Songs Of Faith And Devotion - 1/2 (1993)

Pri príležitosti 30. výročia vydania albumu "Songs Of Faith And Devotion" sa k tomuto majstrovskému dielu vraciame článkom z amerického magazínu Music Connection, z pera Jona Matsumota.

Keď začiatkom 1980-tych rokov Depeche Mode koncertovali v Spojených štátoch po prvýkrát, tak sa zmätení a zvedaví novinári kapely pýtali, prečo nepoužívajú gitary.

Keď sa v Británií začalo ožívať electro-popové hnutie, našlo sa zopár tradicionalistov, ktorí trvali na tom, že plne syntezátorová kapela, akou boli aj Depeche Mode, nemôže byť pre klasickú gitarovú kapelu výzvou.

"V časoch, kedy sme po prvýkrát prišli do Ameriky, ste mali byť buď rocková alebo černošská tanečná kapela, ale nič medzi tým. My sme však nezapadali ani do jednej, ani do druhej kategórie, takže naše začiatky boli veľmi komplikované," spomína Andy Fletcher z Depeche Mode.

No 12 rokov po vydaní ich debutového albumu a asimilácií elektronickej hudby na poli popového mainstreamu sa veci značne zjednodušili, nehovoriac o zárobkoch kapely z anglického Basildonu. Dnes totiž Depeche Mode bez problémov vypredávajú na turné aj tie najväčšie arény. A v oblastiach ako Los Angeles a New York ich dokonca máte šancu vidieť na obrých futbalových štadiónoch, ktoré sú zvyčajne vyhradené pre také kultúrne ikony ako Madonna, či The Rolling Stones.

Depeche Mode dokonca vyvolali akúsi mániu typu "Hard Days Night" a tento menší fanatizmus možno nazvať "Mode-mánia". V roku 1990 vyvolali svojou autogramiádou v Los Angeles doslova pouličné nepokoje, ktoré si vyžiadali plné nasadenie 130 príslušníkov polície, aby utlmili dav 5 000 prítomných fanúšikov, ktorí sa nevedeli dočkať stretnutia s kapelou v malom obchode s nahrávkami.

Ako teda vysvetliť tak ohromnú popularitu Depeche Mode? Spýtate sa na to samotnej kapely a oni sexepíl vôbec nespomenú - hoci aj táto vec bude v ich popularite hrať istú rolu - nebudú dokonca spomínať ani exotický pôvab, ani zvukovú flexibilitu syntezátorov ako Synclavier, či mini-Moog. Pre členov kapely je pôvod ich úspechu založený na niečom omnoho základnejšom.

"Tým hlavným dôvodom bude skôr skutočnosť, že sme stále schopní produkovať kvalitné skladby," povie Alan Wilder. "Samozrejme, že sa ich snažíme nahrávať tým najlepším možným spôsobom. Nezabúdame však na to, k čomu ľudia majú skutočne vzťah a to je práve dobrá skladba a dobrá melódia. No nesnažíme sa to priveľmi analyzovať. Ak to totiž začnete robiť, je pravdepodobné, že si nakopete do vlastného zadku."

V skutočnosti to však boli nielen dobre napísané piesne, ale aj ich solídne spracovanie, ktoré urobili z albumu "Violator" (1990) tak príťažlivé dielo. Album, ktorý obsahuje tak energiou nabité skladby ako "Personal Jesus", či "Policy Of Truth", pomohol kapele etablovať sa na poli medzinárodných hviezd.

Nový štúdiový album Depeche Mode, "Songs Of Faith And Devotion", však prichádza na scénu v mimoriadne kľúčovom období existencie kapely. Nielenže sa kapela nachádza v zložitej pozícií, kedy nadväzuje na predošlý multiplatinový album, no niektorí zo samotných členov kapely sa dostali do životného bodu výrazného osobnostného rozvoja.

Počas 1980tych rokov venovali členovia kapely značné množstvo času práve tomu, aby boli Depeche Mode úspešní. V období 1981 - 1990 vydali sedem štúdiových albumov, dve kompilácie a jeden koncertný záznam. V uvedenej dekáde takisto koncertovali na pravidelnej báze.

No po albume "Violator" si kapela uvedomila, že nielenže chce, ale aj potrebuje prestávku. Štvorica si teda dala od Depeche Mode pauzu na celý rok, aby tak mohla žiť životy mimo kapely.

"To voľno bolo vedomým rozhodnutím, aby sme si jeden od druhého odpočinuli. Viete, seriózne voľno sme za tých 10 rokov v podstate nemali," vysvetlil Wilder. "Myslím, že to skôr súviselo s tým nahromadeným tlakom, ktorý sme všetci cítili. No a k tomu, všetci sme dosiahli tridsiaty rok života a v živote si každý z nás chcel vyriešiť určité veci. Čím ste starší, menia sa jednak Vaše potreby, ale aj tie priority sú trochu odlišné. Dôležitejšími sa stávajú iné aspekty. Hudba je samozrejme stále dôležitá, ale musíme zabezpečiť aj to, aby naše rodiny fungovali." (Martin Gore je zatiaľ jediný z kapely, ktorý nie je ani ženatý, ani zasnúbený).

Andy Fletcher dodáva: "Narodilo sa mi dieťa a musel som sa na nejaký čas vrátiť späť k rodinnému životu. Zdá sa, že sa veci dejú akosi prirýchlo. Uvedomili sme si, že vlastne neexistuje spôsob, aby sme pracovali rovnakým tempom ako v poslednej dekáde a zachovali si pritom rovnakú úroveň kvality."

Jediným z kapely, ktorý aj počas prestávky naďalej pracoval na hudobnom poli bol Alan Wilder. Venoval sa totiž tretiemu albumu jeho sólového projektu Recoil. Album zahŕňa niekoľko spoluprác s externými hudobníkmi, vrátane speváčky Toni Holiday z Curve.

Niekto by si mohol myslieť, že čas strávený mimo Depeche Mode im pomohol poslúžiť ako druh istého umeleckého stimulantu pre kapelu, ktorá nutne potrebovala dobiť batérie. Alan s Andym však svorne tvrdia, že dlhšia pauza v skutočnosti naopak sťažila roztáčanie tvorivých kolies na nahrávacích sedeniach k albumu "Songs Of Faith And Devotion".

"Je to vcelku vtipné, ale návrat a spoločná práca sa ukázali ako zložité, pretože za ten čas, čo sme strávili oddelene, sa každý naučil vážiť si slobodu robiť vlastné veci," vysvetlil Alan. "Po tom, čo sme sa opäť dali dohromady, nastalo obdobie opätovného vzájomného spoznávania a hľadania toho spoločného. Bolo to naozaj veľmi, veľmi zložité. Tá jednota sa začala prejavovať až v druhej časti nahrávania. Až vtedy sme sa zbavili množstva problémov, ktoré sme medzi sebou mali a uvedomili si, čo vlastne chceme."

Tažkosti súvisiace s tvorbou nového albumu značne súviseli s neochvejnou túžbou kapely opäť sa postaviť istej kreatívnej výzve. Nechceli byť obviňovaní zo snahy naklonovať album "Violator".

Alan Wilder sa zmienil, že bolo obdobie, kedy kapela produkovala dokonale vhodné verzie skladieb, no po hlbšej analýze si uvedomili, že tieto skladby boli štýlovo veľmi podobné predošlým vydaným prácam. Výsledkom tejto analýzy bolo prearanžovanie a znovu nahratie niekoľkých skladieb a v niektorých prípadoch sa tento proces opakoval tri alebo štyrikrát.

"Chceli sme sa štýlovo zmeniť čo najviac to šlo," povedal Alan. "Vždy sa o to v podstate snažíme, ale tentoraz sme chceli dosiahnúť v tomto smere absolútne maximum. Viete, keď s niekým spolupracujete už tak dlho, je veľmi jednoduché skĺznuť do rutiny. Lenže vtedy sa stávate nudným a presne tomu sme sa chceli vyhnúť. Udržať si vlastný záujem o to, čo robíme, znamená vyzvať sám seba spôsobom, ktorý sa nám nezdá jednoduchý."

"Napr. nášho speváka sme prinútili spievať rôznymi spôsobmi, napr. spievať vo vysokých polohách. To na prvý pohľad pôsobí vcelku jednoducho, ale my sme práve takýmto spôsobom chceli zistiť, či sa z našej kapely podarí vydolovať viac. To je presne tá filozofia, ktorú sme si tentokrát zvolili."