Stále temní a extrémne populárni

Martin Gore exkluzívne pre newyorkské Daily News.

Éra synthy popu sa začala pred 30-timi rokmi v podobe soundtracku cynizmu. The Eurythmics rozdelili svet na tých, ktorí chceli týrať a na tých, ktorí chceli byť týraní ("Sweet Dreams"). Soft Cell vzdali poctu porno scéne a sexuálnemu fetišu ("Seedy Films", "Sex Dwarf"), zatiaľ čo Pet Shop Boys ponúkli ódy na prostitútky a zneužívanie ("West End Girls", "Opportunities").

Aj Depeche Mode vyjadrili svoj postoj v S&M hymnusoch ako "Master And Servant" a okázalých príbehoch typu "Blasphemous Rumours".

Urobme skok v čase... speváčka Eurythmics, Annie Lennox, sa stala virtuálnou matkou Zeme, Pet Shop Boys sa obrátili na filozofiu a dokonca aj kvázi-romantik, niekdajší vokalista Soft Cell, Marc Almond spieva skladby ako "Beauty Will Redeem The World". Jedine Depeche Mode pokračujú v tvorbe hudby postavenej na temnom a zlovestnom základe.

"Máme stanovenú akúsi neviditeľnú hranicu, ktorú nechceme prekročiť," prezradí hlavný skladateľ Depeche Mode, Martin Gore. "Kedykoľvek sa naša hudba príliš nakloní k popu, tak ju upravíme."

Rovnako s istotou sa držali mantinelov aj na ich poslednom albume "Delta Machine" a zachovali hudobný šerosvit.

Gore spomenul, že nie vždy bolo jednoduché udržať rovnováhu medzi tieňmi a svetlom. "Napr. takú "Soothe My Soil" sme prepracovali asi 20 krát, pretože mala tendeciu skĺznuť na nesprávnu stranu hranice," povedal. "Refrén som musel prepísať tri krát, kým sme z toho nadobudli ten správny pocit."

Je jasné, že fanúšikom sa výsledná podoba páči, keďže album sa v marci tohto roka prepracoval do Top10-tky najpredávanejších titulov vo viac ako 25-tich krajinách sveta. V Spojených štátoch začal album svoju púť zo 6.miesta v Top 200 CD list a nakoniec sa umiestnil na prvej priečke ako U.S.Rock, tak aj v Alternative Album Chart.

Aj vďaka tejto skutočnosti si môžu Depeche Mode, ako jediná originálna britská synthipopová kapela, stále dovoliť vystupovať vo veľkých arénach po celom svete. A učinia tak aj tento víkend v Barclays Center (piatok) a v Jones Beach Theater (sobota). Gore v tomto smere pripisuje zásluhy frontmanovi Davidovi Gahanovi. "Vždy strhne dav na svoju stranu," prehlási. "On je jeden z najväčších dôvodov, prečo sa ľudia na naše koncerty vracajú."

Samozrejme, Gahan je z tohto tria ten najspoločenskejší. Gore má na rozdiel od neho tendenciu zdržiavať sa v úzadí, za večer zaspieva len niekoľko skladieb, zbytok odstojí za syntezátormi alebo s gitarou v rukách. Tretí člen kapely, Andrew Fletcher, svojho času žartoval, že jeho úloha v kapele je "poflakovať sa".

Väčšina z hudobnej tvorby kapely však pochádza práve od Goreho. Má na svedomí nezabudnuteľné melódie s bohatými a odpudivými atmosférami. Na novom albume však väčina zvukov akoby vycházala zo suterénu. Dunivé bassy, rachotiace backbeaty, chradtiace syntezátori a vokály osadené nižšie. Gore priznáva, že samotná štruktúra je rovnako dôležitá ako melódie.
"Atmosféra je veľmi dôležitá," dodáva. "Radi zachávavame veci v náladovom stave."

Tentoraz však tomu dopomohli použitím iných zariadení. "Mali sme k dispozícii nové modulárne systémy, ale takisto sme používali veľké Moogy zo 70-tych rokov," spomína. "Získali sme tako úplne novú paletu zvukov."

Výsledok je v dramatickom kontraste so zvukom debutového albumu kapely z roku 1981, "Speak And Spell". Väčšinu toho energického albumu skomponoval Vince Clarke, ktorý kapelu zakrátko opustil a založil projekt Yazzoo, neskôr Erasure. Ako Gore priznal, odvtedy s Clarkem stratil kontakt. Minulý rok však Clarke Goreho nečakane skontaktoval s ponukou na spoločný projekt. "Poslal mi email. Ani som nevedel, že má moju adresu," prezradí Gore.

Títo dvaja teda stvorili minimalistický techno album a názov projektu poskladali z akronymov ich mien, VCMG. Dokonale zapasoval do sveta elektronickej tanečnej hudby. No tak, ako si tento hudobný štýl získal obrovskú popularitu, nik z jeho reprezentantov nemá takú bohatú históriu ako práve Depeche Mode, čo z nich robí možno najlepšiu elektronickú kapelu všetkých čias.

Zvláštne, že mladé kapely oživujúce ranný synthipop, Ra Ra Riot, Tegan & Sara, and The Shout Out Louds, čerpajú práve z tej veselšej, vyčančanej stránky tohto štýlu.
"Každá retro vlna sa sústredí práve na tieto stránky," prehlási Gore. "Zdá sa, že sa nikdy nedočkáme viac industriálnych návratov, myslím pokiaľ ide o mainstream. Smutné. My máme radi temné záležitosti."