Roky Depeche Mode - Dave + Fletch (1987)

Najlepší autoportrét Depeche Mode? Jednoznačne ich odpovede na hudobné roky 80-te, v ktorých pôsobia ako dokonalá kapela. Basildonská štvorka v rozhovore pre francúzsky magazín Best, ktorý sa uskutočnil v priestoroch PUK štúdia.

Mode1: Dave Gahan

Verím, že sme skutočne kapela 80-tych rokov. Začali sme v roku 1980 a sme tu aj v roku 1987. Stavím sa, že sa nám podarí fungovať aj v 1990-tych rokoch. Darí sa nám prežiť hlavne preto, že naša hudba sa stále vyvíja. Ak si postupne vypočujete naše albumy, tak ten vývoj je tam zjavný. Nemyslím si, že existuje veľa kapiel, ktoré sa vyvíjajú takýmto radikálnym spôsobom. Obyčajne to funguje tak, že ak kapela nájde "vzorec", ktorý funguje, tak sa ho držia. U nás je to naopak, neustále objavujeme nové teritóriá; podľa mňa neexistuje iný spôsob, ako sa vyhnúť nude.

Takisto som presvedčený, že Martin má výnimočný talent písať piesne, ktoré odolávajú erózií času. Piesne ako "Everything Counts", či "People Are People" pretrvajú navždy. Dokonca sa stavím, že o desať rokov tu budú kapely, ktoré budú hrať covery týchto skladieb. Je to jednoducho hudba, ktorá Vás posúva vpred. Naše piesne vždy sprostredkovávajú určitú atmosféru, smutnú, či optimistickú, no vždy plnú obsahu. Z nového singla, "Never Let Me Down Again" mi doslova naskakuje husia koža. Nie všetky naše piesne na mňa takto pôsobia, ale táto konkrétne, to je divočina. Milujem takýto druh napätia.

To je taká typická vec pre 80-te roky ... záľuba v napätí, to je akési dedičstvo punku.
Pre mňa je to podstatné. Potrebujem to napätie hraničiace s výbuchom. Jednocho potrebujem vedieť, že sa môže stať čokoľvek.

Počas tejto dekády došlo v oblasti štúdiových technológií, ale aj v každodennom živote, k neuveriteľnému pokroku. Zanechalo to vo Vás niečo?
V prvom rade hlavne implementácia elektroniky, tá dnes ovplyvňuje v podstate každú kapelu. V súčasnosti natrafíte len na hŕstku albumov, na ktorom nie je použitý Fairlight, Synclavier alebo Emulator. Problém je v tom, že väčšina kapiel nevie, ako tieto nástroje využiť. Väčšinou z toho využijú predprogramované zvuky, ktoré sú s týmito nástrojmi priamo dodávané, než aby skúsili vymyslieť niečo vlastné. Pre nás je to niečo ako hra, v ktorej hľadáme nie najneočakávanejšie zvuky. Hra má jediné pravidlo: zvuk sa nikdy predtým nesmel už na nejakej nahrávke objaviť.

Pokiaľ ide o kľúčové fenomény 80-tych rokov, tak tu máme mániu VHS a CD. Kapela ako napr. DM, je takisto závislá na technológiách, čo nás ale úplne odlišuje od kapiel 1960-tych rokov, keď sa hralo jednoducho na gitare a to bolo všetko. V súčasnosti je výber ponúkaných zvukov ohromujúci. Niekedy zabijeme vytváraním požadovaného zvuku celé dni. A používame pri tom množstvo rôznych nástrojov. A to naozaj využívame čokoľvek, od akustickej gitary, cez perkusie, či dokonca tie najsofistikovanejšie roboty. Jediné, čo odmietame sú obmedzenia a myslím, že na svete neexistuje kapela, ktorá by fungovala tak, ako my.

A čo oblečenie 80-tych rokov?
Prvé kapely, ktoré som počúval, boli punkové: The Damned, Siouxsie a podobne ... a oni boli pre mňa vzory v obliekaní. Bolo to úžasné obdobie, sršala z toho energia. Školu som neznášal. Jediné, čo ma zaujímalo, bolo dostať sa večer na nejaký koncert. Mal som 15 a odmietal som školu, pretože mi diktovali, ako sa mám správať, aby ma tak pochovali v nejakej nudnej, hlúpej a opakujúcej sa práci. Nechal som za sebou všetko a utiekol do Londýna. Nakoniec ma začal nudiť aj samotný punk, pretože zrazu vyzerali všetci rovnako: rovnaké oblečenie, účesy, jednoducho sa to stalo normou a bolo to otravné.

Takže, aký je ideálny imidž 80-tok?
Ťažko povedať ... vždy som mal slabosť na módu a obliekanie. Aj keď som bol na mizine, za dobré oblečenie som bol schopný dať všetko. Dnes chodím nakupovať na South Molton Street, hlavne obchody Gaultier a Comme Des Garcons. 80-te roky sú takisto o koži a kožených vecí nosím veľmi veľa.

Žiaden manažér, žiadna zmluva, absolútna nezávislosť ... aj to patrí 1980-tym rokom.
To je fakt, my sme sa učili všetko sami, jednoducho vzali veci do svojich rúk a nikdy so žiadnou nahrávacou spoločnosťou nepodpísali žiadnu zmluvu. Myslím, že pre kapelu veľkosti Depeche Mode je to dosť unikátne. Ale tvrdo sme pracovali, aby sme sa dostali tam, kde sme a budeme v tom pokračovať. Myslím, že nás práca baví! Mám 25 a nemám problémy s peniazmi, ale čo je najdôležitejšie, to, čo robím, robím s láskou, i keď je to niekedy fyzicky a psychicky veľmi náročné.

Keď by si fungoval ako spevák v kapele pred viac ako desiatimi rokmi, čo by bolo iné?
Ak by som bol spevákom v 1960tych rokoch, tak by som rád fungoval s The Rolling Stones. Cítil by som zrejme rovnakú agresiu ako Jagger, či Richards v tom období.

Mode2 - Andy Fletcher

V názve nového albumu má to slovo "masy" akýsi socialistický nádych. Je to vec typická pre 1980-te roky?
Skôr by som to bral ako nejaké žmurknutie, než politický postoj, a to hlavne smerom k Angličanom, ktorí nám vyčítajú, že nehráme dostatočne komerčnú hudbu, ktorá by sa mohla hrať v rádiách. Je to hudba pre všetkých, samozrejme len teoreticky, keďže tento album odmietne kopec ľudí. V podstate mi je jedno, že naša hudba môže niekoho šokovať, hoci zasa, takí šialenci, ako napr. Sex Pistols, určite nie sme. Nemáme nič proti klasickému rockovému konceptu, gitara/bassa/bicie, ale chceme mať možnosť skúsiť niečo iné. Posledných sedem rokov bolo pre nás úžasných, ale Angličania si 1980-te roky budú skôr pamätať vďaka nezamestnanosti a dlhým radom na úradoch práce.

No áno, roky 80-te sú roky Thatcherovej ...
A to mala pri tom táto pani ešte veľké šťastie, pretože vďaka poklesu cien ropy a pádu dolára a začalo západným ekonomikám vcelku dariť. Objektívne je na tom britská ekonomika v oveľa lepšej kondícií, ale rovnaké výsledky by zaznamenala, aj keby voľby vyhrala ľavica a možno by bol ešte príspevok pre uchádzačov o zamestnanie vyšší.

Nechýba britskej ľavici 80-tych rokov silnejšie vedenie?
Majú Kinnocka a ten je podľa mňa dobrý. Ale náš volebný systém je slabý na to, aby hral proti väčšine. U nás doma, v Basildone, získali Tories 20 000 hlasov, Labouristi 18 000 a Liberáli 12 000 hlasov vo voľbách. Čiže, pravica získala so svojim 20 000 hlasmi kreslo v parlamente napriek tomu, že proti nim volilo 30 000 občanov. Je to nechutné! V celoštátnom meradle je to ešte odpornejšie. Liberáli so 6 000 000 voličmi získali 20 kresiel v parlamente. Víťazná pravica s 13 000 000 voličmi má 400 kresiel. Ale politika až taká dôležitá nie je, 5 rokov preletí ani neviete ako.

Existuje v zahraničí osobnosť, ktorá pre Vás stelesňuje 1980-te roky?
Pre mňa osobne je to Reagan. Je zábavný a výsmešný. Gorbačov, so svojou glasnosťou, je takisto zásadná postava tejto doby.

A to povie niekto, kto na obaloch svojich nahrávok využíva, okrem iného, aj socialistické symboly!
Nezabúdajte, že túto kapelu tvoria štyri individuality. Z politického hľadiska máme každý svoj vlastný názor. Práve preto v našich piesňach kladieme otázky, ale nikdy na ne neodpovedáme. Depeche Mode, to je taká mini demokracia. Naša hudba sa zameriava na mládež v najcitlivejšej fáze svojich životov, v období, keď sa formuje väčšina myšlienok. Ak počúvajú kapely podobné nám, tak je to určite pozitívne, no všetko, čo môžeme robiť, je len pomáhať v hľadaní riešenia hádanky života. Ak im z toho niečo zostane v ďalších životoch, tým lepšie.

To sa vcelku podobá tomu Vášmu zmyslu pre nezávislosť.
Mali sme obrovské šťastie. Mimochodom, nikdy by som žiadnej kapele neodporúčal, aby nasledovala náš príklad. Nie každý je ako Daniel Miller. V rock´n´rollovej krajine je ohromné množstvo podvodníkov.

Ďalší charakteristický znak hudobných 80-tych rokov: 12" singel
V priebehu 1970tych rokov sa zo singlov stala taká nudná záležitosť, že ich bolo potrebné nahradiť. A keď prišli na to, ako to urobiť, stal sa z 12" singla doslova magický objekt. Ale aj v tejto oblasti je veľa podvodu. Stavím si, že o 10 - 15 rokov budú mať tieto záležitosti ohromnú cenu, pretože, aj keď sa Vám tie piesne nepáčia, každá z nich má v sebe nejakú silu. 12" single nám zakaždým umožnili posunúť hranice našej predstavivosti.

Nahrávate v Nemecku, vo Francúzsku, Anglicku, Dánsku ... súzvučia 80-te roky s Európou?
Jeden z hlavných dôvodov nášhu úspechu v Nemecku tkvie pravdepodobne v tom, že v Berlíne nahrávame a Martin tam dokonca aj nejaký čas žil. Decká majú radi pocit, že ich obľúbená kapela si užíva prostredie ich mesta. Rovnako to bolo v prípade Paríža, kde sme sami mali na chvíľu pocit, že tam žijeme, pracujeme a bavíme sa.

zdroj: Best, FR, 10/2024