Pamätaj na smrť! (recenzia)

Od synth-pop cez alternative rock až po soft-pop. To je zhruba a v kocke vývoj legendárnych Depeche Mode od osemdesiatych rokov až po súčasnosť. Najnovší singel Ghosts Again je už vonku. Údajne to najlepšie z prichádzajúceho nového albumu Memento Mori. A ako už tradične, znie opäť inak ako všetko predtým a budí u fanúšikov množstvo rôznorodých názorov a emócií.

Dalo by sa povedať, že kapela sa dosť zásadne menila vždy po odchode niektorého zo svojich členov. Už po prvom pestrofarebnom synth-popovom albume odišiel Vince Clarke a hneď na to sa kapela s novým členom Alanom Wilderom preorientovala na temnejší drsnejší a typicky čierny synth štýl, ktorý postupom rokov v sprievode s Alanom dotiahli až do excelentného a neopakovateľného alternatívneho rocku. Je zvláštne, že práve v tomto období vychádza pre nich absolútne netypická, komerčne ladená skladba Enjoy The Silence, ktorá sa nakoniec stala bestsellerom,  svetovým trhákom, no zároveň i akousi predzvesťou zásadnej zmeny, ktorá raz a navždy zmenila podstatu Depeche Mode a ich dovtedajšiu filozofiu roztrhala na franforce.

Spomínaná predzvesť zmeny na seba nenechala dlho čakať. Prekvapivým odchodom Alana Wildera sa všetko otočilo naruby. Nové smerovanie, experimentovanie a hľadanie sa, kapele vzalo približne 50 % skalných fanúšikov, ktorí už viac novú hudbu DM nedokázali milovať. Na druhej strane si zas vďaka sledovaniu nových trendov a angažovaním populárne ladených hudobných producentov začali získavať ohlas u nových mladých poslucháčov a nadšencov.

Asi nie je úplne na mieste posudzovať, či hodnotiť. Človek tiež prechádza v určitých obdobiach života nejakými fázami, formovaním, či smerovaním. A v hudobných skupinách to tiež nebýva príliš odlišné. Radostné detstvo strieda bujará mladosť, dospelá dravosť a plné nasadenie, až nakoniec v pokročilejšom veku príde k uvoľneniu napätia, pohode, oddychovaniu, rozjímaniu či až k zodpovednému zabezpečeniu poslednej vôle pre svojich blízkych a príprave na pokojné spočinutie.

Je na mieste si priznať, že i páni umelci z Depeche Mode sú už predsa len starší páni a nikto nežije večne. Čo sa nakoniec potvrdilo nedávnym úmrtím Andyho Fletchera – jedného zo zakladajúcich členov. Pre kapelu i fanúšikov to bol šok, no súčasne i silná motivujúca myšlienka, ktorú takto páni depešáci pretavili do úplne nového albumu a k pripravovanému turné. Memento Mori! Pamätaj na smrť!

Mám pocit, že asi nie je úplne nevyhnutné a na mieste teraz posudzovať, či hodnotiť singel, album či turné. Počúvam s úctou, rešpektom a pokorou... a mysľou mi prebleskujú útržky spomienok z môjho osobného života, ktorého významnou súčasťou boli i myšlienky, texty, tóny a zvuky úžasných Depeche Mode.

Sadám za syntetizátor a prstami sa nežne dotýkam klaviatúry. Zavriem oči a premýšľam. V mysli mi naskakujú obrazy vystrihaných, prefarbených či natupírovaných mladíkov za syntetizátormi, gitarou či mikrofónom. Z diaľky počujem ozývať sa zvuk koľajnice, či pokrievky na hrniec. Všetko podtrhuje vôňa tužidla a čiernej koženej bundy. A v ústach cítim chuť depešáckeho (malého) pivka a rozmýšľam čo chcem a potrebujem ešte v živote vykonať, odčiniť či vytvoriť, kým odídem...

Radomír Remenár