Reštart (2001)

Boli niečo ako stroj na popové hity, temní, drogovo skúsení, suveréni šmrncnútí industriálom. Dnes, 21 rokov po založení, sú Depeche Mode chladní, a dokonca stále schopní s niekým zamávať.

Depeche Mode sú vlastne niečo ako pamätníci z dôb, kedy elektronická hudba explodovala do popovej podoby. Hoci ich názov znamená niečo a "rýchla móda", títo bývali Basildončania majú za sebou dve dekády histórie, počas ktorej predali viac ako 50 miliónov albumov. Ten posledný, "Exciter", ktorý vydali začiatkom tohto roku, obsadil prvé priečky predajnosti v piatich krajinách, v ďalších dvoch obsadil priečku druhú, z priečky tretej bodovali v krajinách štyroch, v Spojených štátoch obsadili miesto ôsmej a v UK miesto deviate. Napriek tomu, s občasnou výnimkou u speváka Davida Gahana, sa môžu stále prechádzať po ulici bez toho, aby spôsobili dopravný chaos.

Dnešná klubová mládež ich síce pozná podľa mena, ale hlbšie asi sotva. Viacmenej sú známi ako preživší dinosauri 1980tych rokov, ktorí dokázali rozhýbať tanečné parkety "ibiza summer" hitom "I Feel Loved", ktorú z pôvodného originálu zrekonštruoval známy temný tribal-house dj Danny Tenaglia.

Ako to vlastne všetko začalo? Vince Clarke (dnes Erasure), Andrew Fletcher a Martin Gore spoločne založili kapelu Composition Of Sound. V roku 1980 k sebe pritiahli Davida Gahana, premenovali sa na Depeche Mode a veľmi skoro podnikli inváziu do rebríčkov so šialene chytľavými popovými popevkami. Po ich úspešnom, debutovom albume "Speak & Spell", Clarke kapelu opúšťa a s Alison Moyet zakladá projekt Yazoo. Je miesto zastúpil technologicky zdatný Alan Wilder a kapela predstavila svoj druhý album "A Broken Frame" (1982). Od tohto momentu stabilne rozvíjali svoj temný, vážny zvuk, produkovali skladby o psychosexuálnych trikoch ("Master And Servant"), či rovnostárskych túžbach ("People Are People"). Nasledovala šnúra hitových albumov a singlov, vrátane "Personal Jesus" (1989), s ktorými sa sladučkí chlapsi z Essexu pretransformovali do náladovej, vážnej, alternatívnej štadiónovej kapely, niečo ako elektronickí U2. Dokonca sa s radosťou obliekali do čiernych outfitov, inšpirovaných fetišistickou scénou.

Avšak, po ustálení všetkého, čo dosiahli, sa veci zmenili a všetko začalo pripomínať Spinal Tap štýl. Ich Devotional turné, z roku 1993, bolo označované ako jedno z najneviazanejších. Fletcher sa nervovo zrútil, Gore trpel záchvatmi vyvolanými stresom a Gahan sa stal závislým na heroíne. O dva roky neskôr zo skupiny odchádza Alan Wilder a Gahan sa pokúsil o samovraždu. O ďalší rok neskôr sa takmer predávkoval k smrti.

"Najskôr kompletne prídete o rozum a potom stratíte dušu," poznamenal na margo spomenutého obdobia Gahan. No áno, z chudobného chlapca sa stala vlastná paródia rockového boha a nielenže podľahol nepríjemnému zlozvyku, ale doprial si množstvo tetovaní. Ale to ešte stále nebol koniec.

Po dvojročnej odmlke sa chlapci vrátili na scénu ako trio a v roku 1997 predstavili svetu album "Ultra". Nešlo však o oživenie kreativity. "Kvôli problémom, s ktorými sa kapela borila pri nahrávaní posledných dvoch albumoch," priznal Fletcher začiatkom tohto roka, "bola kreativita do určitej miery od nás doslova odstrihnutá. Za posledné veľmi dlhé obdobie sú vzťahy medzi nami rozhodne lepšie a to sa odrazilo aj na albumu "Exciter". Skutočne na ňom cítiť vzájomnú spoluprácu, ako aj to, že si užívame vzájomnú spoločnosť. Pri počúvaní nových skladieb sa podľa mňa nedá nepostrehnúť ten svieži zvuk."

Album "Exciter" však návratom ku kreativite rozhodne je. Dokonca Gahan sa vyjadril v zmysle, "Teraz mám konečne pocit, že idem skutočne naplno." To len podtrhuje Fletcherové slova uvedené vyššie.

Je príliš zložité označiť album "Exciter" ako geniálny, no predstavuje oddýchnutú, vyzretú a viac premenlivú stránku kapely. Mohol by byť miestami rezervovanejší a priestrannejší, ale jeho "rušivé" spodné prúdy, ľahké bluesové gitary a kĺzavé syntezátory, spolu s tanečnou hypnózou (napr. v "I Feel Loved") ho definitívne odlišuje od všetkého ostatného. Chuť Depeche Mode pre svoje znovuoživenie dokazuje aj najatie Marka Bella do úlohy producenta, ktorý je inak známy vďaka jeho spolupráci s Björk. Ako sa vyjadril Gahan, "Mark je veľmi muzikálny a až extrémne intuitívny, pokiaľ ide o prácu s vokálmi. Jeho povzbudenia ma posúvali vpred."

"Pri Björk pracoval Mark s jej hlasom takmer ako s ďalším nástrojom," dodal Andy. "Pracuje veľmi húževnato, vie veľmi presne rozlíšiť, čo je správne, či už ide o hudbu alebo vokály. Z hľadiska vzniku tejto nahrávky bola jeho prítomnosť veľmi dôležitá." "Nikdy by sa nepustil do niečoho, čo by vyznelo ako klišé," súhlasne dodáva Martin Gore, "čo je absolútne skvelé. On premýšľa úplne inak."

"Mr. Songwriter", Martin Gore, navštevuje obchodné domy s vinylmi kedy je to len možné a často, doslova vo veľkom, nakupuje cez internet, z čoho sa už stáva akási závislosť. "Milujem undergroud," povedal pre americké médiá, "pretože tak človek získava skutočný pocit alternatívy."

A to veľa napovedá o tom, ako sa dostal ku skomponovaniu skladby, z ktorej sa v tomto roku stal jeden z veľkých hitov leta na Ibize. "Lobour Of Love" mix Dannyho Tenagliu je doslova starostlivo naprogramovaným hymnusom, ktorý predstavil Depeche Mode čerstvým, a hlavne mladším ušiam. Tenaglia sa postaral iba o jednu z mnohých tanečných variácii singlov z albumu "Exciter". K tým ďalším, ktorí siahli po skladbách Depeche Mode a prepracovali ich do nových štýlov a pôdob patria Kid 606, Console, Deep Dish, Josh Wink, DJ Muggs, Betrand Burgalat, Dave Clarke, Octagon Man, Flood, Schlammpeitziger a Thomas Brinkmann.

Remixové šialenstvo a úspech na Ibize nepochybne povzbudia tých, ktorí nekladú príliš veľký dôraz na vplyv Depeche Mode na tanečnú hudbu, hoci nikdy nedokázali identifikovať, čo za tým vplyvom vlastne je. Popravde, moderná tanečná hudba a elektronická scéna sa formovala viacmenej z disca, gay scény, z technologického rozvoja, latina, dub-u, rap-u, space jazzu, svoj podiel majú na tom aj Kraftwerk, electro, Roland 303, industrial, extáza, Brian Eno a elektronická avant-garda. Nech už to však bolo akokoľvek, synthpopové zoskupenia ako Depeche Mode, The Human League a Gary Numan vytvorili vlastné hudobné osobnosti postavené na syntezátorových textúrach a samostatných elektronických beatoch, a možno, naozaj možno, to posunulo dance a electronica štýly do oblasti hlavného prúdu, teda zjednodušene povedané. Kto vie?

Ironické na tom je, že aj keď by Depeche Mode mohli osloviť mladú generáciu dj-ov a hudobníkov, ktorí sa orientujú na viac zábavnejšie elektronické štýly, samotní chalani z kapely sú od "Ibiza podprsenkových brigád" na milión míľ vzdialení. Teda dodnes boli. Mohli zostať tradičnou belošskou kapelou plniacou štadióny, príliš temnou a kostnatou, deprimovanou, lenže v roku 2001 zaregistrovali úplne novú stránku vlastného charakteru. Depeche Mode sa vybrali tanečným smerom.

Aj v januári budúceho roka pokračujú vo vlastnej rehabilitácii, kedy majú v pláne vydať štvrtý singel z albumu "Exciter", skladbu "Goodnight Lovers". Ide o ambientnú uspávanku s veršami ako "When you're born a lover you're born to suffer". Povráva sa, že remixy budú tentoraz naklonené doľava (nič však v médiách doteraz potvrdené nie je). Ako sme si však už u Depeche Mode zvykli, môže to byť čokoľvek, no rozhodne nie krátkodobé. Ako Dave Gahan povedal, pred vydaním albumu, magazínu Time Out: "Depeche Mode prešli troma veľmi zreteľnými fázami a myslím, že tento album je akýmsi začiatkom fázy novej."
Áno, kapela, ktorá je veľmi často označovaná za skvostných hudobných dinosaurov a plničov štadiónov sa pokúša byť stále "tvrdá", namiesto toho, aby už zmizla do čerta. A my jej evidentne stále nemáme dosť.

zdroj: DJ, 01/12/2001