Naspäť do roku 1983

Moderátor rádia BBC2, Dermot O'Leary, sa v rámci svojej sobotnej relácie (19/09/2015) telefonicky spojil s Davidom Gahanom a spolu si zaspomínali na jedno interview pre Smash Hits, z roku 1983.

Dermot: Je čas vydať sa na prieskum mysle a spomienok muzikantov zo stránok magazínu "Smash Hist", z obdobia cca 1982 - 1986. Dave Gahan, ahoj!
Dave: Čau, máš sa?

Ďakujem, darí sa. Milé ťa počuť.
Dobré ránko.

Dobré... si momentálne v Amerike?
Ale samozrejme.

No super. Ako to tam ide, všetko v pohode?
Samozrejme, máme tu nádherné ráno. Som práve v New Yorku.

Kedy si sa tam vlastne natrvalo presťahoval? Ty tam už žiješ, myslím, pekne dlho.
Na konci 1980tych rokov som sa presťahoval do Kalifornie, myslím, že to bolo asi 1989tom, no a odtiaľ som sa, asi v roku 1997, presťahoval do NY. Takže áno, už som tu pomerne dlho.

Takže dnes žiješ priamo v New Yorku?
Presne tak, už takmer 20 rokov.

No neviem, vo mne Depeche Mode vždy vyvolávajú pocit, akoby patrili do Hollywood Hill, niekam do púšte, vieš čo tým chcem naznačiť?
Áno, niečo na spôsob Essexu (smiech).

Vraciaš sa často?
Do Essexu? Nie, ani nie. Samozrejme tam stále mám rodinu, no moja mama už nejaký čas žije dolu, na Isle Of Wight, takže sa skôr stretávame tam.

Najkrajší kút sveta. Takže, ty aktuálne spolupracuješ so Soulsavers, je tak?
Presne.

O pár minút si pustíme "All Of This Is Nothing" a v Londýne máte plánované vystúpenie 26.októbra.
Správne, a ako sa mi dostalo do uší, včera začal predaj vstupeniek a okamžite bolo vypredané. Som z toho naozaj nadšený.

Úžasné! Album "Angels&Ghosts" vychádza 23.októbra. Gratulácie k tejto skutočnosti ti musia lichotiť. Nie je to čudný pocit, keď pracuješ na vlastných veciach? Myslím v zmysle, keď si súčasťou tak seizmickej kapely?
Vieš, to je niečo ako kontinualita, ja jednoducho pokračujem v písaní a veľmi rád píšem a komponujem s Richom Machinom zo Soulsavers. Zdá sa, že sme si padli do rany, takže mi to príde ako niečo prirodzené, myslím, pokračovať od jednej nahrávky k druhej.

Dobre, teraz ti ja poviem, čo je prirodzené: spomenúť si na odpovede, ktoré si v roku 1983 poskytol magazínu Smash Hits. A buď prosím konkrétny, pretože niektoré otázky sú veľmi špecifické a mňa by naozaj zaujímalo, či si na tie veci pamätáš. Takže... tvoj prvý koncert?
Prvý koncert...? Myslím, že to boli.... The Rezillos

Áaaaa.
Ale nakoniec som sa do vnútra nedostal. Sledoval som ho cez okno. To bolo v našom miestnom pube, Double Six. Bol som príliš mladý na to, aby ma vpustili.

Úžasná odpoveď. Ale vieš čo, skúsime ešte, ale teraz ti prezradím odpoveď: "Zvykli sme chodiť..." Takže, kde bolo to čarovné miesto, kam si chodil ako dieťa?
Nooo...

Chelmsford, mimochodom.
Dave: To bolo... to som bol fakt ešte dieťa, čo to bolo za miesto?

Teda!
Bože, fíha, asi by som si mal dať ešte jednu kávu (smiech).

Super, skúsime ešte. Tu je ďalšia odpoveď: "Bol to myslím punkový koncert v roku 1977. Zvykli sme chodiť často do Chelmsford Chanceloor Hall."
Chancellor Hall! Do šľaka!

Takže to mohli byť The Damned, mohli to byť The Clash ...
The Damned! No samozrejme. Jednoznačne The Damned.

Alebo?
Jednoznačne to museli byť The Damned, oni na mňa vtedy urobili veľký dojem.

Alebo to mohli byť The Banshees...
No, mohli.. môj Bože.

Ale nie, trafil si sa s The Damned.
Premýšľal som od začiatku, či to neboli The Damned alebo Siouxsie And The Banshees.

Je tam super, nie? Ja som vyrastal v Colchesteri a myslím, že tie kapely hrajú dnes viac v Londýne, do Chelmsfordu a Colchesteru tak často nechodia. Ale The Damned sa pred častom do Chelmfordu vrátili, muselo to tam byť skvelé.
No áno, v tých časoch to bolo iné. Vtedy sa dali za jeden večer vidieť The Damned, Siouxsie And The Benshees a 999, či niekto iný, a stálo Vás to len pár libier.

To vážne?
No jasné. Do Chelmsfordu sme to mali najbližšie, myslím z Basildonu. Vždy sme len sadli na autobus a šlo sa. Zažil som tam množstvo svojich prvých koncertov známych kapiel a zanechali vo mne množstvo veľkých dojmov.

No dobre, tvoja najvznácnejšia vec v roku 1983?
Panebože... v roku 1983 ....

Napoviem ti.
Áno, poprosím o nápovedu.

Malo to kolesá.
No jasné, môj Escort XR3i.

Nieeeee! Bola o tvoja Yamaha...
Do čerta!

XT Trial...
Moja motorka!

Tak tak.
Bolo to vôbec moje prvé vozidlo. Niekto mi nedávno poslal fotografiu z toho obdobia, vyzeral som príšerne, ako 10ročný chalan.

Jazdíš na motorke dodnes?
Áno, ale dnes už mám inú motorku.

Jasné, nemyslím, že by si mal stále tú istú! :)
(smiech)

Dobre, počúvaj, s týmto si mal vždy problém a mňa je zaujíma, či dostaneš nejaký nápad.
Tak poďme na to.

Takže, Smash Hits z roku 1983: Čo máš práve teraz vo vrecku?
Počkaj, pozriem sa... Jasné, mám tam mobil.

No dobre, ale v 1983-ťom.
Aha, tak to je jedna z tých vecí, ktoré sme vo vreckách vtedy rozhodne mať nemohli...

Správne. Ale dobre, ešte skúsme. Neočakávam, že by si to vedel, takže ti to objasním: v 1983 si mal "asi 60 pencí v drobných, kľúč od vchodu, vreckovku a dva paragóny: jeden pre Granada TV, 126 libier za Get Set For Summer. Platil som to dnes ráno v banke; ten druhý je za vydanie Smash Hits."
(smiech) No páni!

Veľmi dobré, úplne mimo štýl.
Tak to je fakt úžasné. Príde mi to fakt zaujímave. Vrátilo ma to o celé roky späť.

To verím.
Myslím, že vreckovku mám pri sebe aj dnes, ale, však vieš...

Jasné, vyrástol si.
No, neviem, či sa mi to úplne podarilo.

Dobre, a za čie telefónne číslo by si v roku 1983 zaplatil najviac?
Hmm, asi som vtedy povedal, že za číslo na Davida Bowieho.

Trefa!
Áno! (smiech)

Skvelé, Dave! Pôsobivé! "Za číslo na Davida Bowieho, jeho číslo by som fakt rád mal." Nádherné. Ďakujem veľmi pekne, bolo milé s tebou prehodiť pár slov.
No, jedna správna z piatich, to nebolo až tak zlé.

Určite nie. Rozhodne nie tak zlé na prvú rannú vec.
(smiech). Počuj, bolo skvelé sa s tebou pozhovárať. Vďaka za podporu.

Vďaka. A budeš iba v Londýne alebo sa chystáš robiť aj čosi iné?
Momentálne máme v pláne iba Londýn, hneď za tým zopár vystúpení v Európe, potom niečo v New Yorku a v Los Angeles. Ale uvidíme, ako nám to pôjde.

No tak super. Dave, rád som pokecal, ďakujem veľmi pekne. Drž sa!
Vďaka Dermot, čauko.

zdroj: depechemode-live.com