S Andym v Atlantic City

"Sami seba nevnímame ako kapelu z minulosti a aj to je jeden z dôvodov, prečo sme stále tu. Máme pocit, že stále produkujeme dobrú hudbu a veríme, že tomu bude aj naďalej," povedal Andrew Fletcher novinárom v Atlantic City.

Z albumu "Delta Machine" sa nakoniec stala vaša šťastná 13-tka. V Spojených štátoch sa dostala do Top 10-tky a v mnohých krajinách sa z neho stal najpredávanejší album. Aké tajomstvo sa skrýva za týmto úspechom?
Album bol produkovaný v skvelej atmosfére. Boli sme obklopení tímom skvelých ľudí a šokojúce na tom všetko je, že sa nám ho podarilo dokončiť skôr, ako sme plánovali.
Album sa nám naozaj páči a jeho skladby znejú naživo naozaj skvele. Niekedy sa stane, že vyprodukujete album, ktorého skladby na koncertoch nefungujú. Tento album je minimalistický, no aj tak sme časom zistili, že niektoré z tých skladieb sú komplikovanejšie a na pódiu neznejú dobre.

Ako pristupujete na koncertoch k vašim starším skladbám? Aj sa snažíte meniť ich aranžmány alebo ich nechávate v pôvodnom stave?
Dnes sme úplne iná koncertná kapela, ako tomu bolo kedysi. Máme bubeníka, ktorým sme dlhé roky nedisponovali. Niektoré skladby tak získali viac rockovejší nádych a došlo aj k zmene aranžmánov. Ale v takej skladbe "Just Can´t Get Enough" z roku 1981 sa snažíme zachovať náš vtedajší zvuk. No a samozrejme, snažíme sa vždy zachovať ten najorginálnejší zvuk, ako je to len možné

Mnohé z vašich "vrstovníckych" kapiel, z čias, keď ste začínali, sa už dávno buď stihli rozpadnúť alebo odišlo do dôchodku. Čo vás stále drží na ceste vpred?
Mnoho kapiel sa rozpadlo a ich členovia ich opustili z rôznych dôvodov. Nás možno spája fakt, že pochádzame z toho istého malého mesta v anglickom Essexe a takisto pochádzame z toho istého prostredia.

Ako by si opísal svoju pozíciu v kapele?
Ľudia majú v našich pozíciach dosť zmätok. Nie sme tradičnou kapelou. Niekedy sa na pódiu objavíme všetci za syntezátormi. V bežnej kapele nie je problém určiť pozíciu hlavného gitaristu, bassgitaristu a rytmického gitaristu. My sme však vždy boli iní. Dave je frontman, Martin je zasa skvelý skladateľ a obaja sú geniálni. V kapele ale troch géniov mať nemôžete. Ja som ten chlapík v pozadí.

A čo chémia? Ste jednou z tých kapiel, ktorým prospievajú hádky?
V časoch kríz a krátko po nich sme si prešli aj takým obdobím. Chvalabohu, musím poklepať na drevo, je súčasná nálada v kapele skutočne výborná. Morálka, pokiaľ ide o koncertovanie, je skutočne na vysokej úrovni. Po všetkých tých rokoch si našu prítomnosť navzájom skutočne užívame

Kedy to bolo najmenej radostné?
V časoch, kedy pokoncertné veci boli dôležitejšie, než samotné koncerty... na konci 1980-tych a začiatkom 1990-tych rokov. Dnes je to za nami a žijeme omnoho zdravšie. Hotelové fit centrá využívame rozhodne častejšie. Momentálne sme na tom naozaj skvele. Po 30-tych rokoch je to naozaj skvelá pozícia, splnený sen. Ak by sme sa tomu všetkému venovali len pár rokov, sotva by sme sa takého niečoho dočkali. Mať dnes dostatok síl, je to naozaj splnený sen.

Kým sa Depeche Mode vykryštalizovali v syntezátorovú kapelu, boli podľa Andyho Fletchera ovplyvnení mnohými štýlmi, punkom počnúc a glamrockom končiac.

"Keď sme mali 16, nastala explózia punku, vďaka Sex Pistols a ďalším," spomína Fletcher. "Neskôr sme sa začali zaujímať o Kraftwerk a elektronickú hudbu, ktorá sa s nástupom syntezátorov stala veľmi populárna, a nevyhýbali sa jej ani ľudia ako David Bowie a kapely z glamrockovej scény."

Dnes sa na Depeche Mode odvolávajú mnohí umelci z popovej a rockovej scény, vrátane Shakiry, Coldplay, The Killers a MGMT. Fletcher to dnes všetko vníma veľmi pozitívne.
"Pre nás je to pocta, ako kapela sme nikdy nič také neočakávali. Počas ranných 1980-tych rokov sme boli, obzvlášť v Európe, nenávidení, hlavne rockovou kritikou, keďže sme boli elektronická kapela. Je fantastické, že sme obstáli a dnes sa na nás odvolávajú iní."