Rob to najlepšie, ako vieš (03/2023)

Martin a Dave v exkluzívnom rozhovore pre britský magazín NME, ktorý poskytli počas nedávneho krátkeho pobytu v Londýne, v rámci promo turné k albumu "Memento Mori".

"A zrazu boli dvaja," prišlo v sms správe Davidovi Gahanovi z Depeche Mode od bývalého kolegu z kapely, od Alana Wildera po tom, čo sa dopočul v správach o smrti jedného zo zakladajúcich členov, Andy Fletcherovi, v máji 2022. Mal iba 60, bol neotrasiteľným základným kameňom týchto pionierov new wave, stálym členom a mierotvorcom v kapele.

Keď sa po prvýkrát, pred 43 rokmi, predstavili v Basildone, boli žiarivo rafinovanou, no nepoškvrnenou "boyband" záležitosťou. S rebríčkovými hitmi ako "Just Can´t Get Enough" a "New Life", z debutového albumu "Speak & Spell" (1981), sa Depeche Mode vydali na cestu, ktorú len málokto mohol predvídať.

Vince Clarke, vtedajší hlavný skladateľ, opustil kapelu krátko po vydaní debutového albumu a jeho pozíciu, do roku 1995, nahradil hráč na klávesy Alan Wilder. Role skladateľa sa chopil ďalší hráč na syntezátory a gitaru, Martin Gore. Počas tohto obdobia dosiahla kapela štatút štadiónových hviezd, a to všetko s drámami, spojenými s tvrdými drogami a hedonizmom.

Prerazili na pôde popu, rocku, electra, blues a industriálneho metali, inšpirovali každú kapelu, ktorá používala bicí automat a syntezátor, alebo sa len pohrávala so zlými a temnými stránkami. Takže vlastne všetkých od Lady Gaga, The Killers a Chvrches, až po Deftones a Nine Inch Nails. V čom teda tkvie tá obnovená príťažlivosť Depeche Mode?

"Je to všetko v duchu, "vstaň a urob si to po svojom," povedal David pre NME, trochu podceňujúcim štýlom, presne takým, akým sa tí roztomilí chlapci z Basildomnu stali ikonickým hrôzostrašným zvieraťom dobývajúcim zemeguľu. "Urobi si to po svojom a nenechaj si do toho kecať. Nakoniec Ti to možno vyjde."

Ale v tej legende oblečenej v koži bola ukrytá upokojujúca sila Andyho Fletchera. Keď sa v minulom roku, v októbri, bavil reportér NME s Davidom v Berlíne, ich ohlasovaný album "Memento Mori" bol ešte v rozpracovanom stave. "Fletch bol pravdepodobne ... povedzme to tak, že najzdržanlivejší, pokiaľ šlo o excesy nás ostatných. Vždy sme žartovali štýlom, že Fletch nás nakoniec všetkých prežije, 'Stále je tu, však?' Nie, už nie je, no aj tak mi to príde neskutočné."

Po ohlásení albumu sa kapela vrátila do Santa Barbary, v Kalifornií, aby dokončila album s názvom "Memento Mori", ktorý, ako nám v Londýne upresnil Martin, znamená z latinského prekladu "pamätaj, že musíš zomriet". "Je to taká pripomienka, aby si zo života vyťažil čo najviac," pokojne sa usmieva z pohovky v hotelovej izbe, "a rovnako najviac vyťažil z každého dňa."

Bola to prvá z mnohých "zvláštnych" skúseností, ako nám vysvetlil David v inej miestnosti na prízemí. Od prác v štúdiu, po fotenie, promo turné a vystúpenia v TV, "to bolo po prvýkrát, čo sme s Martinom niečo urobili bez Fletcha, s vedomím, že už sa nikdy nevráti."

David sa usmeje a prstom ukáže smerom k dverám, "Stále mám pocit, akoby mal každú chvíľu vstúpiť dnu a povedať," nasadí dršný essexský prízvuk, "'Už si skončil Dave alebo si dáš kari neskôr?' Ale to sa už nestane."

David prirovnáva seba a Martina k jadru niektorých ich hrdinov: The Rolling Stones a Led Zeppelin. "Vieš, sme ako Keith a Mick alebo Page a Plant. Keď prišli Stones o Charlieho Watts, tak pri vedomí si ich dlhovekosti a toho, aké ťažké je udržať po hromade tak dlho fungujúcu kapelu, pochopíš, aké to je stratiť kotvu. Fletch bol súčasťou toho, čo sme posledných 40 rokov poznali ako Depeche Mode."

Depeche Mode mohli skončiť už toľkokrát. Samozrejme, boli tu Davidove heroínom vyvolané neúspechy so smrťou. V roku 1996 to bola dokonca 2-minútová klinická smrť po predávkovaní sa speedballom; zvládol toho veľa. Pred vydaním albumu coververzií "Imposter" so Soulsavers, David pre NME povedal, aké "oslobodzujúce" bolo zrazu nahrávanie po problémovom nahrávaní a následnom koncertovaní s predošlým, politicky ladeným albumom Depeche Mode, "Spirit" (2017).

"Pre mňa to bol jeden z najťažších albumov, na akom sme kedy pracovali," povie David "Naozaj som nič také nechcel znovu podstúpiť. Pamätám si, ako si vtedy pomyslel, 'Musím zistiť, prečo je zo mňa taký antagonista'. Bol som totiž vždy ten, čo veci pokazil, hoci som to nikdy nemal v úmysle. Bola to doslova drina a ja som sa predsa nepridal ku kapele, aby som tak tvrdo makal!"

Obaja s Martinom teda našli útechu vo vlastných projektoch, vzdialený od tej obrej mašinérie a očakávaní spojených s tým, že patria k tým najväčším kapelám na svete. "To, čo robíme s Depeche Mode, to je niečo obrovské," povie Martin. "Tam vonku je príšerne veľa ľudí, ktorí len čakajú na to, aby sme vydali niečo nové a oni sa na nám mohli prísť pozrieť. Vždy sa hovorí, že výsledná suma je vždy väčšia než jej časti, ale bez toho, aby to vyznelo hlúpo .... sme niečo ako značka, či kult - kultová kapela." Ich letné európske turné naplánované na tento rok sa veľmi rýchlo vypredali a všade ich budú očakávať davy tých najdivokejších fanúšikov.

Keď prišiel čas, aby sa kolesá Depeche Mode opäť roztočili, tak Dave - ktorý si užíval domácu pohodu vyvolanú pandémiou - potreboval trochu postrčiť. Bol opatrný, pretože vedel, čo má pred sebou, čo to môže priniesť a bol opatrný, aby sa nerozhodol nesprávne. Do práce sa ale pustil s vedomím, že proces tvorby bude viac založený na spolupráci a transparentnosti. K ďalšej rekonfigurácií však boli prinútení s tým, že sa museli naučiť ako fungovať bez Fletcha.

"Martin zrazu pri sebe nemal svojho večného podporovateľa," povie David a bezostyšne priznáva. "Viete, Fletch by dal za Martina život, ale za mňa nie."

Pokračuje: "Martin to neskôr opísal tak, že sa museli opäť stretnúť dvaja stratení bratia a poriadne sa porozprávať. Zrazu tam nebol žiaden tlmočník, žiaden prostredník, či Martinov skutočný kamarát a môj "tak na oko". Najskôr to teda bol o vzájomnom spoznávaní iným spôsobom. Nie, že by sme jeden druhého dobre nepoznali, ale ako blízki priatelia? To medzi nami také nebolo nikdy."

Martin súhlasí: "Viete, my dvaja s Davidom sme nikdy nemali žiadne veľké problémy, ale mali sme tendenciu držať sa od seba bokom. Tým, že sme zrazu zostali len my dvaja, tak sme museli k sebe bližšie a viac sa rozprávať."

Keď sa na nich pozriete dnes - pragmatický Martin, pôsobiaci ako cyber-punker, a David ako smutná rocková hviezda v červených kožených čižmách - sú ako dve strany tej istej mince. No hlavne sú na tej istej strane, pokiaľ ide o charakter "Memento Mori".

Napriek tomu, že sa zaoberá životom a smrťou, boli všetky skladby napísané ešte predtým, ako prišli o svojho kamaráta, pričom prvé skladby vznikli ešte pred pandémiou. "Bolo to dosť desivé obdobie," zaspomína Martin. "Sledovať denný nárast tých ohromujúcich čísel, to všetko postavilo smrť do popredia. No a potom, v roku 2021 som sa dožil 60-tky. To bol fakt parádna facka, pretože môj nevlastný otec, ktorý ma vychovával, zomrel vo veku 61. Ten biologický vo veku 68."

Napriek ocitnutiu sa "tvárou tvár k smrteľnosti", tvrdí Martin, že sa "stále cíti ako mladík," napajaný "experimentálnou" a "sviežou" atmosférou nového albumu. Po ruke mali producenta Jamesa Forda, experimentátorku Martu Salogni, no a štyri skladby vznikli v spolupráci so skladateľom a frontmanom The Psychedelic Furs, Richardom Butlerom. Títo všetci pracovali na "Memento Mori" ako na budúcom úspechu.

Je to strhujúca jazda, ako ste už mali možnosť pochopiť z pilotného singla "Ghosts Again", ktorý akoby nasledoval stopy horkosladkej melanchólie a eufórie skladieb "Personal Jesus" a "Enjoy The Silence". Okrem toho je to post-rocková úvodná skladba "My Cosmos Is Mine", mrzuto elektronická "My Favourite Stranger" a mechanická duša v podobe "Calorine´s Monkey". David má na albume až tri autorské skladby, ktorých vrcholom je pochmúrna rozlúčka "Speak To Me" a kraftwerkom prevoňaná "Wagging Tongue".

"Davidove skladateľské schopnosti sa s každým albumom zlepšujú," povie Martin. "Je zaujímavé to sledovať". V pokojne aj vrcholnej forme ide pravdepodobne to najlepší album Depeche Mode v tomto storočí. Na "Memento Mori" však kapela pôsobí, akoby dokázala dať zo seba ešte via.

Javí sa ako celkom vhodné, že si Depeche Mode nedávno užili znovuoživenie aj vďaka televíznemu seriálu "The Last Of Us". Streamy ich singla "Never Let Me Down Again" zaznamenali 200% nárast len v Spojených štátoch. To hlavne vďaka tomu, že spomenutá skladba zaznela v závere úvodnej epizódy.

"Bolo to šialené," zasmeje sa David. "To sme naozaj nečakali. Akoby opäť prišiel náš čas a vy to cítite vo vzduchu. Príde mi to zábavné, pretože sme fakt k*rva tvrdo makali a opäť sa nám dostáva toho podivného uznania, 'Táto kapela je skvelá a dôležitá a zaslúžia si tu byť'."

Martin je stále nadšený, ale pokiaľ ide o návrat do centra pozornosti popkultúry, je prozaickejší. "Je neuveriteľné, že sme dostali takú podporu. Máme šťastie, že stále priťahujeme mladé publikum. S každým albumom k sebe pritiahneme 20-tnikov. Ale toto je len jedna skladba a dúfam, že ten, kto ju objavil, bude mať záujem objavovať aj to ďalšie, čo sme vytvorili."

Dalo by sa tak predpokladať, veď opakovane sa na nich odvolávajú celé generácie umelcov zo sveta popu, electra a metalu. Martin a Dave nám porozprávali o tom, ako strávili celú noc počúvaním remixov rôznych umelcov skladby "Ghosts Again", pripravených na vydanie, a každý z nich bol "fucking cool". Z novej generácie oddaných je aj Kelly Lee Owens, elektronická hviezda z Walesu, ktorú si Depeche Mode zvolili ako predskokanku ich amerického turné.

"Dostali sme rozsiahly zoznam potencionálnych predskokanov; niektorých som poznal, ako napr. Kelly, ktorá sa mi skutočne páčila a rozhodli sme sa, že sa k nám bude dokonale hodiť," povie Martin. "To, čo robí, je skutočne atmosferické a nikdy nepôsobí, že na pódiu hrá len ona - ona do toho dáva naozaj dušu."

Je to presne tá uroveň oddanosti, ktorá je potrebná pre účasť na turné kultu Depeche Mode. Ich vlastné štandardy viery a oddanosti otestovali samotnú skupinu tak, že sa dostali až na samotný okraj a ešte o kúsok ďalej; ale v tom svete, ktorý vytvorili, je niečo, čo ich našťastie udržiava v chode. Keď sa tlačí na budúcnosť, tak sú dvaja zostávajúci členovia kapely opatrní.

"Najdôležitejšie je vydávať dobrú hudbu, aby sa ľuďom páčila," povie Martin a uspokojí sa tým, čo robí práve teraz, než aby nazeral za horizont. "Akonáhle skončíme toto turné, dáme si pauzu a potom sa uvidí, či bude chuť si to celé zopakovať. Nikedy nevieš a nehovorím to negatívne. Každý projekt berieme tak, ako prichádza."

A odkiaľ prichádza Davidove nutkanie?

"To je dobré slovo," odpovedá. "Ono to bolo tak, že som bol donútený." A v tomto momente robí Dave to najlepšie, čo vie, ako Michael Corleone v Krstnom Otcovi III. "Práve vo chvíli, keď som si myslel, že je to za mnou, vtiahli ma späť!"

Necháva však Al Pacina napokoji a dodá, "Strata Fletcha tomu dala reálnejší pocit. Všetko sa raz skončí. Neviem, kedy to príde."

"Keď Fletch odišiel a my sme museli pokračovať, povedal som si, 'Skús si užiť to, čo práve robíš a rob to najlepšie, ako vieš.' Naozaj nevie, či sa to niekedy ešte zopakuje."