Rock´n´rollový mýtus (1994)

10.januára 1994 vydávajú Depeche Mode posledný singel z albumu "Songs Of Faith And Devotion", "In Your Room". A tak ako v prípade pilotného singla, "I Feel You", aj v tomto prípade prišiel šok. Namiesto albumovej verzie ponúkla kapela čisto rockovú verziu, postavenú na gitare a bicích.

Onou verziou je známy "Zephyr Mix", pod ktorý sa podpísal Butch Vig, ktorý je hudobnému svetu známy ako producent legendárneho albumu "Nevermind" od Nirvany, ale aj ako ko-producent a bubeník kapely Garbage. O gitary na tejto nahrávke sa postaral Doug Erikson, zakladateľ a gitarista Garbage. Ďalšie remixy singla spracovali Brian Eno, Markus Dravs, Johnny Dollar a Portishead. Singel dopĺňal aj remix skladby "Higher Love" (François Kevorkian a Goh Hotoda), ako aj live verzie skladieb "Policy Of Truth", "World In My Eyes", "Fly On The Windscreen", "Never Let Me Down Again", "Death´s Door" a samozrejme "In Your Room". Všetky boli zaznamenané na koncerte vo francúzskom Lievin, 29.júla 1993.

Martin: "V prípade "In Your Room" si najviac spomínam na nakrúcanie videoklipu. Celý deň sme strávili vo filmovom štúdiu a možno som počas toho dňa aj niečo zjedol, ale bolo toho skutočne málo, možno tak polovička sendviču. Filmovačka skončila okolo ôsmej večer, vrátili sme sa na hotel a ja som na jedlo úplne zabudol. Samozrejme sme šli rovno do baru a ja s prázdnym žalúdkom ... odtiaľ sme zamierili do nejakého klubu, kde mi nejaký chlapík dal zopár povzbudzovákov, takže som fičal bez spánku asi do desiatej hodiny druhého dňa. Na pravé poludnie sme mali mítíng a mne sa podarilo tak na hodinu zaspať. Ešte nikdy v živote som sa necítil tak príšerne, ako vtedy po zobudení. Doslova som sa na ten míting doplazil a všetko, čo som zvládol, bolo ležať na zemi a na všetko odpovedať "áno" alebo "nie". A krátko na to sa dostavil záchvat. Takže, kedykoľvek vidím to video, napadne ma "Môj ty Bože ..." a vrátia sa mi všetky tie príšerné spomienky."

Americká MTV video odmietla odvysielať, pretože odkazovalo na BDSM praktiky. Okrem toho, Anton Corbijn niektoré scény z pôvodného videa vystrihol, nakoľko si myslel, že by to mohlo byť vôbec posledné video s Davidom. Dôvodom takého zmýšľania bol fakt, že Anton bol omnoho viac oboznámený s dôsledkami, ktoré prináša drogová závislosť a sám videl, v akom príšernom stave sa Dave nachádzal.

Alan: "Obyčajne sme dospeli ku zhode a zostavili si zoznam potencionálnych singlov. V zozname singlov k albumu SOFAD bola aj skladba "Higher Love", nakoniec sa však singlom nestala a dokonca boli aj rozdielne názory v akom poradí by mali byť single vydané. Dave bol veľmi silne presvedčený o tom, že prvým singlom z albumu by mala byť "Condemnation", no nakoniec bol prehlasovaný. V prípade druhého singla som navrhoval "Walking In My Shoes", čo sa nakoniec aj stalo, no takisto som sa dožadoval originálnej verzie "In Your Room" (namiesto Zehpyr mixu). Toto sú dobré príklady problémov demokracie, nakoniec totiž vždy niekto zostane sklamaný."

9.februára odštartovala ďalšia časť turné, tentoraz pod názvom "Exotic tour". Do 19.apríla odohrala kapela 28 koncertov v Južnej Afrike, Austrálii, v Ázii, ale aj v Latinskej a Južnej Amerike.
Fletch: "Výlet do Južnej Afriky patrí medzi tie pamätné. Skúšky na turné sme si totiž naplánovali v Kapskom meste a tak sme tam strávili takmer šesť týždňov."

Ako sa však ukázalo, až tak vydarený výlet to nebol. Vo februári totiž niekto Alanovi kompletne vykradol jeho šatník. "Keďže celá budova bola uzamknutá a dokonca strážená ochrankou, tak sme predpokladali, že to musel byť niekto "z vnútra". Celkovo som prišiel odhadom o 10 000 libier, zmizli mi šaty, zopár veľmi osobných vecí a samozrejme väčšina mojich pódiových kostýmov, takže sa museli ušiť nanovo." A aby to nebolo málo, vo februári musel Alan postúpiť operáciu. Odstránili mu obličkové kamene.

Kapela musela riešiť aj otázky ohľadne druhej časti severoamerického turné. V názoroch sa chalani rozchádzali a vzniklo ďalšie napätie. K silným zástancom tohto turné bol Alan: "Druhá časť turné sa mala odohrávať v otvorených priestoroch, čo by pritiahlo letné publikum, odlišné od toho, ktoré chodí do arén. Takisto Dave chcel vyraziť na toto turné a ostatní v tom čase tiež nemali námietky."

Ak porovnáme jeho tvrdenia pred turné a po ňom, kedy už nechcel viac na žiadné turné vyraziť, a keď k tomu pridáme predošlé vyjadrenie, tak sa zdá, že Alan v tej dobe už tušil, že to bude posledná vec, ktorú s kapelou podstúpi. Alan však neskôr uviedol niečo iné. "Vôbec som si nemyslel, že to bude moje posledné turné, nakoľko som sa rozhodol opustiť kapelu až o 18 mesiacov neskôr."
Lenže, ako vieme z jeho predošlých vyjadrení, o odchode z kapely uvažoval už počas nahrávania albumu SOFAD, ako aj počas Devotional turné. Takže, hoci sa v skutočnosti ešte nerozhodol, premýšľal o tom už dlhšie.

Ďalším problémom boli neustále Fletchove depresie a povráva sa, že Dave s Alanom oslovili Martina s tým, že to už ďalej nedokážu znášať.
Martin: "Bolo to veľmi zložité. Fletch je mojim blízkym priateľom už od 12tich rokov. Lenže pre ostatných boli už jeho stavy neznesiteľné. Oprávnene som teda premýšľal o tom, že by bolo pre neho najlepšie, keby sa zbalil, vrátil sa domov a vyhľadal pomoc profesionálov."

Fletch chcel ísť domov takisto, už mal celého turné plné zuby. V marci bolo teda rozhodnuté, že Fletch s turné končí a jeho miesto zastane dlhoročný priateľ kapely a člen štábu, Daryl Bamonte.
Fletch: "Všetky tie ciele, termíny, žúrky, excesy, úplne som sa v tom stratil. Trpel som obsesívno-kompulzívnou poruchou, ktorá ma vlastne prinútila presunúť všetok ten stres do obáv, že trpím nejakou chorobou. Znie to hrozne, ale naozaj som si myslel, že mám nádor na mozgu. Nemohol som spať. Neustále som myslel na to, že ma tá bolesť hlavy neprejde. Nakoniec som absolvoval zopár lekárskych prehliadok. Nebol to nádor na mozgu, jednoducho som sa psychicky zrútil."

Fletch údajne opustil turné so slovami, že s Alanom už nikdy na žiadne turné nepôjde. Samozrejme, že to nie je potvrdené a nie je známy ani incident, ktorý by na takéto niečo odkazoval. Možno to všetko súviselo len s jeho chorobou, prípadne to bolo kvôli cynickým Alanovým poznámkam. Možno sa na to všetko dá odvolať Alanovým tvrdením, ktoré uviedol v biografií kapely: "sú určité veci, pri ktorých bude lepšie, ak nikdy neuzrú svetlo sveta."

Ostatní však zastávali diplomatický postoj. Keď sa Davida spýtali, ako sú na tom ostatní z kapely, odpovedal: "veľmi dobre". Keď sa však reportér začal pýtať ďalej, dodal: "Andy s nami po zvyšok turné nebude. Momentálne je v New Yorku. Necíti sa najlepšie, k tomu čakajú s manželkou druhé dieťa, má na starosti zopár iných veci, takže kapele sa nateraz venovať nebude. Fletchovi zdá sa nevyhovuje, keď je dlhšie odlúčení od ľudí, s ktorými chce byť najviac."

Alan: "Kým sa ostatní vyvaľovali na pláži a užívali si voľno, ja som bol celý týždeň zavretý na hotelovej izbe, na Havaji, s Darylom a učil ho celý koncertný set. Po zvyšok turné hral dokonale. A to je už niečo, pretože podľa mňa predtým sotva niekedy hral na klávesy." (další dôkaz, že Fletch len tak na pódiu nestojí)

12.mája sa začala posledná časť turné, v americkom Sacramente. Samozrejme bez Fletcha. Do 8.júla, kedy celé turné uzavreli v Indianopolis, odohrali 34 koncertov. Ak máme veriť nepotvrdeným informáciam, vzájomné vzťahy sa neustále zhoršovali a pracovné mítingy sa často končili vzájomnými potýčkami. Pravdovou však bolo, že každý z členov mal k dispozícii samostantú limuzínu a každý z nich býval na inom poschodí hotela.
Martin: "To bola skôr nevyhnutnosť, keďže jednotliví členovia kapely poriadali samostatné a dosť divoké večierky." Napríklad párty po koncerte v Berlíne skončila policajnou raziou v hoteli a kapela dostala dištanc v hoteli Intercontinental. "Stratili sme smer. Lenže, na úrovni popularity, na akej fungujeme, je pre nás veľmi zložité rozhodnutie v štýle, že odohráme iba zopár skutočne kľúčových vystúpení po celom svete. Myslím, že tých posledných 30, či 40 koncertov bola akási pomyslená slama, ktorá definitívne zlomila ťave chrbát."

Fletch: "Intenzita tých pokoncertných večierkov prešla do novej fázy. Neustále sa to všetko iba zhoršovalo a zhoršovalo a konkrétne toto turné už bola jedna veľká párty. Každý večer. Martin sa priznal, že za celé turné sa mu v normálnom čase podarilo dostať do postele iba jediný krát."
Martin: "Aj to bolo okolo polnoci. Obyčajne sme hrali tak do 22:30, takže ak sa Vám podarilo dostať do postele o polnoci, to už sa Vám podarilo fakt niečo!"

Alan: "Väčšina z toho, čo ľudia o tom turné počuli, je v podstate pravda. Každý sa oddával vlastným veciam, niekedy s deštrukčnými následkami, ale to je súčasť vlastného spôsobu, ako sa človek vyrovná s tým bizarným, neskutočným svetom. Samozrejme, každý sa obával o Davida, ale závislého človeka ťažko odradíte od istých vecí, pokiaľ to sám nechce zmeniť. Dave, v tom čase, takto nepremýšľal a akákoľvek rada bola zbytočná, nepočúval. Ale napriek tomu všetkému tam bolo aj množstvo skvelých momentov. Nielenže to bolo naše najúspešnejšie turné s niekoľkými najlepšími koncertami našej kariéry. Ja osobne som ale vôbec nerozumel tomu rozruchu, užíval som si skvelé časy. Ten mýtus, ktorý okolo nás vznikol počas druhej časti severoamerického turné sa úplne vymkol spod kontroly. Nebol to iný "rock´n´roll" ako na inom turné DM, ktoré sme odohrali za tie roky. Každý z nás mal na tom turné svoj vlastný svet, ktorý fungoval popri plne profesionálne zvládnutej pódiovej šou."

Dave: "Zistili sme, že sme si spoločné hranie užívali viac, ako kedykoľvek predtým. Všetko sme spojili na jednu úroveň a rozhodli sa, že sa na pódiu nebudeme separovať. Chceli sme sa zbaviť časti teatrálnosti a celú tú šou trochu odľahčiť. Myslím, že teraz sa skutočne bavíme. Podľa mňa sa dnes bavíme lepšie, než kedykoľvek predtým. Všetko je to viac organickejšie a zároveň silnejšie."

Šialenstvo dosiahlo svojho konca 18.júla 1994, v Indianopolise. Či David z podia, počas prídavkov, jednoducho spadol alebo chcel skočiť do publika, ako zvykol, to nie je úplne jasné, no nakoniec narazil na bariéry, zlomil si dve rebrá a nechýbalo ani vnútorné krvácanie. Bol však tak sfetovaný a opitý, že trvalo celých 24 hodín, kým si uvedomil, čo sa vlastne stalo. Lekári mu odporúčali zostať v nemocnici aspoň pár dní, no to rozhodne odmietol. Namiesto toho si s Theresou prenajal chatu pri Tahoe Lake, v Kalifornii. Dá sa hovoriť o šťastí, že sa tak stalo na poslednom koncerte turné, čiže sa žiadne vystúpenie nemuselo rušiť (ak nerátame zrušený koncert v Denveri, 26/05/1994, David mal problémy s hlasom).
Takisto nie je známe, či ostatní z kapely vedeli, čo sa Davidovi stalo, keďže si sami naplno užívali žartíky spojené so záverom turné.
Alan: "Jezz Webb, gitarový technik, sa na moje prekvapenie zrazu vyrútil spod krídla piána počas "Somebody". Dosť dobre zapôsobil aj ďalší vtip, keď sa niekto zo štábu preobliekol za upratovačku a počas dramatického momentu koncertu sa zrazu vyrútil na pódiu a seriózne začal umývať podlahu."

Záverečná párty sa konala v St.Andrew´s Hall v Detroite a do bodky bola dodržaná reputácia kapely, ktorú vďaka ukončenému turné získala. Žiaden zo štandardov Depeche Mode nechýbal - "ľahké" dievčatá, erotické tanečnice, Martin preoblečený za ženu ...

Neskôr sa naskytla príležitosť spýtať sa chalanov, ako sa po tomto turné opäť zaradili do bežného života.
Martin: "Mne to nakoniec ani veľmi dlho netrvalo. Z turné som si priniesol domov niekoľko zlozvykov. Každý deň som užíval tabletky na spanie, takže aj po návrate domov som ich ešte zopár musel užiť, aby som sa skutočne dobre vyspal ... spánok je predsa kľúčom ku šťastiu Neskôr som tabletky úplne vysadil a kompletne sa vrátil do normálu."

Dave: "Mne sa to teda rozhodne nepodarilo. Dokázal som fungovať iba nadopovaný drogami, bez nich som nebol schopný pohybu. Po návrate z turné som pustil hudbu k vode, rovnako spev a naplno som sa vrhol do užívania drog."

Fletch: "Po turné som bol absolútne pod vplyvom emócii, vlastne preto som na letné americké turné s kapelou nešiel. Myslím, že sme si stanovil až príliš veľa cieľov a každý z nás si to pretrpel po svojom."

A či zostali chalani medzi sebou v kontakte?
Martin: "Keďže sa Dave presťahoval do Spojených štátov, tak sme ho veľmi nevídali, dokonca sme si ani veľmi netelofonovali, možno nie tak často, ako sme si mali. Nekomunikovali sme ani s Alanom, hoci on sám žil v Londýne, čo nám prišlo aj trochu čudné a v podstate sme boli pripravení na jeho rozhodnutie opustiť kapelu. Predpovedali sme to už celé mesiace predtým, než sa tak naozaj stalo. S Andym som sa vídal po celý čas, pretože sme mali spoločných priateľov, takže keď som sa ocitol v Londýne, narazil som na Andyho každú chvíľu."

Dave: "Neboli sme v kontakte, ale nikoho neobviňujem, pretože telefóna linka má vždy dva konce. Jediný čas, kedy som o niekom niečo počul bolo, keď som sa zranil, či podobne, a dostalo sa to do médii. To mi vždy niekto zavolal, obyčajne Martin, alebo som zavolal ja jemu. Raz mi zavolal aj Alan, to vtedy, keď sa rozhodol kapelu opustiť. Žiadnym spôsobom som však na to nereagoval, pretože som bol totálne sfetovaný."

V auguste 1994 sa Martin oženil s priateľkou Suzanne. Alan sa pre zmenu rozviedol s manželkou Jeri a začiatkom septembra odišiel na dovolenku s novou partnerkou, Hepzibah. A tam takmer prišiel o život.
Alan: "Šoféroval som po odľahlej časti Škótska, po ceste A85, kúsok od Lochearnhead. Blížil som sa k ostrej zákrute, keď som zrazu zo mnou začul zvuk stíhačky a keď som dvihol hlavu, videl som nad sebou spodok lietadla. Na môj úžas sa lietadlo, v zlomku sekundy, zrútilo vedľa cesty smerujúcej do Glenu. Ja som strhol volant na zabočil na poľnú cestu, začul som zvuk nárazu. Stal som sa tak svedkom obrovskej explózie a takmer ma pohltil dym a lietajúce trosky. Mal som kabriolet, takže sa sa na mňa sypali karbónové sadze. Za zákrutou som si všimol trosky lietadla, bohužial aj časti ľudských tiel, to sa nedalo nevšimnúť. Po tom, čo dorazila polícia som miesto nešťastia opustil, už som tam nemal čo robiť. Až vtedy som si uvedomil, aké som mal neuveriteľné šťastie. Ak by som totiž pokračoval v ceste a nestrhol volant, bol by som istotne mŕtvy, alebo zmrzačený."

Podľa dostupných informácii šlo o štandardný cvičný let. Nie je potvrdené, či malo lietadlo povolený nízky prelet, ale v tej oblasti sa nízke prelety cvičia pomerne často. Neskôr Alan priznal, že ešte dlho potom sa strhával zo spánku a mal nočné mory.
Alan: "Najviac ma zasiahol fakt, že za takouto tragédiou nasleduje okamžite banalita pokračujúceho života. Dvaja mŕtvi letci ležali roztrhaní na kusy na zemi, no slnko si svietilo ďalej, vtáci spievali, akurát nehrala žiadna hudba."

Je možné, že aj táto udalosť mala vplyv na Alanove rozhodnutie opustiť kapelu. Takéto udalosti sú totiž často dôležitejšie, než tvorba hudby s inými ľuďmi.

No a medzitým Dave stratil absolútnu kontrolu nad svojim životom. "Po skončení turné som strávil pár mesiacov v Londýne a práve vtedy som stratil nad svojimi zlozvykmi kontrolu. Faktom je, že Theresa chcela mať dieťa a ja som jej povedal, Theresa, my sme feťáci. Feťáci sa o dieťa nedokážu postarať. Moje bežné funkcie tela boli aj tak fuč. A telo bez duše, to je čisté peklo. Ale jej to bolo jedno. Neskôr, v LA, som už prepadol totálnej paranoji, neustále som mal pri sebe pištoľ. Bál som sa všetkého a všetkých. Neustále som mal pocit, že si po mňa prídu. Nech už to mal byť ktokoľvek. Vtedy som sa začal prohrávať s myšlienkou, že to ukončím vo veľkom, že sa veľkou dávkou speedball-u odpálim na druhý svet. Chcel som to všetko stopnúť, chcel som stopnúť samého seba a opustiť toto telo. Nenávidel som sa za to, čo som urobil ako sebe, tak aj ľuďom okolo mňa."

A zhoršilo sa to ešte viac po tom, čo mu jeho ex-manželka Jo nedovolila vídať viac ich syna.
"Zvyčajne to bolo tak, že keď ma Jack navštívil, tak som bol schopný sa na chvíľu dať dohromady a vydržať. Lenže sa potom stalo, že som ochorel a tak som zavolal mojej mame do Anglicka, 'Mami, Jack príde ku mne na pár dní, lenže ja mám príšernú chrípku. Sám to s ním nezvládnem, neprídeš mi pomôcť?' Prišla a ja som sa aj tak snažil o všetko postarat, čiže ráno vstať, spraviť mu raňajky, jednoducho som sa snažil byť mu otcom."

Lenže s drogami neprestal a v jednu noc sa predávkoval. Keď sa prebral, jeho mama bola s Jackom v kuchyni a Davidove "veci" boli preč.
"Vravím, 'Mami, čo si urobila s mojimi "vecami"?'. Ona na to, 'Vyšmarila som ich do smetiaka'. A ja som vybehol von a dotiahol do domu šesť čiernych umelých vriec s odpadkami. Si predstavte tú šialenosť, som s mamou a synom a ja domov dovlečiem vrecia s odpadom, pričom päť z nich patrilo susedom, a vysypem ich v kuchyni na podlahu. Kľačal som na kolenách, rukami som sa prehrabával v odpadoch iných ľudí, kým som nenašiel to, čo som tak veľmi potreboval."

To sa už viac nedalo utajiť. Davidova mama zavolala Joanne, ktorá prišla a vyzdvihla si syna. V období Vianoc Dave nastúpil, po prvýkrát, na liečenie.
"Keď som sa vrátil, stretol som sa s Theresou. Zašli sme na obed a povedala mi, 'Neprestanem s pitím alebo drogami, len preto, že musíš prestať ty. Robím vždy to, čo chcem'. V tom momente som pochopil, že sa nás vzťah musí skončiť, teda ak mám dostať v živote ešte nejakú šancu. Ja som si myslel, že sa navzájom milujeme, vtedy som si uvedomil, že tá láska bola vlastne jednostranná. Vlastne, ona ma opustila preto, aby sa sama dala dokopy. Vždy mi vravela, 'Všetko je to o Tebe, Dave, kiežby si dokázal mať rád samého seba'. A teraz sa kruh uzavrel, dnes ma žaluje za smiešnu sumu peňazí a tvrdí, že som jej zruinoval život."

Lenže, netrvalo dlho a Dave sa vrátil ku svojim starým zlozvykom. "Dostal som priepustku na vychádzku a pokašlal to úplne. Žena ma opustila, priatelia sa vytratili a ja som bol obklopený bandou feťakov. A ja som vedel, čo sa deje. Mal som peniaze, mal som drogy, tak sa ma držali. Vedel som to a to ma privádzalo do ešte väčšej zúrivosti. Ani som si nebol istý, či sa chcem toho zbaviť. Bolo jasné, že táto párty sa tak skoro neskončí. Už boli len dve možnosti, buď umriem alebo zostanem čistý".

zdroj: depechemodebiegraphie.de