ORF: Ako Viedeň na jeseň

Vždy, keď Depeche Mode vydajú nový album, šíri sa medzi ich vernými fanúšikmi úctivý šepot. Nie je tomu inak ani teraz, keď k 25. výročiu skupiny a po viac ako 70 miliónoch predaných nosičov, vychádza nový album Playing The Angel.

Ešte aj po štvrťstoročí je táto britská skupina fascináciou samou o sebe. Ich skladby kupujú rôzni hudobní fanúšikovia, či už sú to notorickí nákupcovia hitových singlov alebo fanatici, ktorí sú zameraní na B-strany singlov a remixy. Na "Playing The Angel" sa Depeche Mode podarilo zmiešať všetky ingrediencie z doterajších úspešných albumov. Blues z "Violator", gospel zo "Songs of Faith and Devotion" a hlboké pohľady do vnútra ľudskej duše z "Ultra". Napriek tejto temnej stránke je PTA najuvoľnenejším albumom Depeche Mode poslednej doby. Podľa slov Martina L. Gora, ktorý po prvý krát nie je autorom všetkých skladieb, mal veľký vplyv na túto uvoľnenosť nový producent Ben Hillier, ktorý si už získal dobré meno spoluprácou napríklad s Blur a Suede. Vplyv Hilliera je naozaj počutelný, okrem typických sentimentálnych tónov sa na albume objavujú aj celkom nové. Prvých 15 sekúnd zo "Suffer Well" by sa celkom hodilo na každý album DAF, pri "John The Revelator" si ide Dave vykričať blues z pľúc. Novinkou je aj to, že Dave Gahan prispel na album tromi skladbami, to bolo doteraz doménou Martina. Doteraz skladal piesne presne na telo Davovi, po sólo-albume "Paper Monsters" bol ale asi tento krok nevyhnutný.Tento sólový výlet nebol čiastočne prijatý príliš nadšene, teraz Gahan príjemne prekvapil. Práve jeho skladby sú tými najpohnutejšími momentami na albume. Zvlášť "Nothing´s Impossible", s dvojvýznamnosťou lúčenia a nového začiatku, je veľkým zážitkom, ktorý sme poznali v klasikách ako "Enjoy The Silence" alebo "Somebody".

Christian Eigner, bývalý bubeník u Kurta Ostbahna, je spomínaný ako spoluautor pri Gahanových skladbách. I keď Eigner, ktrorý práve vydal vlastný album "Recovery", nie je považovaný za plnohodnotného člena skupiny, po tomto albume sa asi bude musieť zmeniť názor mnohých fanúšikov. "Pain and suffering in various tempos" je opisom albumu na jeho zadnej strane. Určite je za tým trochu irónie, pretože aj v tých najromantickejších pasážach má človek dojem bolesti a utrpenia, album je však naopak nádherný ako Viedeň na jeseň.

Christian Holzmann, ORF.at