Q + A (05/2001)

Séria rýchlych otázok a odpovedí, ktoré poskytli páni z Depeche Mode americkému dvojmesačníku Mean Street krátko pred začiatkom americkej časti Exciter turné.

Dnes Vaše životy vyzerajú inak, napr. v porovnaní s obdobím nahrávania albumu "Ultra", v roku 1996. Niekde som čítal, že ten album vznikal celých 15 mesiacov. Bola produkcia albumu "Exciter", obzvlášť po úspešnom Singles turné (1998), menej stresujúcim zážitkom?
DG: Tento album vznikal rozhodne v radostnejšej atmosfére. Dával som si omnoho väčšie výzvy a svoj hlas som dokázal použiť rôznymi spôsobmi.

MG: Myslím, že nám dosť pomohlo aj cestovanie, keďže album vznikal po častiach v Londýne, New Yorku a v Santa Barbare. Trochu sme si to spestrili.

Išli ste do štúdia s nejakými konkrétnymi cieľmi?
DG: Ja som to celé vnímal ako výzvu a mal som pocit, že by sme opäť mali skúsiť niečo nové.

Dave, v niektorých skladbách znie Tvoj hlas skutočne luxusne, obzvlášť vo "When The Body Speaks" a "Goodnight Lovers". Takéto niečo sme v minulost nemali možnosť počuť.
DG: Hlasovo som sa trochu posunul ďalej, nabral som v tomto smere viac sebavedomia, už viem, čo si môžem dovoliť a čo nie ... myslím, že niektoré skoršie albumy boli trochu preprodukované, teda pokiaľ šlo o vokály. Doslova boli pochované v efektoch, teda hlavne na albumoch v 1980-tych rokoch. Nebol to samozrejme náš zámer pri nahrávaní, ale faktom je, že vokály šli pri všetkých tých beatoch do úzadia.

Viem, že ste sa rozhodli spolupracovať s producentom Markom Bellom, nakoľko na Vás zapôsobila jeho práca na albume Bjork. Ako jeho prístup vylepšil zvuk Depeche Mode?
MG: Skutočne sa mi veľmi páči atmosféra, akú dokázal vytvoriť pre Bjork.
Až po skončení našej spolupráce sme si skutočne uvedomili, aký kľúčový bol jeho prínos pri tomto albume.

AF: Nikdy predtým sme s nikým podobným nepracovali. Mark schytí do rúk nejakú zvukovú stopu a okamžite prihodí ďalšiu. Bol v štúdiu doslova všade a neustále pridával nejaké vrstvy.

MG: Niekedy sme v jeden deň pracovali hneď na troch skladbách, čo je v našom prípade skutočne zvláštne. Takýmto spôsobom sme nikdy nepracovali ... Nemyslím si, že je na albume nejaká skladba, v ktorej znejú bicie naplno. To je jedna z Markových silných stránok, vie bicie skutočne skvele programovať.

Našli sa nejaké skladby, ktoré sa v štúdiu ukázali ako náročné kvôli použitým efektom?
MG: Tak práca s "Freelove" bola skutočne boj. Ani som si nie istý prečo konkrétne. Niekedy ide hlavne o to byť na strávnej strane popovej linky. Pri nej by sa dalo ľahko skĺznuť k obyčajnému popu.

DG: Skladba "When The Body Speaks" obsahovala v demo podobe Martinovu gitaru. A tak sme ju aj nahrali, len môj hlas a gitara. V tomto stave sme ju aj ponechali a vybudovali okolo nej atmosféru, prípadne pridali nejaké sláky. Pre mňa je tá skladba absolútnym vrcholom albumu ... Ono, pre Depeche Mode je bežné, že sa najskôr vybuduje atmosféra a do toho nahráme vokály. A tá atmosféra potom diktuje spôsob, akým sa hlasovo uberiem. V tomto prípade to bolo úplne opačne.

Mojou obľúbenou skladbou je "Dead Of Night" s tou ostrou a drsne znejúcou gitarou, Davidovým diabolským vokálom a klasickým synth zvukom, ktorý mi veľmi pripomína legendárnu "Warm Leatherette" od The Normal.
DG: Do tej skladby bolo vrhnuté snáď všetko, teda okrem kuchynského drezu. Takisto je to napáchnuté štýlom Iggyho Popa. Je to veľmi zlovestná skladba.

Stavím sa, že sa nevieš dočkať, ako ju budete prezentovať naživo.
DG: Áno, zvažujeme, že s touto skladbou budeme otvárať koncerty.

Martin, v Tvojich textoch aktuálne dominujú vzťahy a láska, tri skladby majú dokonca slovo "láska" v samotnom názve, "Freelove", "I Feel Loved", "Goodnight Lovers". Šlo z Tvoje strany o vedomú záležitosť?
MG: Spočiatku som si to nevšímal, ale niekedy v polovici nahrávania som si uvedomil, že sa tam začína objavovať určitá téma. Veľa mojich skladieb je o vzťahoch a láske, pretože tieto veci sú mi najbližšie. O nich píšem asi najviac.

DG: Martin tieto veci zakaždým dokáže urobiť zaujímavými. Prakticky ma tým provokuje v tom, ako budem narábať so svojim hlasom. Počas nahrávania som chcel do každej skladby vložiť inú osobnosť.

Poďme k Vášmu nastávajúcemu letnému turné. Keďže ste k albumu "Ultra" turné nerobili, budú z toho albumu fanúšikovia počuť viac skladieb?
AF: Toto je obrovský problém. V katalógu máme tak 130 skladieb a zahrať ich môžeme len 19 ... samozrejme, že sa takto nachádzame v šťastnej pozícií, ale nie sme schopní hrať 5 hodín.

A sú nejaké skladby, ktoré už jednoducho hrať nedokážete?
AF: "People Are People" je jednou z našich najmenej obľúbených ...

MG: A potom sú tu také, ktoré máme radi a nemôžeme ich hrať preto, že do celkovej atmosféry koncertu sa nehodia. Ale napr. taká "Stripped" je z tých, ktoré sme hrali prakticky na každom turné.

AF: Asi by sme museli, ako predskokana, najať nejakú tributovú kapelu, aby tak na koncerte zazneli všetky tie veci, ktoré už neživo nehráme.

MG: Dopracovali sme sa do bodu, kedy už niektoré skladby na každom turné hrať nemôžeme.

AF: Ale na tomto turné zvažujeme opäť zahrať skladbu "Black Celebration".

Po singlovej kompilácií 'Singles: 86-98' a následkom retrospektívnom turné, vnímate album "Exciter" ako novú kapitolu v kariére Depeche Mode?
DG: Na mňa to všetko pôsobí veľmi osviežujúco. Značne to však súvisí s mojim aktuálnym mentálnym nastavením. Cítim sa totiž veľmi dobre. Nikdy by som si nemyslel, že starostlivosť o samého seba môže tak veľmi ovplyvniť kreativitu.

Depeche Mode spolu vedia fungovať aj po viac ako 20tich rokoch, pričom prakticky všetci Vaši súputníci z 1980tych rokov to virtálne "odparkovali na vedľajšiu koľaj".
AF: Možno sme stále príťažliví aj tým, že sme vlastne nikdy nikam nepasovali.

MG: A pokiaľ ide o tú dlhovekosť, prežili vlastne len tí, že si vytvorili vlastný hudobný svet. Napr. takí The Cure - nik neznie tak, ako práve oni.

Tešíte sa na reakcie fanúšikov, v súvislosti s novým albumom "Exciter"?
AF: Jednou z aktuálne najzaujímavejších vecí je vidieť dnešnách pubertiakov, ako si kupujú náš debutový album. A to je to, čo sa nám veľmi páči - pritiahnúť k Depeche Mode mládež.

zdroj: Mean Street, 05/2001