Po toľkých rokoch stále plní energie

Martin Gore je pre novinárov tvrdý oriešok, pretože jednak z neho lezú slová ako z chlpatej deky, a na druhej strane Vám nikdy neodpovie na to, na čo sa ho spýtate. Zmeniť sa to pokúsil novinár z LA Times, no aj on si na ňom vylámal zuby.

Martin Gore, hudobný architekt a hlavný skladateľ "pionierskej" anglickej electro-popovej skupiny Depeche Mode opisuje prekvapenie, ktoré minulý rok zažil jeho kolega Andy Fletcher.

"Andy minulý rok dosť dj-oval po rôznych kluboch, tak ako ja, a tak raz aj dj-oval v Európe v jednom klube na poschodí, kde ho počúvalo asi 400 ľudí," rozhovoril sa Martin. "Keď skončil, zišiel o poschodie nižšie - a tam sa Vám konal veľký zraz fanúšikov Depeche Mode, kde bolo asi 5 000 ľudí!"

Prekvapením nebol fakt, že zraz pritiahol také množstvo ľudí, ale fakt, že sa konal v tej iste budove, kde hral Fletch a on o tom vôbec nevedel. Popularita Depeche Mode je stále väčšia a väčšia, hlavne v Európe, kde sa podobné udalosti odohrávajú pravidelne každý mesiac vždy na rovnakých miestach, prípadne aj inde. V Spojených štátoch majú takisto veľké množstvo oddaných fanúšikov, ktorí ich doslova prenasledujú, čoho dôkazom je aj práve prebiehajúce turné po amerických arénach, zahŕňajúce aj tri vypredané budúcotýždňové "Southland-ské" koncerty.

Toto prekvapí snáď len tých, ktorí považujú Depeche Mode za pohrobkov scény 80-tych rokov, skupinu, ktorej navigácia existencionálnej prázdnoty oslovila špecifickú generáciu v zmätočnom Reagano-Thatcherovskom období. V južnej Kalifornií v posledných rokoch zostáva táto skupina vplyvnú pozíciu aj vďaka vplyvnému rádiu KROQ FM (106.7)

Gore je potešený, že aj keď im pomaly ťahá na 50, tak ich hudba stále teší, čoho dôkazom je aj nová generácia fanúšikov, ktorú ich hudba oslovila.

"Očividne majú ľudia v našom veku na nás príjemné spomienky, hlavne na obdobia, keď boli mladší a zapálení pre hudbu," dodáva Gore (44). "A zdá sa, že niektorí ľudia sú starší než my, a aj tak sa na nás idú pozrieť."

No nie je to všetko len nostalgia. Na koncertoch Depeche Mode s hrdosťou prezentujú viac ako polovicu skladieb z ich nového albumu "Playing The Angel", ktorý je prirovnávaný k ich najlepším dielam z 80-tych rokov.

A teraz možno to najväčšie prekvapenie. Po štvrťstoročí existencie, obdobie, po ktorom sa väčšina umelcov snaží zaujať pozíciu spokojnej priemernosti, prichádzajú Depeche Mode s albumom, ktorý sa radí k ich najlepším dielam, expandujúcim so škálou skvelých zvukov a emócií, a očakávanou hudobnou temnosťou, čo tak trochu dáva za pravdu estetikom, ktorí berú túto skupinu v prvom rade ako ikonickú záležitosť.

Štvorhviezdičková recenzia anglického Mojo magazínu priam velebí túto "úžasnú jazdu do sveta krehkosti a dysfunkčnosti", zatiaľ čo All Music Guide blúzni, "Nie je to album, aký má vyprodukovať skupina s 25 ročnou existenciou."

Nečakajte, že Gore prizná svoj podiel na úspechu. A takisto od neho nečakajte žiaden kompliment.

Spýtajte sa ho, ako dokáže svoju kreativitu udržiavať na tak vysokom stupni a on Vám začne rozprávať o silnom vzťahu medzi skupinou a ich nahrávacím labelom - Depeche Mode sú vlajkovou loďou nezávislej nahrávacej spoločnosti Mute Records od počiatku jej existencie (nahrávky skupiny v Spojených štátoch distribuuje Warner Bros).

"Dostali sme k dispozícií svoj vlastný priestor," hovorí.

Začnite nejakú tému a on sa rozhovorí o prínose ostatných, hlavne producenta Bena Hilliera, ktorý spolupracoval so skupinou po prvýkrát, za sebou má však úspechy s albumami od Blur a Doves.

Opýtajte sa ho na tú istú vec znova a on odvráti pozornosť na speváka Davida Gahana, ktorý po nadobudnutí skladateľských skúseností so svojim sólovým albumom z roku 2003, príspel spoluautorsky na tomto albume viac, ako na ktoromkoľvek z predchádzajúcich desiatich.

"David napísal tri skladby z nového albumu," dodáva Gore. "Myslím, že teraz sa cíti v skupine omnoho užitočnejší, čo dopomohlo aj k celkovej atmosfére." Gore sa iba zdráhavo hlási ku svoje úlohe.

"Skladby, s ktorými sme prišli..." konečne sa uvoľnil, hoci so zdráhavým úsmevom. "Nemyslím to teraz v zmysle chválenkárstva. Ale jednoducho potrebujete napísať dobré skladby. Myslím, že moje skladby sú v určitom zmysle univerzálne. Ľudia v nich zvyčajne vidia svoj vlastný život. Aj to je súčasť našej príťažlivosti."

Je zopár špecifík, ktoré hrajú do karát novému albumu. "Som práve v polovici rozvodového konania, čo sa určitým spôsobom na tomto albume odrazilo," pokračuje Gore, ktorý posledných päť rokov žije v Santa Barbare. "Je na ňom niekoľko skladieb, ako napr. singel "Precious", ktoré sú odkazom na túto skutočnosť."

No zároveň vyzýva fanúšikov, aby sa príliš nad textami nezamýšľali. V poslednej dekáde sa dosť spomínalo napätie vo vnútri skupiny, hlavne medzi Gorem a Gahanom, ktoré spôsobili hlavne problémy s fatálnou Gahanovou drogovou závislosťou, s následnou právnou dohrou a jeho úspešnou rekonvalescenciou, o čom existuje veľké množstvo záznamov.

"Je očividné, že sme zápasili s problémami," hovorí Gore. "Ale nikdy sme nemali obdobie, kedy by sme boli na tom až tak zle, že by sme o tom chceli hovoriť."

Ako sám dodáva, kľúčový faktorom je vzťah k publiku.

"Skutočne sme nikdy nezápasili s neúspechom." pokračuje. "V momente, keď Vám začne klesať predaj nahrávok a vy začnete hrať pred poloprázdnymi arénami... to by začalo deprimovať každého a viedlo by to k neodvratnému koncu. Zatiaľ máme šťastie."

Prizná si nakoniec, že má aspoň na tomto nejakú zásluhu?

Posledný krát pod tlakom jednoducho povie, "Je to výsledok tímovej práce."