Sky Trax, 11/1985

Dave Gahan a Andy Fletcher hosťami relácie Sky Trax, britskej televízie Sky, v novembri 1985. Pozvanie súviselo s vydaním prvej singlovej kompilácie kapely, ktorá vyšla pod názvom "The Singles 81→85".

"Just Can´t Get Enough" mi príde ako pozadie nejakého filmu, komédie o mladej dvojici. Akoby ste si, v roku 1981, užívali sledovanie starých filmov. A pritom ten klip sa nikdy v Británii nevysielal. Prečo vlastne?
Fletch: Síce sme ten singel v Británii vydali, ale v tej dobre sa videoklipy ešte len začali produkovať. A hoci bol z toho Británii naozaj hit, rozhodli sme sa natočiť video iba pre Európu, kde bol aj prezentovaný.

Koľko Vás to vtedy stálo, odhadom?
Dave: V podstate sme boli do toho videa vlastne dotlačení. Neboli sme si tým vôbec istí. Všetci nám vraveli, "Musíte ísť do toho, jednoducho musíte." Čo si spomínam, stálo nás to asi 7000 libier. Prišla nám to prehnaná suma za tak krátky film, ktorý vlastne len prezentuje singel. Zbytočne vyhodené peniaze! Dokonca sme nemali povolené diskutovať s režisérom.

A čo stojí taký videoklip dnes?
Dave: No, ten posledný nás vyšiel na ...
Fletch: 25 000 libier.
Dave: 30 ... 30 000. A to je ešte stále lacné, snažili sme sa držať výdavky na uzde ... Pokiaľ chcete produkovať zaujímavé veci, tak v tomto smere musíte šetriť. Nejde vždy len o peniaze, to potom viete utratiť aj 100 000 libier.
Fletch: A to fungujú v Mute Records aj takí umelci, ako napr. Nick Cave, ktorí dokážu vytvoriť videá tak za 1000 libier, čo je fakt dobré.
Dave: To oni sú dobrí! Je to všetko len o tom, že mať nízky rozpočet neznamená, že video nemôže byť také dobré, ako to, do ktorého nalejete 100 000. Podľa mňa je jednoduchšie trochu viac ponamáhať vlastnú predstavivosť.

Trochu nás vtedy šokovalo, keď ste sa zrazu všetci obliekli do čiernej kože, no neskôr si ty sám od toho upustil. Bol to však vtedy jednoznačný imidž kapely, nie?
Dave: A bolo trochu hanbou, že sme s tým prestali, no dnes sa k tomu opäť vraciame. No netuším, prečo sme s tým vtedy prišli. Vtedy sme sa stretávali s množstvom ľudí zo Southendu, ktorí obľubovali kožené oblečenie.

Treba dodať, že to bol presnejšie juhovýchod Anglicka.
Dave: Ach áno, prepáčte. Tu a sam sme s tými ľuďmi niekam vyrazili. Po tom, čo skončila éra punku presedlali na bondage. A my sme sa skúsili obliekať presne ako oni.

Takže Vám dvom taký typ oblečenia vyhovuje? Je pre Vás pohodlný?
Fletch: Áno, dnes je to už naše bežné oblečenie.
Dave: Dokonca aj v štúdiu.

A teraz "Leave In Silence". Dnes sa na tom už dobre bavíme, ale to bolo Vaše prvé video, také skutočné. Veľmi vydarené, inteligentné, v mnohých ohľadoch veľmi priame, nie?
Dave: Áno, objavilo sa tam niekoľko vydarených nápadov, hoci si nemyslím, že sa nám ich všetky podarilo zrealizovať. Myslím, že samotný režisér vtedy veľa experimentoval.
Fletch: Boli sme pre neho ako morské prasatá.
Dave: Nechceli sme do toho veľmi zasahovať, vlastne sme to všetko nechali na ňom.

Morské prasatá sú kožušinové zvieratá.
Dave: Ahá, prepáčte!

To sa písal roku 1982, nie?
Dave: Áno, a bolo to naše prvé video s Alanom a prvé bez Vinceho.

Aká nálada vlastne vtedy vládla v kapele?
Fletch: No ...
Dave: Poď do toho, Fletch!
Fletch: Tak trochu ... Bolo to dobré, vždy to bolo dobré. Vtedy sa nám inak trochu nedarilo, pretože sme mali pocit, že hlavne "Leave In Silence" bola jedným z našich najlepších singlov. No v Rádiu 1, tí z denného vysielania, si mysleli, že je to trochu pochmúrna nahrávka a tak sa ani veľmi nehrala.
Dave: Pete ju hrával.
Fletch: Ten áno, ale aj tak sme si v kapele mysleli, že je to jeden z našich najlepších singlov.
Dave: Áno, je to skutočne atmosferická skladba, veľmi dobrá, len jej skutočne chýbala hranosť v éteri a preto sa jej nakoniec veľmi nedarilo. Ak by sa jej dostalo väčšej pozornosti, mohlo sa jej dariť lepšie. Nám samotným však priniesla veľa dobrého. Naznačila smerovanie, ktorým sme sa uberali ... vcelku zábavno obdobie, aj čo sa týka hudobnej kritiky a ostatných vecí. Podľa mňa ten singel šokoval veľmi veľa ľudí, bolo to niečo neočakávané. Všetci čakali ďalší rezký popový singel a zrazu takáto pochmúrna záležitosť. Z dlhodobého hľadiska nám priniesla naozaj veľa dobrého.

V tej dobe sa v kapele objavil aj "nový prírastok do rodiny", nie?
Fletch: Áno, Slick.

Slick? Tak ho voláte? Slick Wilder?
Dave: Presne, Slick Wilder. To meno mu prischlo vďaka tomu, že si počas celého turné začesával vlasy dozadu.
Fletch: Vždy bol o omnoho kultivovanejší, než my ostatní.
Dave: To je pravda.

Viete si vôbec dnes predstaviť, že by nepatril do kapely?
Fletch: Skvele do kapely zapadol.

Povedal by som, že až neuveriteľne.
Fletch: A to musíme povedať, že sme mu takmer rok prakticky neplatili. A vždy si na to zanadáva :)
Dave: Áno, to zvykne.

Martin sa tiež výborne chopil svoje pozície. Bohužiaľ tu s nami dnes nie je.
Dave: Myslím, že pre Martina to bolo asi najzložitejšie obdobie. To bolo asi po prvýkrát, kedy sa musel naozaj prinútiť niečo napísať, myslím v zmysle stvoriť 10 skladieb pre plnohodnotný album. Samozrejme, písal vždy, ale to len zopár skladieb, tu a tam.

Máte k sebe ako kapela blízko, to ste mu nevedeli dať dostatok času, aby sa niekam zašil a pracoval?
Fletch: V tomto smere mu dávame vždy niekoľko mesiacov v roku a aj my sami sa snažíme komponovať. Je to predsa to najdôležitejšie. Ak si udržíte kvalitu skladieb, tak si zabezpečíte stabilný predaj.

O tom to predsa celé je, nie?
Fletch: Ako vravím, zmena kvality skladieb sa odrazí na predaji.

Tak vlastne začala aj Vaša náklonnosť k Nemecku, nie?
Fletch: Áno. Singel "Everything Counts" bol našim prvým veľkým hitom v Nemecku. Dokonca sme tam mixovali aj celý album "Construction Time Again". Vtedy sme si to tam skutočne užili.
Dave: Áno, vtedy sme to riskli a asi po 2 rokoch sme zmenili štúdio. Skúsili sme to niekde inde, s novými ľuďmi, aj technickým zázemím. Bolo to niečo úplne nové a veľmi sme sa tým nadchli. Martin vtedy dokonca prechádzal skutočne veľkou zmenou, ako v súkromnom živote, tak aj vo všetkom ostatnom. V tom odobí sa zmenil asi najviac.

On je vcelku taký premenlivý chalan, nie?
Dave: To áno :)

Keď nováčik na hudobnej scéne v Británii zrazu zakotví na úplne inom teritóriu, či už v Európe, Amerike alebo aj v Austrálii, tak zistí, že v porovnaní s Britániou tam veci fungujú úplne inak. V čom je to tam "vonku" vlastne iné? Je to iný prístup médii, televízie, rádii?
Fletch: Myslím, že je to tam skutočne úplne odlišné. Zoberme si teda Britániu. Tu máme vo zvyku vždy pracovať akosi viac, pretože v stávke je niečo ako naša hrdosť, či prestíž. Kdežto keď idete za hranice a hráte tam na koncertoch, máte pocit, že je to slobodnejšie, môžete sa viac odviazať.
Dave: Cítite sa odpočinutejšie, v podstate tam počas pobytu aj kašlete na imidž.
Fletch: Keď ste však doma, v Británii, tak Vás vždy napadne, "Určite sa na nás díva aj kopec priateľov," a podobne. Mimo UK sa Vám to sotva stane, preto ste tam uvoľnenejší.
Dave: Platí to aj o prístupe médii, televízie obzvlášť. Tuná zabijete v televízi aj 10 hodín, len posedávate, čakáte, len aby sa Vám ušlo trochu priestoru v TV. Tam vonku, poväčšinou, len prídete, urobíte čo je potrebné a idete si svojou cestou.

Čo sa Vás tak zvyknú zahraniční novinári pýtať?
Fletch: Záleží od konkrétnej krajiny.

Zaujíma ich viac Vaše súkromie, než hudba?
Fletch: Tak napr. Francúzsko. Tam sme naposledy usporiadali tlačovú konferenciu a z 20 položených otázok boli tak dve k veci. A tak to väčšinou chodí aj inde.
Dave: A to ostatní sa na nás vlastne len prišli pozrieť.
Fletch: Šlo väčšinou o úplne triviálne otázky.V takom Nemecku zaujímajú novinárov možno dve veci.
Dave: Áno, hoci je to trochu serióznejšie.
Fletch: Tam zasa majú ten magazín, Bravo.
Dave: Jasné, taký "na jedno použitie".
Fletch: Ten je zameraný viacmenej ...

Na "teen pop" ...
Dave: Presne tak, teen pop ...
Fletch: Čiže ich zaujíma len určitý druh vecí.
Dave: S triviálnou podstatou.
Flech: Ale vedia aj "naložiť".

Takže ich hudba ako taká viacmenej ani nezaujíma, skôr tá druhá stránka, ako jednotlivé osobnosti, mejkap a podobne. Je tak?
Dave: Ale to zasa nie úplne. Pozrite, v Británii je trh viacmenej vrtkavý a práve tuná ľudí viac zaujíma tá druhá strana mince.Čiže, ak kapela vyzerá dobre, má šancu na úspech, či už je samotná ich produkcia hodnotná alebo nie. V Európe a v Amerike majú tendenciu hudbu viac rozoberať a analyzovať.

To tam vážne robia?
Dave: Ja myslím, že áno. V Európe sme uspeli vďaka koncertovaniu a ďalším veciam s hudbou súvisiacich, nie preto, že by sme vystupovali v TV. Takých príležitostí sme tam veľa nemali. Vždy sme tam v prvom rade koncertovali a vlastne sme tomu pristupovali s patričnou náležitosťou. Na druhej strane, či už odohráme veľké turné v Británii a za tým zopár koncertov v Európe, nerobíme medzi tým veľký rozdiel.

Čiže, podľa Vás, aj to Vám tam pridáva na úspechu?
Dave: Ja myslím, že áno. Fanúšikovia sú ku nám veľmi lojálni a my sa zo všetkých síl snažíme byť lojálni ku nim, čiže sa do tých krajín vraciame, robíme tam turné a podobne.

Len pripomeniem, že mojími dnešnými hosťami sú Dave Gahan a Andrew Fletcher, ktorý je známejší po menom "Fletch". Každý z kapely má dnes už svoju prezývku.
Fletch: A zopár ďalších mien.
Dave: Ale tu ich spomínať nemôžeme.

No tak to ma zaujíma, akú prezývku máš v kapele ty?
Dave: Ja momentálne nemám žiadnu prezývku, či mám? Tuším "Gahany" J

Na novom albume ... vlastne, ešte je priskoro na otázky a odpovede s ním súvisiace, počkáme si na koniec relácie, pretože tento celý program nesie názov "Doterajší príbeh" s Depeche Mode. Aktuálne máte vonku výberový album singlov, "Singles 81>85". No ale v novom roku sa chystáte nahrávať nový štúdiový album. Spomínali sme skladby a Martinove skladateľstvo. Rozšíri sa toto niekedy? Myslím to tak, či bude aj zvyšok kapely viac zapojený do skladateľstva?
Dave: Samozrejme, jednoznačne chceme do toho ísť ako kapela, chceme sa všetci do toho viac zapojiť, rovnako do produkcie a všetkého ostatného. Produkcie sme sa vlastne zúčastňovali vždy, vždy šlo o koproduciu nás a Daniela Millera. Ale chceme toho zúčasniť vo väčšej miere, viac hovoriť do toho, čo sa bude diať, čo je podľa mňa dobré. Myslím si totiž, že čím viac budeme súčasťou toho všetkého, tým lepšie to bude pre samotnú kapelu. Ono je toho určite viac ... Témy, ktorým sa dnes Martin venuje sú rozsiahlejšie než v minulosti, na ktoromkoľvek z predošlých albumov.

A takisto ste dospelejší a zdokonalili ste sa, nie?
Dave: Jasné, Martin, ako skladateľ, jednoznačne.
Fletch: Sme teraz vo veľmi dobrej pozícii, teda, chcem povedať, že nie veľa kapiel môže ísť do štúdia s 10 - 11 skladbami, ktoré sú ešte k tomu skutočne kvalitné.
Dave: Presne s takým počtom skladieb aktuálne pracujeme.
Fletch: Rovnako je skvelá pozícia len ísť do štúdia a pracovať na skladbách. Množstvo kapiel komponuje priamo v štúdiu a následne v štúdiu na tých skladbách pracuje. Sme fakt v skvelej pozícii.
Dave: A my tie skladby už skutočne máme pred sebou. Takže aktuálne trávime čas v malom štúdiu, programujeme, pracujeme na aranžmánoch a podobne. Martin nám predstavil surové demá. Vždy má skladby, ktoré sú v surovom stave, obsahujú však všetky zvuky, melódie, texty a my s k nim potom sadneme, počúvame ich, skúšame zmeniť aranžmány a snažíme sa ich urobiť zaujímavejšími. Takto na nich vlastne pracujeme ako kapela, no nakoniec je Martin vždy ten, kto ako prvý príde s nápadmi.

Aby som Vám aspoň trochu priblížil, akej popularite sa Depeche Mode tešia v Británii, tak v súvislosti s vydaním Vášho singla, "Master And Servant", boli vyrobené jednoduché trička, ktoré mali potlač s textom "Master" a druhá edícia bola s textom "Servant". Vo vysielaní som sa zmienil, že máme k dispozícii jedno tričko s potlačou "Master" a dostali sme oň následne asi 3, či 4 tisíc žiadostí. Keď som následne prehlásil, že bohužiaľ vyhovieme iba jednému šťastlivcovi, ale máme ešte tričko s potlačou "Servant", prišlo ďalších 5, či 6 tisíc žiadostí. Inak, "Master And Servant" je skvelá skladba. Tak trochu rockovo orientovaná, nemyslíte?
Dave: Myslím, že áno. Musím uznať, že je to zatiaľ náš najdivokejší singel. Znie trochu čudne, povedal by som, že až "divoko", ale jednoducho taký je. Doslova až na hrane. Zvukovo veľmi napätá skladba. V konečnom dôsledku to veľmi popový singel nie je.

Kam sa teda kapela, inštrumentálne posúva? Alebo inak, ako by ste opísali aktuálny zvuk kapely?
Fletch: Ako sa už Dave zmienil, Martin nám v štúdiu prezentuje surové demá a niekedy sú až príliš surové. Následne započneme prípravné práce, presne v tomto štádiu sa práve nachádzame, čo trvá asi mesiac: pohrávame sa so skladbami, vo veľmi malom a ošumelom štúdiu, pracujeme na štruktúrach a hľadáme to najlepšie, čo sa k danej skladbe hodí. Až potom nastúpime do vhodného štúdia a pracujeme na väčšine zvukov.
Dave: Ale to už sa ide naplno.
Fletch: Keď sme s kapelou začínali, mal každý jasne definovanú svoju rolu, napr. ja som mal na starosti bassu, hral som hlavne bassové linky, Vince zasa ...
Dave: Ten hral hlavné melódie.
Fletch: A rytmiku, takmer všetku. Martin mal pod palcom vlastne hlavný syntezátor, ale dnes ...

To bolo ešte v období, keď ste to mali postavene všetko na syntezátoroch.
Fletch: V značnej miere využívame syntezátory aj dnes, ale je to už viac o počítačoch. Teda, aby sme sa rozumeli, je rozdiel medzi syntezátormi a počítačmi.
Dave: Presne, s počítačmi dnes môžete používať aj skutočné zvuky.

Pod tým "skutočným zvukom" sa myslí to, že môžete vziať akýkoľvek zvuk ...
Fletch: Je to viac akustické.
Dave: Môžete vziať všetko. Znie to skutočne akustickejšie a preto posledné albumy neznejú až tak synteticky. Náš prvý album bol vyslovene syntezátorový, šlo o čistý synth pop.
Fletch: Absolútne elektronický.
Dave: Presne tak. A hoci sme stále považovaní za elektronickú kapelu, v skutočnosti to až tak neplatí, pretože už toľko syntezátorov nevyužívame.

Teraz otázka za milión: To sa môže napr. stať, že sa chopíte gitary?
Fletch: No, toto ...
Dave: Asi tak. Teda vlastne ...
Fletch: Aj keď sa tomu viacmenej vyhýbame. V dnešnej dobe sa kopec niekdajších elektronických kapiel vracia k tradičným formám, čiže používajú gitaru, bassu a podobne.
Dave: My sa viac zaujímame o hľadanie zaujímavých zvukov, tu a tam použijeme aj gitary, ale spôsobom, že samplujeme gitarové akordy, čo následne nahráme do počítača, hráme sa s tým a získavame tak úplne nové zvuky. U nás hrá na gitaru Martin, celkom mu to ide a v niektorých skladbách sa tak gitara už objavila, napr. v "Love, In Itself" a "And Then" z albumu "Construction Time Again", ale inak gitaru, klasickým spôsobom, prakticky nevyužívame. Skôr rôzne klasické bicie. Tie využívame hojne.

Tak ale tieto techniky zasa nemajú ďaleko od tradičných kapiel.
Fletch: Ale áno.
Dave: Je to úplne o niečom inom.
Fletch: Pozrite. Pri práci v štúdiu využívame hlavne kontrolnú miestnosť. Aby som to vysvetlil, to je miestnosť, kde je ten veľký ovládací pult. Tú tradičnú štúdiovú miestnosť využívame vlastne len pre nahrávanie vokálov. Všetky naše nástroje sú v kontrolnej miestnosti.
Dave: A ako už Andy povedal, v našej kapele nemá nik pevnú, nemennú rolu, nik nie je bubeník, či bassák, gitarista, my to máme všetko zhrnuté do jedného celku. Keď používate počítače, všetko "natlačíte" do nich a tie môžeme kľudne vziať a preniesť niekde inde, čím je to všetko omnoho zaujímavejšie. V jednom momente tak môžete pracovať s množstvom zaujímavých nápadov. Ale pokiaľ ide o ďalší album, ten bude omnoho tvrdší a temnejší. Nové skladby sa javia ako veľmi dobré, takže, kto vie?

"Shake The Disease" sa takisto vydarila.
Dave: Áno, veľmi dobrý singel.
Fletch: Podľa mňa je to jedna z najlepších Martinových piesní.
Dave: Jednoznačne.

zdroj: dmlive.wiki