Sme jedna veľká rodina - Martin, 17.11.2001

z diskusného fóra.... 17. novembra sa v nočnom klube Alpia v Martine zišlo čosi okolo 200 depešákov na každoročnej party, ktorá tohto roku niesla so sebou už číslo 4. Je pravda, že klub nepraskal vo švíkoch, ako to bolo trebárs pri jej prvom ročníku, ale ľudia tam prišli kvôli Depeche Mode, a toho tam bolo neúrekom.

Takže o zábavu bolo postarané. Po úvodných inštrumentálkach sa koleso pomaly, ale isto začalo rozbiehať a zahrievať. Nebudem sa rozpisovať do detailov, je jasné, že bez ohľadu na to, čo sa hralo, nálada neupadala. Chcel by som však pochváliť prácu DJ-a, na ktorej sme sa viacerí zhodli, že bola vynikajúca. Navyše často doplnená videoprojekciou s množstvom live nahrávok.
V podstate sa táto party ničím nelíšila od tých ostatných a tak vás nebudem unavovať podrobnosťami. Chcem vám však priblížiť jednu osobnú skúsenosť, ktorá sa možno niekomu bude zdať banálnou, ale myslím, že v tom je podstata týchto akcií.
Ako som tak stál pri bare a chladil rozpálené hrdlo, nevedomky som sa pozeral na skupinu tancujúcich chalanov a vtedy jeden ku mne prišiel a hovorí: "Vidíš toho tam? Stratil som hodinky, niekde mi spadli a on ich našiel. Ale hovorí, že sú jeho. Vieš, vždy som si myslel, keď som chodil na DM-party, že sa tu nemôže nič stať. Sú tu samí depešáci a chcú počúvať hudbu Depeche Mode. Sme predsa jedna veľká čierna rodina. Žeby tomu už tak nebolo?"
Odpoveď na túto otázku nech si zodpovie každý sám, ja len dodám, že som bol na koncertoch Depeche Mode vždy fascinovaní, ako sa dokázala masa rôznych ľudí sceliť pri tónoch tejto hudby (až na malé výnimky) a to by sa malo zachovať, veď dnes je už málo vecí, ktoré dokážu zblížiť ľudí.