‘Pitivo máme naozaj radi’ - Smash Hits, 1987

Počujte! Depeche Mode majú párty - teda, majú tam kopu pitia, stoly sa prehýbajú pod množstvom jedál, predstierajú, že sú kozmonauti, padajú a vystrájajú pod stolmi, kradnú si drinky, naháňajú ľudí... teda, aby sme boli presní, bavia sa tak všetci okrem Alana Wildera...

Sylvia Patterson s fotografom Paulom Riderom s nimi na chvíľu hodili reč pri poháriku s Tizerom.

Na zdravie! Kto by tomu veril? Depeche Mode - jedni z najvýznamnejších, najnáladovejších, najdepresívnejších synthypopových nositeľov zlých správ v celom zaspatom vesmíre sa rozhodli usporiadať párty pre najorginálnejší britský popový magazín. Teda pre nás! Hurá! A dôvod tohto nečakaného a náhleho ošiaľu: sú otrávení z označenia, že sú pri rozhovoroch nudní. Blafujú pri vyhliadke na "formálnu konverzáciu" s "novinármi" zo Smash Hits a to preto, že práve oni ich označili za "nudných" a to práve teraz, keď ani v najmenšom nie sú nudné osobnosti popu (teda až na Alana Wildera). A okrem toho strávili posledných 9 mesiacov v ústraní a teraz sú... späť! So záležitosťou s názvom "Strangelove", ktorá síce znie ako hociktorá iná z milióna vecí Depeche Mode, ale čo tam potom, aj tak je to dobrá skladba! Tak hurá oslavovať! No ale pekne po poriadku...

19:00

Kopli sme do seba rýchleho panáka. Team Smash Hits prešľapuje predo dvermi super vykričaného Edwardian Suite dvora hotela Kenilworth v centrálnom Londýne - divné prostredie, no kraľuje mu obrovský banketový stôl zdobený asi 487-mimi druhmi príborov, dlhočizný "buffetový" stôl, z jednej strany plný podozrivých jedál a z druhej strany plný fliaš alkoholu všetkých druhov, aké len ľudstvo pozná. Depeche Mode sú veľmi štedrá skupina. A hľa! Tamto prichádzajú. Naši "hostitelia" pre dnešný večer.

"No dobre," zreve usmiaty Dave Gahan, a podá si ruku s každým, koho po ceste k stolu stretne. "Dajme si nejaký drink! Ha haa!"

Fíha! Chlapec sa nám rozbehol za nosatým čašníkom, ktorý síce pripravený, no trochu zmätený stojí za barovým pultom, trochu pred miešaním nápojov zažartuje, pri mixovaní prehodí zopár slov, len aby bol k zákazníkovi čo najbližšie. No čo dodať. Depeche Mode sú najpriateľskejšie, najšťastnejšie popové hviezdy, aké kedy existovali. Teda... až na Alana Wildera, ktorý sa rozhodol v tichosti a sám posedávať za jedálnym stolom s pohárom toho najlepšieho piva a nasilu sa usmieva. Môj bože.

"Zdravííííím!" zapiští z mikrofónu prepojeným s magneťákom bláznivý "mediálny" šéf hovoriaci si Chris, ktorý organizuje celú dnešnú akciu. Je z Mute Records, nahrávacej spoločnosti Depeche Mode, ktorá je takisto "hostiteľom" dnešného večera. V momente vyťahuje z igelitovej tačky asi bilión plagátov s portrétmi Depešákov a porozhadzuje ich po všetkých stoloch, na parket, trávnik, vešiaky. Po tomto "plagátovom výbuchu" chalani zo skupiny schytia spreje a postriekajú pristavené plátno. Pekne to páchlo, z čoho zostal nosatý čašník na chvíľu pekne nervózny. Martin si po tejto akcií privlastnil magneťák a začal prítomný dav "liečiť" výberom strhujúcich, no absolútne neznámych skladieb z pripraveného bohatého hudobného archívu. Medzitým Dave odkryl gigantický, svetielkujúci oranžový megafón s nápisom "Bong" a umiestnil ho rovno doprostred jedálneho stola, čo mu však na kráse veľmi nepridalo.

"Je to presne ten, ktorý je odfotený na obale nášho singla," vysvetľuje. "Bong, tak sa tá vec volá. No, akože zo žartu, ha ha ha! (?) No podľa mňa je to len obyčajný megafón natretý špeciálnou farbou. V troch vrstvách!"

"Začínam byť hladný," zapiští Andy "Fletch" Fletcher, chlapík s najväčším, a asi nikdy nekončiacim úsmevom v pope. "Môžeme sa do toho pustiť? Prosím..." Chris, keďže je tu dnes šéf, povie "áno". Supéér.

20:00

Okolo stola sa zakráda super nosatý čašník číslo 2, prináša nám naporcovaný melón (ten si dávajú Martin a Alan, keďže sú vegetariáni) a akýsi neidentifikovateľný druh šalátu (ten zasa pre zmenu bleskovo skonzumujú Dave a Andy). Takisto bleskovo zmizla bohatá nádielka piva a vína, to už vďaka všetkým štyrom, k čomu Dave už len dodal, "pitivo máme naozaj radi". Samozrejme aj to bolo súčasťou konverzácie pri večeri a Smash Hits, magazín s najväčšími ušami v celom vesmíre ich so zaujatosťou počúval...

"A toto je čo?" zamrmle Dave, zaujatý piskľavým zvukom z magneťáku a schuťou sa pustí do šalátu,

"To je David" (David Bowie), odvrkne naštvato Martin.

"Jaj Daaaavid," zarehoce sa ironicky Dave, "hehe.. buubiibuu! Ha Ha Ha! A táto je jeho najlepšia! On je inak úplne hrozný. Počul som nedávno s ním rozhovor v rádiu a fakt sa pokúšal rozprávať tým jeho "cockney" prízvukom, ha ha ha! Povedal som "shruuuuuup!" a on zasa "yeah, roight, yeah" - má fakt príšerný "cockney" prízvuk. Tuším má za sebou to svoje nóbl obdobie, nie? Potom ešte prešiel cez "zženštenú" periódu a teraz opäť prežíva svoje "cockney street-cred" obdobie."

Alan: "A’roight mate (slang.) ha haaa! Patetické!"
Andy: "Allo dohlin’! (slang.) Ha Haaa! Myslí si, že je Tommy Steel (komik s "cockney" prízvukom)!"
Dave: (zabáva sa na tom zo všetkých najviac): "Ha! To je blbec! To je blbec! To je blbec..."

Bleskovo sa prešlo na iného interpeta, Curiosity Killed The Cat...

"Nie, Nie - The Curies... tak ich voláme my, ha haaa!" opravuje nás Dave. "To tuším oni stále používajú slovo "maaaan", nie? To je inak teraz najnovšia móda v interviách, aj Andy, podobne ako The Curies, používa "maaaan! Grooovee!". Viete, používa to vo vetách ako 'Vieš človeče, s týmto singlom sme sa vrátili späť s tomu správne rytmu.' Ha haaa! Takže ľudia to môžu parádne roztočiť. Viete, čo chcem povedať?"

Andy: "Ja ti vôbec nerozumiem!"
Dave: "To som ani nečakal." Martin v zápätí vybuchol smiechom.

Martinov smiech je veľmi nákazlivý, počuť ho najviac a neustále exploduje - asi najviac vo chvíli, keď sa debata strhne na polemiku, či je Princ Edward gay alebo nie. Záhada zostala nevyriešená, no aj tak predstierali "patriotizmus" a ďalej o tom pokračovali v "cockney" prízvuku: "Cor blimey guvvner, he goes out wiv geezers! Not like his bruvver ‘im, not like ‘is bruvver - fought in the war ’e did, fought in the war!" a tak ďalej ešte pekne dlho.

To už si depešáci pomľaskávali na hlavnom chode svojho vegetariánskeho menu, teraz neviem, či to bol moriak, garnát alebo nejaké hovädzie - bola to jednoducho príšerná zmes, všetko v podobe akéhosi šalátu. No a potom sa rozhodli, že nám porozprávajú o tom, kde trávili posledných deväť mesiacov. Oni si všetci "dali pauzu - ani jeden z nás si nevie spomenúť, kedy sme také čosi naposledy mali" (?), čiže čas trávili na rôznych dovolenkách a takisto boli vo Francúzsku, kde nahrali svoj najnovší album.

"Francúzski fanúšikovia sú neuveriteľní," zvreskne Dave. "Posedávali celý čas pred štúdiom, a akonáhle niekto z nás vyšiel von, už sa k nemu nahrnuli a so svojim typickým prízvukom ho bombardovali 'To bolo ono? To čo sme počuli bol nový singel? Bo to nový singel?' A bol tam aj jeden chlapík, dokonalý čudák, posedával pred našim hotelom doslova celé dni a noci a nikdy nič nepovedal, len nás celý čas fotografoval. Celý čas mal na sebe vojenskú bundu a my sme mali stále divný pocit, že na nás vyletí alebo čosi podobné. Takže, viete ako sme vychádzali z hotela. Vždy niekto zakričal, 'No tak ja prvý von nejdem!' 'Ani ja!' 'Ja nejdem von vôbec!' a podobne - fakt bol veľmi divný."

"Bývali sme v časti Paríža," došuchtá sa Andy, "ktorá mala prezývku 'Hovnov'. Ha Ha Ha! To preto, že tam mal psa asi každý a kde ste sa pohli, boli samé psie hovná. (blééé...) 'Hovnov' je podľa mňa ešte veľmi jemný názov, to mi verte..."

"A," preruší ho Dave. "bolo to ešte horšie, keď ste si obuli Martenzy, pretože keď ste do niečoho takého stupili... to vám asi ani nemusím hovoriť... fúúúúúj.."

No takto ešte bláznili prítomných nejaký čas... o tom, aký zbytočný je Martinov cit pre hudbu (na všetky narážky na jeho osobu odpovedal vždy "Hah! Hah! Hah!"), o tom, ako sú Taureáni najnudnejší ľudia na svete, ale teda nie naozaj, pretože David je tiež Taureán, o tom, že Martin je "pipka", pretože posledných päť minút jemnučko a starostlivo odkrajoval to, o čom si myslel, že je nejaký chutný šalát, ale v skutočnosti to mal na tanieri kus papierového podnosu - to všetko každé tri sekundy prerušovalo otváranie šampanského, do toho svetlá prskaviek, nekontrolovateľné jačanie hostesiek, ktoré najala nahrávacia spoločnosť, odniekiaľ zaznelo "Happy Birthday To Youuu!"(?), ešte hlasitejší výbuch Martinovho smiechu, keď prezradil, že celé dva mesiace nosil jeden a ten istý vybíjaný čierny kožený kabát a neustále chichúňanie, rehot a zapájanie sa do milióna rôznych zábavných konverzácií...

22:30

Po zdolaní taniera plného sladkého pečiva a čokoládovej polevy sa každý začal vytrácať na toalety. Teda, nemyslím konkrétne DM - no ale každý má predsa svoje potreby. Andy medzitým hodil krátku konverzáciu s "novinárom" zo Smash Hits a spomenul veci ako "Všetko nie je taká zábava, ako toto tu teraz, viete, niekedy sú takéto akcie pekná nuda. Patrí to jednoducho k našej práci, keď sme v štúdiu, je to práca, ale dokáže to takisto byť aj tá najnudnejšia vec na celom svete. Aby som bol úprimný, celé to robím iba kvôli peniazom. Kvôli peniazom a kvôli spomienkam, peniaze a spomienky...," . Chvíľu pôsobil melancholicky a potom v sekunde zmizol pod stolom a začal ľudí chytať za kolená (alebo čosi podobné) a tam niekde sa pripojil k hosteskám a nik nevie, čo sa dialo ďalej.

Alan Wilder, ktorý zbytok večera strávil skľúčeným hľadením na dná pivových pohárov si odskočil takisto na toaletu a Dave s Martinom sa snažili prehovoriť fotografa zo Smash Hits, že Alan si na toalete robí dobre.

Dave: "On si to tam robí! Vážne, práve teraz..."
Martin: "Jasné! On je úplný blázon!"
Dave: "Hovorím vám, šiel teraz na záchod! Ha haaah! Postavil sa mu! Nehovorte, že ste si to nevšimli, bolo mu to vidno na obočí. Keď je fakt nadržaný, tak mu obočie urobí toto (David vykrúti ľavé obočie). Nevšimli ste si to? A keď je deprimovaný, tak pravé obočie mu urobí takto (David vykrúti pravé obočie) ha haa haaah! Že je len tichý? Nie, nie, on je najstarším v našej skupine. Tuším ma 27 alebo 28 - možno si tam šiel dať len šlofíka! Či vie, že sa tu o ňom takto rozprávame? Noo.. nie! Ha hah haaah!"

Medzitým sa pri stole s nápojmi začal plač za nápojom "Gerremoff", ktorý začal dochádzať, a hostesky pozorne sledovali, či to pred "záverečnou" niekto s alkoholom vážne neprebral.

Boh môj dobrý. David nakoniec ani nepôsobí rozpačito - je totiž zamestnaný odpoveďami na všetky "dôležité" otázky: prečo na tej fotografií vyzeráš tak, ako by si mal obrovské špicaté uši a pritom v skutočnosti tak nevyzeráš (aj keď len z boku)? (To je inak fakt pravda).

Alan (ktorý sa vrátil z toalety a vyzeral inak celkom spokojne): "To nemá logiku, ha haah!"
Andy (ten práve vyliezol spod stola a vyzerá bláznivo spokojný a pritom predstiera, že je Lieutenant Sulu zo Star Trek): "I cint hold it ciptin! It was the lythium crystils ciptin! Ha hahaha!"

"A ďalšie šampanské!" zvreskne Dave - pričom sa vynorí z tmy s náručou plnou fliaš, ktoré zhrabol za neprítomnosti super nosatého čašníka pri stole s nápojmi. Môj bože...

23:00

Hostesky zrazu premenili zadnú časť Edwarian Suite na diskotéku zatiaľ čo super nosatý čašník už nadobro zmizol. Dave Gahan si s "novinárom" zo Smash Hits porovnávajú zuby a Alan Wilder vysvetľuje vesmíru, ako prežíva dnešné "aktivity".

"Podľa mňa je toto všetko absolútna fraška," zahučí počas skladby "Yes Sir I Can Boogie" od Baccara. "Takáto akcia ako toto nie je nič iné, iba fiasko. Predpokladám, že si myslíte, ako to medzi nami skvele funguje a že takto je to po celý čas - verte, nie je! Permanentne sa vadíme a to je naša realita, nie... toto. Tak, ja viem, že som cynik, ale som takisto realista."

Dlho sa sťažovať nemusel - akosi ho už nemal kto počúvať. Všetky možné druhy smrteľných koktailov sa vypili a Martin s hosteskami začali šťuchať do "žurnalistu" zo Smash Hits, ležiaceho na jedálenskom stole, a nie veľmi úspešne sa mu pokúšali stiahnuť nohavice. Nútený to vzdať sa Martin usadil na svojej stoličke a snažil sa všetkých presvedčiť, že nie je perverzný.

"Perverzný? Hah Hah Hah Haaah! Nie nie nie nie! Sukne? Tie nosím len preto, že sa mi páčia. Naozaj! Nemyslím si, že moje konanie je nejako perverzné - a to hovorím úprimne. Jediný raz, čo som na to pomyslel, bolo ešte v škole, kde sme mali dostupné francúzske knihy a jedna z nich ilustrovala francúzsky spôsob života alebo čosi podobné. Volala sa 'L´Oncle Martin', bolo to o nejakom bádateľovi a prišiel mi úžasný - výslovnosť toho názvu (použije až prehnaný francúzsky prízvuk) 'Looooncle Martaaaaan' bola ohromujúca. Takže na chvíľu som samého seba tak prezýval - na obaloch našich nahrávok, pretože som chcel, aby sa ľudia pýtali, kto je ten divný chlapík. Ale to vôbec nie je perverzné!"

Tak dosť. Naozaj už stačilo, pretože desať minút na to si Martin Gore ochotne stiahol nohavice a ten pohľad veľmi príjemný nebol. On je vážne cvok...

A tak sa skončila prvá párty, ktorú popové osobnosti pripravili pre Britský najorginálnejší popový magazín. Posmrkali sme si, porumázgali, povedali všetkým zbohom, pobrali sa svojou cestou a oni zasa svojou.... mám na mysli Depeche Mode, viete? Ich popové "veličenstvá".

autor: Sylvia Patterson
zdroj: Smash Hits 06/05/1987