S Jamesom Fordom o “Memento Mori” (3/3)

V marci tohto roka poskytol producent James Ellis Ford rozsiahle interview pre magazín Kaput, v ktorom sa autor zameral ako na nový album DM, tak aj na Jamesov prvý sólový počiť. My sa ale vrhneme na "Memento Mori" ...

James, teraz trochu komplikovaná otázka, aspoň si myslím: Koľko je z Teba vo finálnych podobách skladieb?
Môj spôsob produkcie je vcelku praktický. Veľa vecí hrám, takisto robím veľa programovania. Vždy to závisí od nahrávky, pre niektorých toho robím menej, sústredím sa viac na zvuk, niekedy je to zasa viac v štýle produkcie Ricka Rubina, ktorý postáva v zadnej časti miestnosti, sleduje, ako sa ľudia cítia a vlastne riadi celý proces. Niekedy zasa kompletne komponujem, hrám a mixujem. Určite však mám pocit, že aj do tejto nahrávky som dal veľa. Pri posledných Martinových demách, on je inak sám sebe skvelým producentom, sme použili veľa pôvodných vecí, keďže samotné kostry skladieb boli veľmi silné. Pri každom albume sa objavia skladby, ktorým v podstate uhnete z cesty, keďže už v samotnej podstate sú výborné. A potom sú tam skladby, ktoré potrebujú veľa vstupov, musíte ich preorať a podobne, aby zapasovali. Ide o to rozpoznať to v každom jednom momente a pokúsiť sa urobiť to, čo je práve potrebné, aby každá skladba fungovala.

Mimochodom, aj sa Ti dostáva poďakovanie v kreditoch niektorých skladieb?
Ako kedy. Ja na toto príliš netlačím. Často píšem party skladieb ... možno keď zmením všetky akordy, prípadne zmením celú štruktúru, alebo sa podieľam na texte ... vtedy si o to požiadam, no rozhodne sa nedožadujem uznania v štýle "hral som na bassgitaru, tak by som mohol byť uvedený v kreditoch". Je to jednoducho súčasť procesu.

Vždy sa mi v tomto smere páčil prístup Steve Albiniho, ktorý vo všeobecnosti povedal "nie", kedže to bral ako svoju prácu.
Na veľkú nechuť môjho manažmentu sa naozaj nerád naháňam za kreditmi - neznášam konverzácie typu "hej, ja som urobil toto ...". Možno, ak už na začiatku poviete, "skomponujeme album spoločne a ideme 50/50", tak to v pohode, ale ja sa nedožadujem publikovania. Môže to totiž vo mne samom vyvolať pocit, že sa snažím dostať do nahrávky niečo moje, akoby som niečo schválne zmenil, napr. akord, len preto, aby som bol uvedený v kreditoch. Vzniká potom zvláštna dynamika a také niečo nemám rád.

Čiže by mohlo zaznieť, "tak moment, James práve hlasoval za všetky skladby, na ktoré má nejaké práva ..."
Presne tak. Takéto niečo vzniklo v Los Angeles. V miestnosti boli traja, či štyria ľudia, dumali nad jednou skladbou, ktorá jednoducho nefungovala. Keby som z toho necúvol úplne, tak by určite niekto zahlásil, že tam niečo navrhujem len preto, že chcem mať v tej skladbe svoju "vlajočku". A skladba by aj tak nefungovala.

K tomu máš na albume ešte aj producentské body, čiže ťažíš zo svojej práce, no príliš sa "špiniť" nemusíš.
Jasné. Radšej si zachovávam s ľuďmi dobré vzťahy pre prípadné budúce projekty, čo je lepšie, než sa púšťať do hlúpych hádok ohľadne kreditov a podobne.

Spomínal si, že na albume "Memento Mori" si začal pracovať krátko po smrti Andyho Fletcher. Myslím, že názov toho albumu odkazuje práve na jeho nečakanú a tragickú smrť (26.mája 2022). Znamená to, že od toho momentu začali písať nové skladby?
No, toto je na tom zvláštne ... všetky demá - a je medzi nimi aj skladba s názvom "Angels", ako aj "Ghosts" - som mal k dispozícií už pred Andyho smrťou, dokonca bol vtedy už známy aj názov, "Memento Mori". Bolo to fakt veľmi divné. Pripomenulo mi to Nicka Cavea, ktorý mal už takmer hotový album o zmrtvychvstaní a podobne ("Skeleton Tree") a všetci si mysleli, že ho napísal po smrti jeho syna, pričom ten album vznikol ešte predt ým nešťastím. Aj v tomto prípade ("Memento Mori") je tu niečo zvláštne, éterické. Neviem, nie je to vôbec o Andym, ale ľudia si budú myslieť, že áno.

Ako Nick Cave, tak aj Depeche Mode produkujú hudbu, ktorá v sebe nejakým spôsobom odráža lásku, život a smrť. A nech to znie akokoľvek divne, my, ľudia, nejak cítime veci skôr, ako sa stanú.
Presne tak, je to niečo "vo vzduchu".

Pracuješ s Depeche Mode aj na veciach súvisiacich s ich koncertami nadchádzajúceho turné?
Úprimne, nie. Často sa ma pýtajú na moje projekty, dokonca aj na to, či by som s nimi nehral. Snažím sa v tomto smere držať bokom, nakoľko je to dosť komplikovaný proces. Ale som si istý, že využijú niečo z toho, čo sme spolu vyprodukovali. Kapely majú často svojich "hudobných riaditeľov" a ich úlohou je práve produkovať živé koncerty. Toto je mimo mňa.

Ale niektoré koncerty zo "Spirit" turné si vidieť musel, nie? Aký je to pocit, keď počuješ, ako Depeche Mode naživo prezentujú skladby, na ktorých si s nimi spolupracoval? Si niekedy prekvapený tým, čo urobili "s tvojimi skladbami"?
Vždy je to zaujímavé a vždy aj tak trochu zvláštne. Spomínam si, ako som raz takto videl naživo Arctic Monkeys s pri tom si spomenul na to, ako som hral a vytvoril v štúdiu gitarovú linku, či slučku alebo niečo pozmenil, no a potom to zrazu vnímam naživo ako celok. Je to vždy krásny, no zvláštny moment, ako aj pocit.

Tvoja obľúbená skladba od Depeche Mode?
Ak by som mal vybrať jedinú, tak by to bola zrejme "Everything Counts". Pamätám si, ako si ju mama doma púšťala, má pre mňa nádych nostalgie. A pamätám si, ako som sa čudoval nad jej textom - je zvláštne spievať o takýchto veciach. Martin mal vždy zaujímavú sekvenciu akordov, ktorá nikdy nevedie smerom, ktorý očakávate. Bez toho, aby som si to uvedomoval, som sa cez túto skladbu k nim dostal.

Je vtipné, že si vybral práve túto. Ako malý nemecký chlapec som nie všetkému správne rozumel, prípadne som tomu nerozumel vôbec. Ja som v tej skladbe počul, "Everything counts half a poud". Moje prvé socialistické zmýšľanie: super, všetko by malo stáť rovnako, aká paralela ku svetu ekonomiky.

(nasledovali otázky ohľadne Jamesovho sólového albumu "The Hum")

Videl som, že si s Depeche Mode na rozpise letných festivalov Primavera Sounds (možno aj iných). Je šanca, že sa objavíš na ich pódiu, či oni na Tvojom?
No, nad tým ani neuvažujem, ale asi si ich pozriem z boku pódia. Hrám aj na Glastonbury a tam sú headlinermi The Arctic Monkeys, takže zvažujem, že by Alex Turner hral v mojom sete na tamburíne.

Má producent James Ellis Ford nejaký rituál po dokončení albumov? Počúvaš tie albumy sám, doma, s pohárikom whiskey? Alebo ich počúvaš s priateľmi?
Často ich pustím v pozadí nejakej párty, prípadne ak sme s priateľmi, či sa niekto nájde, kto to zaregistruje a zahlási, "moment, toto je čo?". Niekedy je takéto testovanie celkom účinné. Inakedy na konci nahrávania usporiadame s kapelou a manažmentom veľkú listening party alebo zájdeme na spoločnú večeru. Ja osobne si idem, po skončení prác, sám zabehať alebo sa len tak prejsť. Po ukončení takého procesu potrebujem zvyčajne pauzu, pretože ... a to som počul už veľakrát, po roku sa k tomu vrátim a z diaľky sa na to dielo budem pozerať inak, o niečo jasnejšie.