podarilo dostať takú razanciu a silu, že matrica nám počas dubbingu trikrát praskla. Lyricky by sa dala skladba opísať sexuálnou a politickou rovnicou: keď jedna osoba dominuje druhej. Na jednej strane ide o sexuálnu hru, na druhej strane je fungovanie politického sveta.

Ako dlho ste na albume pracovali?
Tri mesiace, poctivé tri mesiace a stále nemáme hotovo. Alan, Daniel Miller a Gareth Jones stále dokončujú mix.

Máte v pláne aj nejaké videoklipy?
Áno, dokonca sme filmovali aj v Berlíne. Niečo na štýle "People Are People", je tam veľa záberov na Bundestag.

S kým spolupracujete v oblasti videa?
S Clive Richardsonom, je to neuveriteľne kreatívny chlapík. Postaral sa aj o naše štyri posledné videá. Aktuálne premýšľame o vydaní kolekcie videoklipov.

To znamená, že k videu pristupujete skutočne seriózne?
To musíte. Dobré video vám poriadne naštartuje predaj nahrávok.

Koľko vyjde Depeche Mode natočenie jedného videoklipu?
Asi 15 000 libier, čo nie je málo, ale keď to porovnáte s produkciou Michaela Jacksona, či Duran Duran, je to ešte lacná záležitosť. Musíte brať na zreteľ, že svet Vás porovnáva práve s takýmito umelcami.

Ty sám aktuálne žiješ v Berlíne. To je ten dôvod, prečo tu aktuálne nahrávate?
Iba druhoradý. Tým hlavným dôvodom je štúdio. Základ sme nahrali v Londýne, ale v Berlíne mixujeme a dolaďujeme jednotlivé veci. Využívame hlavne tú vynikajúcu miestnosť pre mixovanie v týchto Hansa štúdiách. No a v spojení s Garethom Jonesom, zvukovým guru, je to dokonalá kombinácia.

Aká je teda najväčšia výhoda Hansa štúdií?
To musím trochu rozviesť. Najväčším problémom synthesizéra, či zvukov Synclaviera je ozvena. Synťáky obvykle znejú príliš sucho, niekedy až príliš synteticky. V Hansa majú tie ozvenové miestnosti, ktoré vedia dodať synťákom šťavu, rovnako aj vokálom. Neuveriteľne to zlepší zvuk. Ďalší problém, s ktorým sme sa borili, bol ten, že náš zvuk bol vždy hlučný, masívny a teda aj mocný. Ale vo výsledku mu chýbala skutočná sila. V štúdiu to samozrejme vždy znelo pekne a tvrdo. Lenže, keď ste si potom nahrávku vypočuli doma, zrazu to bolo veľmi jemné a únavné. Ďalším plusom je tých 56 nakálov. Ako som spomenul, základné tracky sme nahrali v Londýne, na tento účel je Music Works štúdio skutočne vhodné. Ale pokiaľ ide o mix, tak tu v Hanse máme k dispozícií obrovskú mixovaciu konzolu s 56 kanálmi, Solid State. Daniel ju považuje za vôbec najlepšiu konzolu. Všetko tam môžeme zobraziť priestorovo a takisto môžeme počas mixu zároveň pracovať na aranžmánoch.

Vcelku drahá zábava, nie?
Ani nie. V porovnaní s cenami za štúdiá v Anglicku to vyjde tak na polovicu. Za jedno také štúdio v Anglicku zaplatíte 1200 libier za deň. Tuná nás to vyjde tak na 500 libier.

Aké sú teda celkové náklady na nový album?
Fakt veľké! Verím tomu, že nakoniec sa budeme pohybovať v rozpätí 30 - 40 000 livier.

No, to sú už dnes celkom bežné ceny!
Pre nás je to však naozaj veľa. Vezmite si, že album "Speak & Spell" nás stál 7 000 libier!

Predtým si spomenul, že aktuálne pracujete vlastne iba so Synclavierom. Ako to potom bude v prípade koncertov?
No áno, toto bude prirodzene dosť problém, pretože toto na pásky asi nedáme. Ale vyriešime to Emulatorom. Ja na ňom hrám na pódiu. Samozrejme, neznie tak dobre, ako Synclavier, ale postačí. Pravdepodobne kúpime ešte jeden. Samozrejme, niečo bude musieť ísť aj tak z pások. Všetky vokály však pôjdu samozrejme naživo.

Čiže, ako v prípade posledného turné, ani teraz na pódiu nevyužite ďalších hudobníkov a spoľahnete sa na elektronické nástroje?
Nie. Myslím, že väčšina vecí pôjde aj tak z pások. Inak, väčšina kapiel dnes využíva pásky, hlavne pokiaľ ide o malé, či bassové bubny. V našom prípade je to ale úplne jasné, keďže mi bubeníka nemáme. Aj tak si myslím, že na koncertoch je najdôležitejšie dokázať odprezentovať nový zvuk publiku tak, aby z toho malo kvalitný zážitok.

Keď už ste takí úspešní, tak sa Vás snažia kontaktovať aj iní producenti ...
Nás nie. Vedia, že s Danielom a Mute Records sme v pohode. Vlastne sme od roku 1981 nedostali žiadne iné ponuky.

Ako teda vyzerá vaša zmluva s Danielom?
Zmluva? Žiadnu nemáme, ani s Danielom, ani s Mute. Je to všetko založené na dôvere.

Ako to? To ste na ňom tak závislí?
Bože, on je skutočný zvukový mág. Teda, dokázali by sme vyprodukovať dobrý zvuk aj bez neho, ale prečo by sme mali? Náš úspech hovorí sám za seba. A doteraz sme si vždy rozumeli.

Sú ľudia, ktorí tvrdia, že bez neho by ste nedosiahli ani polovicu toho, čo máte.
To si nemyslím. My sme Depeche Mode. Daniel nám pomáha, radí a má na náš zvuk veľký vplyv. O tom to je.

A je váš manažér, nie? Máte vôbec manažéra?
Nie, čo samozrejme so sebou prináša problémy. Takže sa musíme starať aj o kopec obchodných záležitostí. Ale stále to zvládame. A má to výhodu, ste totiž zainteresovaní vo všetkých obchodných aspektoch. Stačí sa to naučiť.

Myslíš, že takto to bude vždy?
Neviem. V určitom momente bude asi jednoznačne nutné preniesť to na ... veď viete ... Ale prepáčte, už musím späť do štúdia. Ako som spomenul, sme v časovej tiesni a ešte musíme dokončiť jednu skladbu, aby sme rozptýlili všetky predsudky :)

Prečo?
Tá skladba je postavená len a piáne a vokáloch, teda okrem niekoľkých páskových slučiek. Je to balada. Niečo také sme nenahrali už tri roky.

Len piáno? To vás inšpiroval Elton John? Si spomínam, že ste sa s ním bavili v Ludwigshafene ...
Povedal, že sa mu veľmi páčia naše produkcie, ako aj kompozície. Fakt som sa pritom červenal. Možno je tá skladba akousi poctou Eltonovi ... ale, toto tam vážne nepotrebujete uviesť ...