‘Playing the Angel’ očami Dušana Kellu

Vždy ma fascinoval Orwellov veršotep (originál newspeak termín si nepamätám) - prístroj, do ktorého sa vložili surové vstupné požiadavky a vyšiel z neho román, pieseň, propagandistický pamflet, reklama pre prolétov. Dostal som sa k novému albumu od Depeche Mode - Playing the Angel a rozmýšľal som, čím nakŕmiť veršotep, aby takýto album vznikol.

Takže na prípravu Playing the Angel potrebujeme:

- analógové syntetizéry
- podladenú gitaru
- unisono vokály (vzájomne posunuté o oktávu)

Príprava:

Úplne na začiatok treba zabudnúť na klasické harmonické postupy. Optimistický durový akord strieda melancholický molový akord tej istej noty, základná basová linka posúvaná o poltón (Rammstein by si zgustol), šialené krútenie potenciometrami LFO a FM vyústené do kakofonických syntetických škrekov a kvílení; skreslený, prebudený signál klávesových partov (toto je nosný motív aranžovania piesní na celom albume).

Stačí už len mať povesť kultovej skupiny a úspech je zaručený. Takže, mladé grupy, ak chcete mať takúto prvotinu, toto je návod...

Samozrejme, že to neplatí (okrem Modern Talking - to boli priekopníci verklíkovania - a ich húfnych nasledovníkov). Takto to robili Psíček s Mačičkou, keď piekli tortu. Záklané prvky a aranžmán nestačí. Najdôležitejší je nápad A nimi je Playing the Angel preplnený. (Môj obľúbený výrok od J. Biafru - The music's OK when there's more ideas than solos - na tento album platí stopercentne, aj keď je významovo trochu posunutý).

Obal "Playing the Angel"

Celý album je ladený temne (viď ingrediencie) a dokonca aj singel Precious v sebe má tieto prvky, hoci - ako správny prvý singel - je viac učesaný a menej náročný, čím oproti ostatným skladbám na albume trochu vytŕča spod hladiny alternatívy a nadychuje sa komerčného vzduchu (hm, ach tie single, hitúvky!). Ďalšie veľké plus je, že narozdiel od Exciter-u sa v každom druhom názve skladby nenachádza slovo Love... :)

Odbočka: Včera som si nasáčkoval Playing the Angel do mp3 prehrávača a doobeda som sa vybral do môjho bývalého zamestnania doručiť výpoveď. Slnko svietilo, bolo krásne teplúčko, v duši ma hriala predstava šéfa, keď mu výpoveď položím na stôl (od pondelka idem do lepšieho) - skrátka cítil som sa bohovsky dobre. A Playing the Angel mi do toho výborne ladilo. Vždy som mal rád kontrasty: temná muzika + slnkom zaliate ulice a moje vnútro = skvelé, skvelé ráno! Potom album dohral (nemám ho ešte napočúvaný - neviem, kedy presne končí) a hrala ďalšia pesnička z playlistu v mp3 prehrávači: Mate, Spawn & Die od LARD. Mali ste ma vidieť. Usmieval som sa od ucha k uchu! Lepšie namiešaný palylist si ani neviem predstaviť! :)

Piesní na albume je dvanásť.

1. A Pain that I`m Used To - ja by som za singel navrhol túto. Je dostatočne popová, aby bola hrana v rádiu, ale stále drží náladu celého albumu
2. Join the Revelator - skvelá, asi najrýchlejšia skladba
3. Suffer Well - gitarová vyhrávka je geniálna. Trochu sa mi zdá, že táto pesnička je paródiou, alebo sebairóniou
4. The Sinner in Me - ak ste to už počuli, dajte mi vedieť, či to tam znie skreslený synťák alebo gitara pretiahnutá cez kopec efektov, ja som z toho jeleň!
5. Precious - hitúvka, ale dá sa
6. Macro - lead vocal je od Martina, je to ďalšia zo žalmov, hehe
7. I Want It All - tu sa s tými dur-molovými postupmi vyhrali. Do dokonala, musím dodať
8. Nothing`s Impossible - Dave vs Martin, no comment :)
9. Introspectre - inštrumentálka. Škoda, na Pathfinder od The Gathering nemá
10. Damaged People - deduško Martin sa ešte stále cíti pri sile a dáva nám to krásne vedieť :)
11. Lilian - snáď ďalší singel, tipujem (mimochodom, sloha má tie isté akordy ak Sea of Sin, hm)
12. Darkest Star - najtemnejšia hviezda

Záver: Skvelý album, konečne niečo poriadne (po Violator-e už načase) od DM. Vrelo odporúčam!

Dušan Kelle

Článok prevzatý z kelle.blog.sme.sk so súhlasom autora.