Pohľad do hlavne (05/2023)

Ako sa zložité životné obdobie Davida Gahana, ktoré sa odrazilo aj na fungovaní samotnej kapely, podpísalo na vzniku jednej z jeho obľúbených skladieb.

Depeche Mode sa v podstate v tichosti stali jednou v najobľúbenejších kapiel všetkých čias. Kapela je známa svojim šikovným používaním textov a popových nuancií, ktorými vytvára akýsi mix alternatívnych a život meniacich skladieb. Kapela si dlho užívala svoju dualitu, ponúkala kvalitné popové hity a zároveň žila životom nefalšovaných rockových hviezd. Pre jedného z jej členov to však platilo viac, než v prípade ostatných ... frontman kapely Dave Gahan.

Nielenže patrí k tým najlepším britským vokalistom, ale svojho času sa radil medzi najaktívnejších "pekelníkov". Jeho odpočívanie v rakve, v zákulisí jedného z ich koncertov turné "Devotional", ho mediálne preslávilo, no rovnako aj jeho "vzkriesenie" po tom, čo si, v roku 1996, doprial drogový koktail, ktorý sa mu stal takmer osudným.

Od toho momentu sa David netají tým, že mal mimotelový zážitok. V roku 2003, v rozhovore pre Q magazín, uviedol: "Všetko, čo som spočiatku videl a cítil bola absolútna tma a temnota. Nikdy predtým som nebol v tak tmavom priestore a spomínam si na ten pocit, že som urobil niečo veľmi, veľmi zlé. Ďalšia spomienka bola tá, že som sám seba videl ležať na dlážke, pred vchodom do kúpelne a okolo mňa bol značný rozruch ... istým spôsobom to bol veľmi oslobodzujúci pocit. Následne som precitol a vtedy mi už policajt nasadzoval putá. Rozhodne to však nebolo miesto, ktoré by som chcel niekedy opäť navštíviť."

K tejto udalosti došlo v turbolentnom období, kedy sa Depeche Mode pokúšali nahrať album "Ultra", ktorý patrí k Davidovým obľúbeným aj preto, že sa stal jeho životnou križovatkou. V rozhovore pre EW, v roku 2017 uviedol: "Bolo to pre mňa zvláštne obdobie. Počas nahrávania albumu som sa necítil príliš sebavedomo a prežil som niekoľko ťažkých momentov. V polovici nahrávania sme to museli úplne prerušiť, pretože som musel ísť na liečenie, kde ma dali dohromady. Takisto ma v tomto období, v Los Angels, zatkli a dostal som sa do skutočných problémov. Bol to pre mňa akýsi začiatok konca. Stále som sa však zapodieval myšlienkou, že by som v tejto hre mohol pokračovať a takisto aj pokračovať v mojom živote, lenže "show" sa skončila."

Davidovu predstavu o zavŕšení života v podobe rock'n'rollovej tragédie schladilo zatknutie políciou, ktoré bolo pre jeho vysnený svet doslova šokom a vrátilo ho do krutej reality: "V skutočnosti som bol vďačný, že ma zatkli, rovnako som bol vďačný sudcovi, ktorý mi sľúbil, že ak nezostanem čistý, tak pôjdem do väzenia ... niečo vo mne kliklo a ja som ho počúvol," pokračoval David. "Tie dva roky, počas ktorých sme jednak nahrávali album a ja som chodieval sudcovi pravidelne dokazovať, že som čistý, mi poskytli dostatok priestoru, aby som si uvedomil, 'dokážem to! dokážem sa z toho vymaniť a fungovať lepšie. A ja tu chcem zostať'."

Zložité obdobie mohlo ovplyvniť Davidov pohľad na samotný album, "ale tento album patrí k mojim najobľúbenejším, hlavne skladba "Barrel Of A Gun", pretože s podobnými predstavami, aké som mal, sa v tom období pohrával aj Martin. Akoby takto ukazoval na mňa prstom. Dnes, keď prezentujem túto skladbu, tak cítim, že dokonale vystihuje moje pocity tej doby: táto kreatúra, ktorá sa sotva držala na nohách, no nejak mala stále pocit, že to zvláda :) Martin sa textom úplne trafil do čierneho. Teda, v skutočnosti neviem, či to písal o mne alebo pre mňa, prípadne to bol len akýsi šťuchanec v štýle, 'pre živého Boha, daj sa dohromady!' Ale fungovalo to a mne sa to páčilo."

Pre kapelu, ktorá počas svojej kariéry veľmi intenzívne koncertovala, to však nebol typicky vydaný album. "Vďaka Bohu, že sme s tým albumom nevyrazili na turné," povie David. "Myslím, že by to bol môj koniec. V tom období som mal problém aj so samotným spievaním. Nedokázal som stáť za mikrofónom dlhšie, než 10 minút. Potom som si musel sadnúť, oddýchnuť si, taký som bol slabý. Bol mi teda dopriaty čas, aby som sa dal dohromady a som za to vďačný. Takisto som sa v tom období presťahoval do New Yorku, čo malo pre mňa doslova katarzný účinok. Opäť som bol súčasťou života. Nemôžete žiť v New Yorku bez toho, aby ste neboli jeho súčasťou."