S Alanom v londýnskej O2 Aréne (2010)

Po spoločnom vystúpení s Martinom Gorem, v londýnskej Royal Alber Hall (17/02/2010), sa Alan, o pár dní neskôr, zúčastnil ako divák ďalšieho koncertu kapely v O2 Aréne (20/02/2010), v zákulisí ktorej poskytol kratučký rozhovor.

Ako vlastne došlo k tomu spoločnému vystúpeniu v Royal Albert Hall?
Zavolal mi Dave, vlastne mi poslal sms, kde napísal, či by som s ním niečo nechcel spáchať v súvislosti s vystúpením pre Teenage Cancer Trust. Ja som zareagoval, že by som bol radšej, keby sa to týkalo celej kapely, nielen Davida. On na to, že jednoznačne a mňa nebolo nutné, v tomto prípade, dvakrát prehovárať, okamžite som súhlasil. Prišlo mi to skvelé z viacerých dôvodov, hlavne to bola skvelá príležitosť, keďže už prešla veľmi dlhá doba, aby sme sa opäť stretli a, ako sa hovorí, trochu spolu poklebetili.

Aj sa uskutočnila nejaká diskusia o skladbe, ktorú by ste spolu zahrali alebo sa hneď navrhla "Somebody"?
Myslím, že to bol okamžitý návrh, keďže to bola skladba, ktorá dávala v tomto prípade zmysel. Aj preto, že sme nemali veľa času na skúšanie. Ono bolo šťastním, že sme vôbec nejaký čas na skúšanie mali, pretože sa to všetko odohralo v deň koncertu, boli tam menšie problémy s produkciou, ako dostať kapelu do RAH, k tomu tam bol šesťčlenný orchester, s ktorým sa museli naskúšať ďalšie dve skladby, takže sme museli veľmi dlho čakať, kým došiel rad na nás ... tá skladba bola teda najľahšia, aj preto, že ju mám jednoducho zakorenenú v prstoch.

Ako na teba zapôsobili reakcie publika?
Bez pochýb to bola výnimočná chvíľa, bolo to veľmi srdcervúce a emotívne, mal som husiu kožu. Viete, bol to celkovo skvelý deň a nielen kvôli samotnému vystúpeniu. Stretol som sa opäť s Fletchom a Davidom, skvele sme podebatili. Nakoniec, s Martinom a Fletchom som sa nevidel už veľmi dlho, takže tie rozhovory boli veľmi zaujímavé. No a celé to bolo zavŕšené večerom, ktorý sa naozaj vydaril, ľudia reagovali veľmi milo a odvtedy som dostal množstvo skvelý odkazov.

Dnes večer si v O2 mal možnosť vidieť kapelu z tej druhej strany.
V Royal Albert Hall som si koncert nemohol náležite užiť, keďže som sa musel pripravovať na vystúpenie a bol som vyrušovaný mnohými ďalšími vecami, ktoré sa v ten večer udiali. Dnes večer som sem prišiel ako obyčajný divák a pozrel si náležite celú šou, takže si myslím, že som zažil ten správny pocit, aké to je vidieť Depeche Mode zo strany publika. Bola to zaujímavá a zároveň radostná skúsenosť, prežíval som totiž každú jednu skladbu, keďže hlavne tie staršie poznám veľmi dobre. Mal som možno počuť verzie, ktoré hrajú dnes, porovnať ich s verziami, na ktoré si pamätám a ktoré sme hrávali spolu ... na každú skladbu som si urobil iný názor, ale celkovo to bolo naozaj zábavné, kapele to na pódiu hrá naozaj skvele, pôsobili, že ti to naozaj užívali a to isté sa dá povedať aj o publiku.

Chceš ešte niečo dodať na záver?
Chcel by som poďakovať za všetky odkazy, ktoré som dostal od koncertu v RAH, ktorý bol takisto nádherný. Tie odkazy boli skutočne milé, plné slov o tom, ako to ľuďmi pohlo a sú radi, že sa to celé udialo, ako si už mysleli, že k tomu znovuspojeniu už nikdy nedôjde. A hlavne sa tešia, že aj na mne bolo vidieť, že som bol tomu rád. Ďakujem.

Dva a pol roka predtým videl spoločné vystúpenie s Depeche Mode Alan asi takto: