“Spasitelia duší” Davida Gahana

S Davidom Gahanom a Richom Machinom o novom albume Soulsavers, "The Light The Dead See", v rozhovore pre magazín Spin.

Soulsavers predskakovali v roku 2009 na koncertoch Depeche Mode. To bol ten moment, kedy ste začali hovoriť o možnej budúcej spolupráci?
Gahan: Veľmi často, keď ste na turné s inými kapelami, posedávate a začnete hovoriť o spolupráci a veciach podobných. Trebárs po večeroch pri pití. Väčšinou z toho nakoniec nič nie je. Tentoraz sa to však stalo. A nič nás k tomu nenútilo.

Machin: A myslím, že práve toto nám obom vyhovovalo. Ocitol som sa jednoducho v bode, kedy som si nebol istý, či vôbec chcem ďalší album. No to, s čím prišiel Dave, ma okamžite vrátilo do hry. Tých pár skladieb, ktoré sme spolu skúsili, ma okamžite nakoplo.

Myslíte, že práve ten pocit beznádeje pomohol? Umožnilo vám to objaviť miesta, kam by ste za normálnych okolností nešli?
Gahan: Niekedy, keď máte v pláne niečo urobiť, tak sami seba posuniete do pozície, kde sa jednoducho musíte stretnúť s konkrétnymi očakávaniami. Týmto smerom sme teda nešli. Veci začali jednoducho naberať určitý tvar a ja som si začal uvedomovať, že mnohé z toho, čo vzniklo, bolo o tom, čím som musel prejsť v minulosti, bolo mi z toho opäť zle. Doslova neznášam o tom hovoriť, ale čím je človek starší, tak sa mu menia priority. Radosť z hudobnej tvorby je dnes očividnejšia, než kedykoľvek predtým, kedy bola naša kapela (DM) na vrchole predaja nahrávok a najúspešnejších svetových turné. Bolo to samozrejme skvelé, ale neviem, či som bol v spojení s tou hudobnou stránkou.

Opäť si vymieňate hudobné nápady. Prečo si myslíte, že ste pripravení do toho opäť vhupnúť tak skoro?
Machin: Je to skutočne veľmi nezvyčajná situácia. Obyčajne, keď dokončím album, tak som na nejaký čas odrovnaný. Nikdy predtým som nebol v situácii, kedy by som si povedal "pokračujme". Čím viac sme toho urobili, tým bolo všetko lepšie a lepšie.

Gahan: Spolu sme pripravili skvelý album. Možno ďalší už spolu nenahráme, ale tento je skvelý. Ale kto vie? Tentoraz sa však môžem obzrieť späť a povedať, že na tomto albume som pracoval tak, ako na žiadnom inom predtým. Neviem, prečo tomu tak je. Možno preto, že som z toho prekvapený.

Čo tým presne myslíš?
Gahan: Myslím, že práca s Richom ma vyviedla z môjho pohodlia. Je ľahké povedať, "Nie, toto robiť nechcem. Toto som ja, takto pracujem, takto spievam, toto je ten typ skladieb, ktoré píšem." Toto už viac povedať nemôžem. A to je úplne skvelé.

Album sa po štylistickej stránke odlišuje od toho, čo je pre vás oboch "typické". Prečo myslíte, že to tak je?
Machin: Myslím, že hlavne preto, že šlo o prirodzenú progresiu z predošlých albumov. Osvojil som si svoje zručnosti a na tomto albume som bol schopný urobiť mnohé veci, ktoré som chcel urobiť v minulosti, len som toho nebol schopný.

Gahan: Takmer som schopný zopakovať Richove slová. Ako skladateľ som jednoducho začal cítiť závan slobody. Dovtedy boli moje techniky veľmi limitované. Táto hudba mi umožnila skladať inštinktívne.

Album ste nahrávali v úplne iných lokalitách. Ako teda vlastne vznikal?
Machin: Posielal som Davidovi veľmi jednoduché demá pripravené na laptope. Išlo len o štruktúry.

Gahan: Čokoľvek mi Rich poslal, okamžite sa mi v hlave objavili slová, či melódie. Vytvoril som si nejaký obraz a až potom písal. Potom som to poslal späť Richovi a čakal na odpoveď v znení, "Ok, pozrel som si to, čo si urobil, rád by som zmenil nejaké veci, urobím toto a tamto." A takto to šlo zakaždým až do skompletizovania.

Machin: Práca týmto spôsobom sa mi momentálne veľmi páči. Príde mi to, ako by som počúval nahrávky niekoho iného.

Gahan: Nie som si istý či by sme boli schopní ukázať svoje slabšie stránky, ak by sme sa ocitli spolu v jednej miestnosti.

Čo bude nasledovať teraz?
Gahan: Myslím, že čokoľvek bude nasledovať, bude sa podobať tomuto spôsobu. Mám pocit, že ak nadviažeme opäť nejaký kontakt, tak to pôjde akosi samo. A tak by to malo byť.

Machin: O výsledkoch nepochybujem.