Nedá sa nemyslieť na Andyho (03/2023)

Martin Gore v exkluzívnom, online rozhovore pre španielsky magazín Mondo Sonoro. Témou je samozrejme nový štúdiový album Depeche Mode, "Memento Mori"

Dave prezradil, že nahrávanie tohto albumu bol vlastne jeho spôsob k návratu k hudbe ako k útočisku, či ako únik z reality, ktorá bola pre Vás veľmi bolestivá. Čo znamenalo nahrávanie pre Teba?
Martin: Viete, tento album už bol naplánovaný a mali sme ho nahrávať spolu s Andym, samozrejme. Nemali sme veľa možností na jeho posunutie, keďže sme mali rezervovaný čas vo vybraných štúdiách, zarezervovaný bol aj producent, s ktorým sme chceli pracovať, rovnako zvukový inžinier ... Takisto si myslím, že vydanie tohto albumu bolo pre nás dôležité aj z hľadiska duševného zdravia a zachovania si zdravého rozumu. Sústredenie na hudbu nám pomohlo ťažké obdobie, spojené so smútkom, prekonať. Mal som pocit, že sa potrebujeme opäť pohnúť ďalej, hlavne po tej dlhej pauze od posledného albumu a turné. Na tak dlhé obdobie sme neboli zvyknutí, prišlo nám to ako večnosť.

Album sa zaoberá zmierením so smrťou a plynúcim časom, obzvlášť v spoločnosti, ktorá nedokáže čas dostatočne oceniť. Aké je však jeho hlavné posolstvo, ktoré ním chcete odovzdať?
Veľmi sa mi páči, ako názov albumu funguje s jeho obsahom. A hoci sme ho mali odsúhlasený už pred Andyho smrťou, myslím, že práve jeho smrť pridala albumu váhu a význam. A takisto dúfam, že tí, ktorí sa s tou frázou nikdy predtým nestretli, zbystria pozornosť, budú to brať vážne a pochopia, že život je krátky a treba z neho vyťažiť maximum.

Album otvára skladba "My Cosmos Is Mine", skladba s temnou a veľmi osobnou atmosférou, zaoberajúca sa práve tým, ako niekedy sami unikáme do vlastného sveta, kde sami seba chránime a nepočúvame naše okolie.
Áno, bola to posledná skladba, ktorú som pre album napísal a vznikla krátko po ruskej invázií na Ukrajinu. Mám pocit, že posledné roky neutíchajú udalosti, ktoré nám dokazujú, že nemáme skutočnú kontrolu nad vlastnými životmi a že je tu stále to konštantné, neutíchajúce bombardovanie. A je to presne, ako ste uviedli, skladba je o budovaní obrany Vášho vlastného mozgu a hovorí, vypadnite, teraz ma nechajte samého!

No áno, ale spoza tej temnoty, s ktorou začína tá nová éra "Memento Mori", preráža veľa svetla a pozitívnych melódií. Aký zvuk ste pre toto obdobie hľadali?
Vtipné je, že nám už mnoho ľudí povedalo, ako niektoré časti albumu znejú ako z rokov 1980-tych, iní v tom počujú roky 1990-te, ďalší viac modernejšie zvuky. Pravda je taká, že takéto veci nerobíme plánovane, všetko je oveľa organickejšie. Každý prvok sa rodí a prirodzene sa následne spája s tým ďalším, takto to vnímam ja. Keď raz skladbu dokončíme, vtedy si spolu sadneme, počúvame, komentujeme, čo nám to pripomína aký zvuk tú skladbu vedie. Ale úprimne, nikdy sa nerozhodujeme v štýle, koľko percent albumu by malo byť v štýle 1980-tych rokov, či v inom zvukovom štýle.

Na produkcií tohto albumu si musel pracovať vo vlastnom štúdiu, spolu s producentom Jamesom Fordom a Martou Salogni. Povedz nám viac o procese vzniku.
Bolo to po prvýkrát, čo som pracoval na albume v mojom štúdiu, doma. Pravdou je, že to bolo veľmi dôležité, hlavne pre mňa, pretože tam chodím beztak denne, patrí to k mojej bežnej rutine a trávim tam väčšinu dní z týždňa. A potom, po Andyho smrti, sa mi na albume pracovalo ľahšie, pretože to stále pôsobilo tak, že robím to, čo každý iný deň, kráčam si do štúdia, len teraz s Davidom, Jamesom a Martou. Pravda je taká, že ak by sme pracovali v štúdiách, kde vznikali naše posledné albumy, asi by to bolo pre nás ťažšie. Ak by sme pracovali v štúdiu v Santa Barbare, kde sme nahrávali asi 5 - 6 albumov, bolo by to bez Andyho veľmi bolestivé. Na druhej strane, spolupracovať opäť s Jamesom, s ním sme nahrávali album "Spirit", bola opäť radostná, keďže sme spolu vychádzali naozaj dobre a uvedomili sme si, aký je efektívny. Veľkou mierou prispela aj Marta Salogni, pretože miluje prácu z viac analógového hľadiska, rada sa obklopuje starými "mašinkami" a páskovými mechanikami. Práve toto dodalo albumu tú správnu atmosféru a textúru.

Je to skutočne jeden z najlepších albumov Depeche Mode za posledné roky, so solídnym a veľmi bohatým zvukom. Myslíš, že sa Vám ním podarí osloviť nové publikum? Pravda je totiž taká, že ústredná téma albumu mladšiemu publiku veľa nepovie. Tá myšlienka, využiť danú chvíľu a žiť naplno.
Vždy ma udivoval vekový rozsah nášho publika. Na naše koncerty chodievajú vo veľkom aj dospievajúci a na to, v tejto fáze našej kariéry, hľadíme v podstate s otvorenými ústami. Neviem, či tento album osloví viac ľudí, ale poviem Vám, že z nášho pilotného singla, "Ghosts Again", mám pocit, že je to ten najchytľavejší a najdokonalejší singel, aký sme za dlhé roky vydali. Netvrdím, že je to pop hlavného prúdu, pretože si to ani nemyslím, ale má v sebe niečo, vďaka čomu ju s Davidom dokážeme počúvať znova a znova a nikdy nás neomrzí. A pravda je taká, že ak to má takúto silu, môže nás to priviesť k novému publiku.

A Tvoja najosobnejšie skladba na novom albume, vzhľadom na jeho výnimočnosť?
Neviem, či je na albume skladba, ktorú by som mal radšej, než tie ostatné, ja vždy premýšľam o albume koncepčne. Milujem celkový význam albumu, počúvam ho od začiatku do konca a vnímam jeho vývoj.

Album je plný romantických príbehov, závanov, osláv, zážitkov, nadobúdania skúseností a fantazmagorických lások ... Odkiaľ ste čerpali námety na texty?
Myslím, že tu je dôležité poznamenať, že v prípade tohto albumu som po prvýkrát spolupracoval s niekým mimo prostredia kapely. Takže, štyri skladby z albumu som napísal s Richardom Butlerom. Ani on nikdy nič podobné nerobil, takže to bola veľká pomoc. Kontaktoval ma v apríli 2020 s tým, že by sme mali spolu komponovať. Tak som ho požiadal o nejaké nápady a on mi poslal nejaké texty. Takto to celé začalo, napísali sme veľa piesní, no nevedeli, ako s nimi bude naložené. V istú dobu sme uvažovali nad nejakým vedľajším projektom, lenže keď som si k tým skladbam sadol a počúval ich, tak som mal pocit, že veľmi dobre zapadajú do estetiky Depeche Mode a boli by ideálne pre jeden z našich albumov. Tak som zavolal Richardovi a spýtal sa ho, čo si o tom myslí. Takže štyri naše skladby sa dostali na album a neskôr som napísal s Davidom skladbu "Wagging Tongue", čo bolo myslím po prvýkrát, čo sme spolu komponovali. Teda, ako tak premýšľam, myslím, že sme už spolu nejaké skladby napísali a vyšli buď ako rarity, b-strany alebo boli súčasťou nejakéj deluxe albumovej edície.

Album uzatvára skladba "Speak To Me", pieseň s veľkou orchestrálnou váhou, ktorá na samom konci albumu generuje veľmi zvláštne napätie. Ako vnímaš jej tému?
Podľa mňa je to skladba so skvelou atmosférou. Veľmi sa mi páči, ako postupne graduje a neskôr náhle skončí. Príde mi to ako dokonalý záver albumu.

No a na záver, čo očakávaš od turné k novému albumu? Ako vlastne pristupujete k tak dôležitému kroku, akým je návrat na pódium so všetkým, čo sa za posledné roky udialo?
Chystáme sa hrať 5, či 6 skladieb z nového albumu a tie doplníme množstvom skladieb z našej histórie, vlastne ako vždy. Samozrejme, že to bude pre nás trochu iné, keďže vlastne všetko, čo robíme, je bez Andyho trochu divné. Nedá sa na neho nemyslieť. Zakaždým, keď pózujeme fotografom, sme tam len dvaja, keď sme pracovali na albume, boli sme tam dvaja a teraz, keď ideme na turné, budeme cítiť obrovské prázdne miesto práve tam, kde stával Andy. Neprestaneme na neho myslieť.