Sounds Of The Universe EPK (Transcript)

Prinášame vám ako prvý kompletný prepis a preklad EPK k albumu Sounds Of The Universe. Jednotlivé textové časti tohoto promo rozhovoru dodaného kapelou používajú tlačené a internetové médiá, alebo rádiá v prípade audio verzie rozhovoru.

Aj keď sa jedná o označenie EPK (Electronic Press Kit), forma týchto rozhovorov je prispôsobená práve pre použitie v médiách a líši sa od dokumentu nazvaného EPK, ktorý bude figurovať ako bonusový video materiál albumu.

Preskočiť na audo verziu rozhovoru

Sounds Of The Universe EPK

Prečo bol album nazvaný Sounds Of The Universe (Zvuky vesmíru)?

Martin Gore: Názov albumu nás napadol vcelku dosť skoro, čo je v našom prípade 50 na 50, pretože niekedy sa o názve rozhodne veľmi skoro, sme s ním spokojní a ovplyvňuje aj vývoj daného projektu ale niekedy je to zasa na poslednú chvíľu, šialene, každý sa snaží vymyslieť za každú cenu nejaký názov. Tento krát názov teda vystihuje ekliptickú náladu skladieb a zvuky na albume.

Dave Gahan: Myslím si, že skladby na albume sú pozitívnejšie, otvorenejšie, duchovnejšie, lepšie povedané obsahom aj nazeraním na okolie atmosférické a vizuálne, aj keď vlastne rovnako sa snažíme pracovať stále. Sounds Of The Universe proste znelo dobre a rovnako tak mám rád aj aroganciu tohto názvu.

Andrew Fletcher: Slovo Universe (Vesmír) sa tiež objavuje v textoch niektorých nových skladieb albumu a myslíme si, že znie dosť pompézne... až je to vtipné a tak sme sa zhodli, že je to dobrý názov.

Sú na novom albume nejaké témy?

Dave Gahan: Vždy bolo pre mňa obtiažne vypichnúť nejaké témy, ktoré by sa albumom tiahli ako hlavný motív textovo a hudobne, ale stále sa rozvíjajú počas nahrávania. Podľa môjho názoru sú na albume témy, ktoré spájajú niektoré piesne. Chcem povedať, že isto tam nejaké voľné spojenie je.

Martin Gore: Myslím, že na albume je mnoho rozmanitých tém. Nie je tam ale nejaká, ktorú by sme na albume vyzdvihnúť viac než ostatné. Ja rád neustále vtipkujem o tom, že stále píšem rovnaké skladby dookola a v podstate je to do určitej miery tak.

Dave Gahan: Ja ich interpretujem ako súčasť situácií v ktorých sa aktuálne nachádzam, alebo ktoré vidím vo svete a prejavujem to veľmi často spôsobom spevu, hlasom, ktorý vkladám do skladby.

Andrew Fletcher: Depeche Mode normálne píšu skladby o živote, o svete v ktorom žijeme a o živote všeobecne. Hudobne sme tento krát išli viac elektronickejším smerom. Martin bol totiž posadnutý vykupovaním nových, vlastne starých syntetizátorov cez eBay, takže bolo nesmierne zaujímavé počúvať ako z nich lezú nápady. A Martin mal za roky dosť plodné obdobie na nápady, takže sme tento krát vyberali z väčšieho množstva skladieb, než inokedy.

Ako dlho nahrávka vznikala?

Dave Gahan: Tuším sme sa po prvý krát stretli v januári (2008) u Martina v štúdiu. Daniel, Jonathan, ja, Fletch a Martin sme si spolu sadli do štúdia a počúvali Martinove veci, ktoré urobil. Ja som mal tiež kopu pripravených vecí a tak sme sa začali o nich pozvoľna diskutovať.

Ben Hillier bol nadšený z niektorých naších nápadov a v štúdiu preto od nás vyžadoval viac hrania a skúšania. Nevyzeralo to ale tak, že sme všetci v jednej miestnosti jammovali alebo niečo podobné, ale pomerne často štruktúry skladieb vznikali spôsobom, že Martin hrál svoje nové motívy na gitare alebo ja som si niečo pospevoval. Potom sa niekedy stalo, že sa spojíme. Takto potom dosť často vznikli z nápadov skladby. V prvej časti nahrávania potom vyhadzujeme nepotrebné témy a prerieďujeme hudobné motívy v skladbách, ktoré zaujali. Zväčša skôr motívy vyhadzujeme, ako by sme ďalšie dopĺňali.

Rozpracované Martinove veci som si potom vzal k sebe domov do New Yorku a pracoval som na nich s mojim hlasom. Bol som inšpirovaný väčšinou z nich a chcel som do nich vniesť niečo prostredníctvom môjho hlasu. Začal som preto na nich denno-denne pracovať. Bolo to ako keby som ich skúšal spievať na koncertné turné. To, čo som potom objavil bolo, že sa môžem stať súčasťou tých skladieb. Pokúšal som zabudnúť na to, ako chceli aby znela a tak som dúfam vylepšil cítenie skladieb. Potom, keď sme sa stretli v štúdiu a Ben Hillier bol prvý, ktorý si túto všimol koľko príprav som skladbám venoval. Keď som sa raz postavil v štúdiu za mikrofón – mimochodom, spieval som skladby akoby naživo, nešiel som do žiadneho nahrávacie boxu, ale jednoducho som chytil mikrofón a pracoval som so skladbou rovnako, ako keď ju spievam naživo. Nebehám po štúdiu, ale skôr ako pomätenec okolo reproduktorov ich spievam naživo. A stačilo, aby sme to urobili 3 alebo 4 krát a dosiahli sme tú správnu náladu skladby. Cítil som sa pri to skvelo. Nie je to ako keď všetci okolo vás začnú poskakovať, ale takto môžete dosiahnuť výkyvy.

Andrew Fletcher: Myslím, že si nahrávanie vyžiada na konci 5, alebo 6 mesiacov, čo je pre nás zvyčajná doba, počas ktorej albumy nahrávame. Väčšinu z tohto času strávime v New Yorku a Santa Barbare.

Zmenili sa nejako vzájomné väzby medzi členmi kapely pri nahrávaní nového albumu?

Dave Gahan: Osobne sa moja interakcia s Martinom zmenila celkom zásadným spôsobom. Cítim sa viac sebaistý mojím prínosom a cítim, že moje nápady sú vypočuté a celkom často som svedkom toho, ako prichádzajú do môjho života.
Je niekedy veľmi obtiažné na seba nahliadať z minulosť iba ako na speváka skladieb niekoho iného a niekoho, kto sa ich pokúša iba interpretovať. Je v tom ale malý háčik, pretože na jednej strane idem urobiť moje vlastné veci ale na druhej strane tu mám skladateľa, ktorý je veľmi dôsledný v tom, ako chce, aby skladba znela, a ako majú byť slová odspievané.
Ale ak mám byť celkom úprimný, v minulosti som to bol práve ja, kto to dovolil, ale na posledných albumoch a aj na tomto sa cítim viac sebaistý tým, čo prinášam do zvuku a to mi zasa umožňuje cítiť sa viac slobodný v prejave samého seba ku skupine. A viete, je vždy vecou kompromisu, akú rolu v skupine zohrávate, ale mnoho krát sa stáva, že ste pri týchto kompromisoch príjemne prekvapený z vecí ktoré sa udejú. Nepokúšajte sa ovládať veci po celý čas a choďte smerom, akým idú všetci, ale už som spomínal, že na tomto albume to bolo trošku odlišné.
Martin a ja sme boli prepojení omnoho viac a akosi aj bez slov sme udávali rovnaký smer skladbám, na ktorých sme pracovali.

Andrew Fletcher: Musím povedať, že v kapele je teraz dobrá, stabilná a hlavne kreatívna atmosféra a darí sa nám všetkým. Ak mám byť úprimný, nálada ani nemôže byť lepšia.

Martin Gore: Domnievam sa, že atmosféra v kapele sa časom postupne zlepšila. Sme celkom populárni aj keď nie celkom úspešní v niektorých častiach našej kariéry, myslím na niektoré veci z našej histórie. Celkom slušne sme nastúpili s albumom Playing The Angel a aj turné bolo pre nás potešením. Na jeho konci som pocítil uvoľnenie ale tiež určitý smútok, takže teraz opäť pokračujeme v rovnakom nadšení a všetci si ceníme čo sa teraz okolo nás deje. Sadneme si a stretneme nových ľudí, zhodnotíme a prijmeme ich názory. Myslím si, že máme voči sebe všeobecný rešpekt, čo možno v minulosti nebolo celkom zvykom.

Spôsob písania skladieb?

Dave Gahan: Martinove a moje techniky skladania sa dosť odlišujú. Martin píše viac tradičným spôsobom a t, že si vezme gitaru a rozvíja nápad, alebo si sadne za klavír s ktorým rozvíja smerovanie nápadu, Je teda vyzretým skladateľom omnoho viac, ako ja. Ja skladám odlišným spôsobom ako on, v tomto okamihu pokračujem v písaní s Christianom Eignerom a Andrew Phillpottom. Pracovali sme takto spolu od skončenia turné k Playing The Angel a nahrali sme album Hourglass. Bolo to pre mňa ako pokračovanie, ale keď som sa už dostal do štúdia, stalo sa niečo úplne iné a keď som vytváral demo snímky skladieb pre tento album, mal som po celý ten čas na mysli, aby som nebol úzkostlivý z toho, ako veľmi chcem, aby veci vyzerali. Chcem totiž prínos, avšak produkčný tím v štúdiu a určite aj Martin priniesli nápady do týchto skladieb. Martin bol veľmi... vniesol do skladieb na tomto albume množstvo vecí.

Martin Gore: Áno, nemyslím si, že môžete celkom presne povedať, ak porovnávate skladby, ktorá je moja a ktorá od Davea, pretože všetko prešlo celým procesom Depeche Mode a Benovou produkciou. Viete, ak skladbu naspieva Dave a ja urobím doprovodné vokály a zahrám na gitaru, na konci výsledok znie ako Depeche Mode.

Andrew Fletcher: Staviame sa ku spracovaniu každej skladby rozdielne, snažíme sa v každej vytvoriť čo najlepšiu možnú atmosféru, najlepšie možné spracovanie všetkého okolo. Zaberie to vždy veľa času kým nájdeme správny smer a niekedy ho nevieme nájsť. Chcem ale povedať, že to bolo veľmi zaujímavé, rovnako ako Martinovo opájanie sa starými syntetizátormi a bicími automatmi, čo spôsobilo, že bol v štúdiu veľmi kreatívny, nakoľko všetky tie hračky prichádzali postupne a neustále skúšal, ako každá z nich funguje a ako ju môže použiť.

Martin Gore: Podľa mňa všetky skladby na albume sú veľmi rozdielne, ale zostáva skutočnosťou, že som cez eBay nakúpil strašne veľa starých nástrojov, staré analógové bicie automaty a syntetizátory. Dopomohli mi vytvarovať nahrávku do rozličných smerov. Zásielky prichádzali takmer každý deň a skúšali sme ich hneď, ako sme ich dostali a to malo zjavne aj dopad na nahrávku.

Andrew Fletcher: Je rozdiel medzi martinovým a daveovým pišaním skladieb. Ale s ohľadom na všetky skladby, keď príde na ich nahrávanie, je k nim pristupované rovnakým spôsobom. Dave sa za posledné roky výrazne vypracoval..., obzvlášť je to počuť na jeho poslednom sólovom albume, a je teraz v štúdiu viac sebavedomejší. Na konci nahrávacieho dňa je potom naozaj ťažké odlíšiť, ktorá skladba je od Martina a ktorá od Davea.

Prečo ste si vybrali Bena Hilliera za producenta nového albumu?

Martin Gore: Dôvod, prečo sme si za producenta zvolili opäť Bena Hilliera bol ten, že sme s ním boli spokojní pri nahrávaní posledného albumu a osobne pre mňa bolo celkom hlúpe osloviť niekoho iného, pretože sme si skutočne nahrávanie vtedy užívali.

Dave Gahan: Myslím, že nás Ben na Playing The Angel mnoho naučil a dal albumu prínos a vie, čo od nás môže dostať. Pozná najlepší spôsob ako z nás niečo dostať a udržiava nás v práci, zachováva energiu v štúdiu. Je veľmi muzikálny a rovnako tak Luke a Ferg, takže aj oni vniesli do toho čo sme robili mnoho citu. K dispozícii bolo aj mnoho technologických vecí, takže sme ich naplno využili na tejto nahrávke.

Martin však prišiel k novému fetišu zháňania vecí na eBay, momentálne tam nakúpil strašné množstvo nástrojov, takže sme mali k dispozícii všetky tie analógové syntetizátory, bicie automaty a podobné nástroje. Skúpil okamžite všetky inštrumenty, ktoré sme používali v 80-tych rokoch. Samozrejme sme v procese nahrávania použili moderné technológie, ale všetky nápady sme rozvíjali práve na rôznych analógových syntetizátoroch, na gitare, alebo sme niečo hodili o zem. Viete, že všetky takéto veci sme kedysi robievali a mnoho z nich sme použili pri nahrávaní aj tohto albumu.

Martin Gore: Ben je skutočný odborník, je ohromujúce čo všetko už urobil vo svojom živote. Keď bol ešte dieťa a mal okolo 14 rokov, začal pracovať pri nejakým orchestri a oboznámil sa so všetkými hudobnými technickými záležitosťami. Neviem však, kde prišiel ku všetkým tým kúzlam s elektronikou, ale je skvelý na modulárnych i bežných syntetizátoroch. Vie presne čo robiť po celý čas a to je jeho výhoda. Myslím, že je o niečo chytrejší oko my.

Andrew Fletcher: Je pre Depeche Mode nezvyčajné, že si zvolia pre nahrávanie rovnakého producenta dva krát, pretože sa chceme posunúť ďalej. Alebo sa stave, že producent nechce opäť pracovať s nami, pretože to pre neho znamenal najhorší rok v jeho živote. Ale viete, album Playing The Angel bol skvelý a tak sme sa zhodli, že by bolo dobré, ak by sme znovu oslovili Bena a ten bol akurát k dispozícii.
Sme akoby o jedného muža menej, pretože Alan opustil kapelu už pred nejakým časom a bol to možnože najlepší hudobník v skupine, ktorého sme potom už nikdy nenahradili. Potrebujeme ale pracovať s tímom ľudí, ktorí zastanú Alanovu pozíciu a v tomto momente je dobré mať po ruke niekoho, ako je Ben. Máme ale aj ďalších dvoch ľudí, ktorí doposiaľ s nami nespolupracovali a to je pozitívna zmena.

Dave Gahan: Skutočne sme si užívali prácu s ním na albume Playing The Angel a rozhodne to bol práve on, kto nás správne vyprovokoval, čo sme nakoniec tak potrebovali. Ako som povedal pred tým, je to tímová snaha, ale znova zopakujem, že ste vždy tak dobrí, ako ľudia, ktorými sa obklopíte, obzvlášť pri skupine, akou je Depeche Mode, ktorá za posledné roky vyprodukovala skutočne veľa. Cítim, že sme teraz v perfektnej pozícii a pripravení objavovať nové nápady skrz iných ľudí. Pretože viete, jedna z mojich najväčších obáv o Depeche Mode je, že sa staneme akousi paródiou na seba samých a začneme rozmýšľať spôsobom, že môžeme získať nové trofeje na základe našich starých a to je presne vec, o ktorej umenie nie je. Musíš ísť neustále dopredu a vyzvať svoje vlastné nápady.

Ktoré skladby na albume sú tvoje najobľúbenejšie?

Dave Gahan: Akurát som urobil moje obľúbené skladby na albume a tie sa všetky zmenili počas celej doby nahrávania. Myslím, že teraz mojou najobľúbenejšou je Come Back, skladba, ktorú som napísal spoločne s Andrewom a Christianom. Skladba prešla od demo verzie naozaj veľký kus cesty. Ďalšou je In Chains o ktorej si myslím, že je soulový kúsok, vychádza z nej podobný pocit, akoby ju nahral Marvin Gaye. Má prekrásny text a je skvelé spievať ju. Bola to pre mňa vokálne najvyzývavejšia skladba v zmysle, kde chcem s hlasom zájsť. V skutočnosti sme za posledné týždne vokál prepracovali. Na začiatku som to urobiť nechcel pretože som si myslel, že je to dosť dobré. Niekedy si myslím, že je to dobré a nechcem s tým zmätkovať. Ale Ben navrhol, aby sme to skúsili aby sme zistili, čo sa stane a okamžite ako som začal spievať, vedel som že to je omnoho lepšie ako som to cítil pred tým. Občas sa to stáva, napríklad počas turné, počas jedného z 20-tich koncertov zrazu cítite, že môžete urobiť čokoľvek, že môžem so svojím hlasom urobiť čokoľvek, že môžem zaspievať všetko. To je chvíľa, keď prichádza kúzlo, ale na to, aby ste sa do toho bodu dostali, musíte odviesť množstvo práce, ale potom to stojí za to.

Martin Gore: Na tomto albume je množstvo skladieb z ktorých je ťažké vybrať najobľúbenejšiu. V skutočnosti sa mi nadmieru páči možno až 14 z 15-tich skladieb, čo spôsobuje mierne problémy, pretože na album pravdepodobne nechceme dať viac ako 11 skladieb.
Mixáž skladieb prebieha pozvoľna a doposiaľ sme dokončili 6, takže je naozaj jednoduchšie udržať v pamäti jednu, ktorá je najčerstvejšia. Práve sme dokončili mixáž skladby Corrupt, ktorá je podľa môjho názoru hudobne veľmi silnou a tak si práve túto teraz užívam najviac čo však neznamená, že nebola jednou z najobľúbenejších ešte pred tým, ale keď sme dokončili konečnú mixáž, znie veľmi jedinečne.
Sú tam ale aj ďalšie skladby, ktoré sú úplne odlišné a akoby k nám ani nepasovali, sú v dobrom význam slova ľahšie na počúvanie s množstvom priestorového a možno aj futuristického nádychu.

Andrew Fletcher: Domnievam sa, že každý hudobník bude o svojom novom albume tvrdiť, že je jeho najobľúbenejší. Je dosť podivné, ak začnete rozprávať, že nemáte radi niektoré skladby, ale na tomto albume je skutočne niekoľko skladieb, ktoré sú mojimi favoritmi: mám rád Perfect, In Sympathy, Wrong, Fragile Tension, je ich proste mnoho... a momentálne sa pri nich nenudím. Určite si viete predstaviť, že som tie veci počul snáď tisíc krát, a to je dobrý znak.

Úvodný singel?

Martin Gore: Jednomyseľne, bez akejkoľvek diskusie sme vybrali skladbu Wrong ako prvý single albumu, jednoducho preto, že je pre nás odlišná od iných skladieb. Ako napríklad In Sympathy, ktorá je možno niečo ako depešácka klasika a preto si nie som celkom istý, či je dobré vydať práve takúto skladbu ako prvý singel a to v ohľade na to, čímkoľvek dnes single je, čokoľvek dnes single znamená. Možno je to v určitom smere iba nástroj pre prezentáciu albumu. Stále ale radi robíme niečo odlišné a úvodný single je niečo ako správa o tom, že sme späť.

Dave Gahan: Je to akýsi druh nekonvenčnej popovej skladby, ak mi rozumiete. Je tam akoby viac rapu či recitácie alebo niečo na ten spôsob ale stále niečo odlišné ako si dokážete predstaviť. Vybrali sme si ho aj z dôvodu, pretože sme nechceli vybrať najlepší kúsok z albumu, rovnako tak preto, že bol zvláštny a skvelo sa hodil k tomu, čo práve robíme.

Ako vznikal obal albumu?

Martin Gore: Vybrali sme si Antona, pretože nás s ním spája priateľstvo a myslíme si, že je dobrý v tom, čo robí. Je pre nás dosť ťažké čo už len pomyslieť na to, že by sme mali pracovať s iným fotografom, nakoľko výsledok našej práce s ním je veľmi dobrý a okrem toho každé fotenie s ním si užívame. V štúdiu sa s ním necítime ako zaseknutí, síce neviem prečo, ale zrejme preto, že ho veľmi dobre poznáme.

Andrew Fletcher: Anton Corbijn bol vždy akýsi vizuálny článok, ktorý bol zapojený do tvorby našich videí, obalov, javiskových pódií a bol takmer ako piaty člen. Skutočne máme radi Antonovu prácu, takže pokračujeme v spolupráci s ním.

Martin Gore: Práve sme riešili otázku obalu albumu. Dali sme mu názov albumu, ktorý sa mu páčil a vrátil sa s niekoľkými návrhmi. Jeden sa nám páčil viac ako iné. Potom sme mu samozrejme skúsili poskytnúť niekoľko našich predstáv, ale jemu sa veľmi nepozdávali, takže nakoniec sme jeho návrhu dali zelenú.

Andrew Fletcher: Prvé, čo sme mali možnosť od neho zhliadnuť bol symbol reprezentujúci “D” a “M”, ale vyzeralo to skôr ako “O” a “M” takže si myslím, že zvyšok návrhov nám bol zaslaný omylom. Avšak samozrejme, je dobré pracovať s Antonom, môžete mu dať názov akým je napríklad Sounds Of The Universe a ten príde s niečím, čo nie je priamočiare a zároveň to dobre vyzerá.

Nový videoklip?

Andrew Fletcher: Áno, zvolili sme si pre video režiséra, chlapíka menom Patrick Daughter, ktorý pracoval s kapelou Liar a natočil niekoľko ďalších kúskov. Práve on bude robiť video k singlu Wrong.

Dave Gahan: Zvolili sme si ho z presne rovnakého dôvodu, z akého sme vybrali skladbu Wrong za úvodný single. Jednoducho preto, že je to niečo radikálne odlišné od toho, čo ste od Depeche Mode videli doteraz.
Jeho nápad bol skvelý. Spočíval v pocite úniku či vyslobodenia. Poznám jeho prácu, pozreli sme si veci ktoré natočil a všetko čo doteraz urobil, vlastne takmer všetko, spočívalo vždy na jednom dobrom nápade ktorý skladbu posúval vpred a dodával jej energiu. Táto skladba je obzvlášť energická a vizuálna stránka tomu musí zodpovedať.

Nepozdáva sa mi nápad, že by to mal byť krátky film plný krásnych záberov, pomalých pohybov a okolo toho vystavať nejaký príbeh, to skutočne konkrétne s touto skladbou nefunguje. Táto skladba je ako úder slov ktoré od vás prichádzajú od začiatku až do konca. Nie je to ako zborový typ skladby, táto je plná návalu slov a je potrebné urobiť niečo, čo tomu dodá vizuálnu podobu. Jeho nápad teda bol, že by sme to takto mali urobiť, ale nemyslím si, že je to druh vecí, ktoré človeku povedia, aby si okamžite išiel kúpiť nahrávku Depeche Mode. Nie je to síce zlá vec, ale myslím si, že konkrétne pri tejto skladbe to bola správna voľba.

Andrew Fletcher: Nikdy sme skutočne neobľubovali natáčanie videí, navyše v našich ranných dobách keď sa videá k hudbe ešte len začali objavovať a poniektorí ani nevedeli čo majú so skupinou robiť a tak nás použili ako hercov a podobne. A my prirodzene nie sme dobrí herci, ale keď sme začali spolupracovať s Antonom a s jeho malým tímom, bolo to viac uvoľnenejšie a potešujúcejšie. Čoskoro sme prestali byť sklamaní.

Turné

Dave Gahan: Vždy keď dôjde na otázku turné, je na začiatku vždy ešte predčasné hovoriť o skladbách, ktoré zaradíme. Jedinou vecou o ktorej sme sa rozprávali bola a obaja, Martin a ja sme sa zhodli, že In Chains by bola skvelá otváracia skladba koncertu, ale to sa môže, ale nemusí zmeniť. S veľkou pravdepodobnosťou ale asi bude. Teraz však pracujeme na tom, ako bude vyzerať pódium a celá koncertná vizuálna stránka, ale všetko je teraz ešte len v plienkach.

Martin Gore: V tomto moment máme zatiaľ iba malú predstavu o turné, všetko je stále nejasné, otvorené a predčasné. Stále sme neurobili žiadne rozhodnutia, nakoľko do začiatku turné zostáva šesť či sedem mesiacov.

Andrew Fletcher: Musíme rozhodnúť, ktoré skladby budeme na koncertoch hrať. Je to dosť zložité, pretože je ich viac ako 200... neviem presne, asi približne 250 skladieb, takže je obtiažné vybrať tie správne. Ale budeme mať pri výbere v kapele naozaj horlivé diskusie. Som si ale istý, že zostavíme konkrétny zoznam.

Plánujete s koncertnou show navštíviť nové miesta?

Dave Gahan: Prvé vystúpenie bude v Tel Avive v Izraeli. Bude to vzrušujúce pretože je to odlišné miesto, ale zároveň miesto, kde sme chceli ukončiť naše posledné turné. Nemohli sme tam ale hrať z rôznych dôvodov. Predovšetkým kvôli začínajúcej vojne. Teraz tam už dlhý čas vojna nebola. Nemyslím si, že sme boli znepokojení našou bezprostrednou bezpečnosťou alebo niečím podobným, nakoniec sme ale prišli k rozhodnutiu, že to neurobíme a polovica tímu bola naozaj proti tomu, aby sme tam išli. Zvážili sme to teda celé a či je to vhodné. Keď sme ale začali rozprávať o novom turné, hovorili sme, že začneme práve v Izraeli.

Aké sú vaše obľúbené miesta, na ktorých radi vystupujete?

Martin Gore: Máme oblasti, ktoré sú pre nás veľmi dôležité a samozrejme aj veľa miest, kde si hranie užívame. Radi sme v Nemecku, obzvlášť aj v krajinách pôvodného východného bloku, ale všeobecne v celej Európe.

Dave Gahan: Európa bola a je pre nás po celé obdobie skutočne skvelé miesto, Francúzko a Nemecko, rovnako Škandinávia a veľká časť východnej Európy, aj keď v súčasnosti nie je súčasťou, ale..., Rusko, Španielsko či Taliansko boli vždy fantastické.
Viete, navštevujeme mnoho miest aj v severnej Amerike a Kanade ale tiež v Južnej Amerike, kde sa určite pozrieme aj tento krát a kde sme pred tým neboli už poriadne dlho. Ale na poslednom turné sme tam zaznamenali obrovský úspech a tak sa tam vyberieme aj tento krát. Uvidíme ale, ako sa všetko vyvinie ale sme odhodlaní po americkej časti návrat do Európy a rovnako tak urobiť viac amerických vystúpení.

Martin Gore: Dosť často skúšame analyzovať fakt, prečo sme tak populárni v Nemecku a v krajinách východného bloku Európy a nie sme si istí odpoveďou. Naozaj netušíme, či sme obľúbení kvôli temnote našej hudby alebo je to z dôvodu, že sme tam vystúpili ešte pred pádom komunizmu, čo sa mnohým skupinám, nepodarilo a to možno zapôsobilo. Ale napríklad boli a stále sme veľmi obľúbení v Rusku a to sme pritom pred pádom komunizmu v tejto krajine nikdy nevystupovali. Možno sa do Ruska doniesli správy o našom vystúpení z Poľska, Českej Republiky, Východného Nemecka či Maďarska a podobných miest.

Andrew Fletcher: Áno, turné začneme v Izraeli a bude to po prvý krát. Mali sme tam vystúpiť počas posledného turné, avšak kvôli vojne medzi Libanonom, partizánmi a Izraelom, takže sme koncert zrušili. Rozhodli sme sa preto, že v Izraeli odohráme úvodný koncert a potom v ďalších mestách, v ktorých sme už hrali pred tým a samozrejme sú aj miesta, kde nás uvidia prvý krát, tuším, ako napríklad v Belehrade
Myslím, že si hranie skutočne užijeme. Sme veľmi šťastní, že je naše publikum skutočne univerzálne a má poväčšine sklony cestovať za nami všade.

Štadiónové koncerty

Martin Gore: Myslím, že pre tento krát začneme s turné na veľkých štadiónoch jednoducho z dôvodu, že máme pocit, že to môžeme urobiť. Počas posledných turné sme zaznamenali úspechy v Európe, obzvlášť na tom poslednom. Usporiadatelia koncertov sa nás pýtali na to, či niečo podobné neurobíme nabudúce a zároveň je to vec, akú sme pred tým nikdy neurobili. Takže to bola výzva a dávalo nám zmysel podniknúť niečo také v našej kariére.
Pre mňa osobne ale nie je skutočne rozdiel v tom, pred koľkými ľuďmi hrám. Možno to vyznie nudne či hrubo, ale vždy z pódia vidíte iba časť z nich a to spôsobuje, že sa necítite vystrašený z toho, koľko ich je a tak máte pocit, že sú bezvýznamní.
Iné napríklad bolo, keď sme hrali prípravný koncert v Roxy pred 300 ľuďmi a tí v predných radách vám videli na prsty ako hráte na klávesoch, alebo študovali počas hrania na gitare vaše ruky, to už bolo o čosi desivejšie.

Aké sú vaše očakávania od nového albumu?

Dave Gahan: Poznáte našich fanúšikov vzhliadajúcich na nás… skutočne nemôžete…. nikdy neviete, čo sa stane. Myslím, že sme nahrali najlepší album za posledné obdobie a samozrejme všetci hovoria, a teraz to bude znieť ako totálne klišé, ale ja som si toto nahrávanie s ostatnými skutočne užíval a viete, bolo pri tom naozaj veľa zábavy. Nemôžete si asi viac želať, ak prežívate tak úspešnú kariéru. Naozaj nemôžete chcieť viac. Myslím si, že ľudia budú príjemne prekvapení.

Martin Gore: V ohľade na úspech albumu som si nie celkom istý, čo skutočne očakávam, pretože je ťažké zmerať, čo znamená úspech na súčasnom trhu. Navyše, ak sa predá polovica toho, koľko sa predalo z posledného albumu. Možno je to postačujúce, kto vie.

Andrew Fletcher: Odozva médií je dôležitá pre naše egá a dobra predajnosť je taktiež pozitívna vec. Viete, ale my nemáme ambície ísť do stratosféry v súvislosti s našou popularitou. My sme však spokojní s tým, ako sme v súčasnosti populárni.

Je možné porovnať tento album so starými nahrávkami Depeche Mode?

Martin Gore: Myslím si, že tento album je odlišný od našich predošlých počinov a možnože všetky albumy sú tak nejako odlišné. Viete, niektoré zrejme majú akýsi komplex podobnosti alebo niečo podobné, ale v skutočnosti si myslím, že všetky majú svoju vlastnú identitu jedna presne zapasuje do histórie vecí, ktoré sme kedy vytvorili.

Andrew Fletcher: Na toto sa skutočne nedá odpovedať, pretože teraz sme všetci do nového albumu ponorení. Všetko, čo ale vieme je, že skladby sú skutočne dobré, rovnako ako aj zvuk a veríme, že sa nahrávka zaradí medzi ostatné naše predošlé albumy.

Čo pre vás znamená byť v Depeche Mode?

Dave Gahan: Je to moja práca a je to dobra práca. Bude to znieť asi ako klišé, ale viete... kto si vedel predstaviť pred takmer 30-timi rokmi, že budeme mať možnosť robiť hudbu spôsobom, ktorý nás baví?

Martin Gore: Som šťastný, že som v Depeche Mode. Musím povedať, že sa nám darí, v tomto období je atmosféra v skupine veľmi dobra. Takmer vymizli dni, keď sme pri stretnutiach hádali a v poslednom období sa nám vyhýbajú aj akékoľvek napätia medzi jednotlivými členmi kapely. Je preto potešením byť súčasťou tohto všetkého a myslím si, že sme nahrali skutočne skvelý album, rovnako tak, že predaj lístkov je závratný, takže sa zdá, že sa pre nás všetko vyvíja pozitívne.

Andrew Fletcher: Byť v Depeche Mode je v tomto okamihu skutočne dobré, pretože vibrácie medzi členmi kapely sú skutočne pozitívne. Cítime, že sme nahrali dobrý album a je to teda dobré obdobie.

Originálne otázky (The original questions)
Why call the album Sounds of the Universe?
Are there any themes on the new record?
How long did the record take to make?
Has the integration between band members changed on this record?
Songwriting process?
Why did you choose Ben Hillier to produce the record?
What are your favourite tracks on the album?
First single?
How did the artwork come about?
The new video?
The tour
New destinations on tour?
Favourite live destinations?
Stadium shows
Hopes for the record?
How does this record compare with previous depeche records?
Being in Depeche Mode?