Stripped: Depeche Mode

Vlna záujmu o knihu Jonathana Millera už dávno utíchla, ale popravde, koľkí z vás ste sa k tej knihe dostali a prečítali ju od začiatku až do konca? Ak sa vám to podarilo, určite ste plesali šťastím a údivom, ak ste tak ešte neurobili, tak máte čo doháňať. Prečo? Jednoducho preto, že...

...táto kniha vám dá odpoveď na všetky vaše otázky týkajúce sa Depeche Mode. To treba pripomenúť hneď na úvod. Zároveň však treba dodať, že na to, aby ste tie odpovede medzi riadkami našli, musíte mať čosi "za sebou", myslím, čo sa týka poznania histórie skupiny (dá sa povedať, že seriál "Q: The Story Of Depeche Mode", zverejnený na týchto stránkach by vcelku mohol postačovať), pretože inak sa môže stať, že sa v tom mori informácii stratíte.

Zabudnite na knihy ako The Strangers, Depeche Mode sú ľudia, alebo v skutku vydarenú knihu Depeche Mode od Steve Malinsa z roku 1999, ktorá je zo spomenutých kních najpútavejšia. Ani jedna však za veľa nestojí. Prečo? Pretože sú absolútnou oslavou Depeche Mode, spomínajú sa v nich poväčšinou len úspechy a všetko je o nich podávané v absolútnych superlatívoch. To väčšinou veľmi skoro unaví, teda aspoň mňa.

Jonathan Miller však pristúpil k problematike a histórií Depeche Mode z pohľadu nezainteresovaného človeka, hoci fanúšika skupiny. Vyhol sa však vlastnému názoru a všetko ohľadne skupiny prezentoval z pohľadu hudobnej kritiky, ľudí zo štábu skupiny a hlavne z pohľadu ľudí, ktorých svet nepozná, ale majú ku skupine najbližšie. Ide o ich dávnych, či súčasných priateľov z Basildonu, na ktorých Fletch a Mart dodnes nezabudli. A práve vďaka tomu máte šancu spoznať skutočných Depeche Mode, ako obyčajných ľudí, ktorí sú presne takí ako my všetci, borili sa v mladosti tými istými problémami, ale na rozdiel od väčšiny z nás mali v sebe potrebnú guráž, aby to dotiahli až tam, kde sú dnes.

Kniha je dokonalým sprievodcom histórie skupiny, obdobie jej vzniku je mapované v najmenších detailoch a sprevádzané spomienkami ľudí, ktorí chalanom v začiatkoch veľmi pomohli. A tak máte šancu dokonale prežiť atmosféru Basildonu 1970-tych rokov, zúčastniť sa na prvých koncertoch skupín, z ktorých Depeche Mode vzišli a absolvovať s nimi následne celú cestu až ku dnešným dňom. Stanete sa neviditeľným členom ich tímu, dostanete sa na backstage, do štúdia, zoznámite sa kompletne s ich technickým zázemím, spolu s nimi ho budete zdokonaľovať a čo je najdôležitejšie, fajnšmejkri, ktorí zbožňujú Alana Wildera, budú mať vďaka nemu možnosť stáť na pódiu spolu s ním a spoznať, ako veci počas koncertu fungujú a znejú.
A to nie je všetko, spoznáte životy jednotlivých členov skupiny, ich rodinné zázemia, vzťahy, rodiny, prežijete s nimi všetky problémy, o ktorých ste počuli, ale boli vám nejasné... všetko toto budete mať šancu poznať, no nesmiete knihu čítať povrchne, všetko je totiž napísané nepriamo, medzi riadkami.

To najväčšie plus je však tkvie v niečom inom. Celá história skupiny je podávaná prostredníctvom rozhovorov a kritík hudobných korešpondentov, hlavne z prestížnych magazínov Veľkej Británie, a 95% z nich je skutočne nepriaznivých. Kriticky sa za svojou prácou obzerajú aj všetci členovia Depeche Mode, tak ako aj ľudia, ktorí stáli pri zrode ich najvýznamnejších albumov. A vďaka tejto skutočnosti spoznáte silu týchto ľudí, ich neskutočnú lásku k hudbe a ochotu urobiť pre radosť seba a publika tie najnepredstaviteľnejšie veci.

Pochopíte, prečo je Fletch pre skupinu strašne dôležitý, hoci je hudobne najmenej nadaný, čo bolo príčinou jeho depresií na prelome 1980-tych a 90-rokov (a mnohí budete skutočne prekvapení), prečo sa Martin obliekal do ženských šiat, prečo tak experimentoval v sexuálnej oblasti, prečo sa tak do nemoty 20 rokov nalieval chľastom a hlavne zistíte, že jeho biologickým otcom je naozaj černoch, dokonca sa s ním stretol, a jeho zdedené gény sú viditeľné len na jedinom mieste, ku ktorému má momentálne prístup asi len jeho manželka:). Prežijete s Davidom všetky jeho radosti, smútok a depresie, ktoré vyvrcholili pred vydaním albumu "Ultra", no a nejednému skalnému fanúšikovi starých Depeche Mode vyhrkne slza smútku za dokonalosťou Alana Wildera, ktorú po prečítaní tejto knihy bude musieť uznať aj ten najväčší skeptik, nakoľko tento človek ukázal Depeche Mode tú správnu cestu a tí sa jej držia dodnes, hoci si stále nechcú priznať tento dôležitý fakt. Mimochodom, ste si istý, že poznáte skutočný dôvod odchodu Alana zo skupiny? Možno budete ku koncu knihy mierne šokovaní...

Prekvapivým zistením pre mnohých bude možno aj skutočnosť, že drogy, v akejkoľvek forme, boli neoddeliteľnou súčasťou skupiny od ich absolútneho začiatku, ešte z čias Composition Of Sound, a takisto tejto problematike sa kniha vo veľkej miere venuje. Žiadne turné sa bez nich nezaobišlo, takisto ako aj bez obrovského množstva alkoholu, v ktorom sa skupina priam topila a vznikali z toho veľmi kuriózne situácie. Napr. aj táto, ktorá sa odohrala v tourbuse na cestách v období albumu Black Celebration:

"Ešte predtým však skupinu čakalo ďalšie popíjanie v autobuse na ceste do Cannes, kde sa Newton (reportér Smash Hits) stal svedkom hysterického kriku evidentne unaveného Goreho: "Chceš sólokapra pre Smash Hits? No tak počúvaj! Všetci si myslia, že som gay, kvôli tomu, ako sa obliekam. Ale to si ma s niekým pletú! V Depeche Mode je len jeden homosexuál... a my všetci vieme, kto to je!" Adresátom tohto obvinenia bol bleskovo sčervenajúci Fletch, ktorý sa rozpačito zosunul do sedadla.

Samozrejme, že išlo o parádny žartík, ale takto kruto sa chalani zabávali stále. Mysleli ste si, že Devotional tour bolo iné ako ostatné turné? Ak ste knihu nečítali a nemienite tak urobiť, zostaňte žiť v tomto sebaklame, prípadne skúste uveriť slovám Martina Goreho: "Najviac z celého turné sa písalo o tej časti, ktorú sme strávili s Primal Scream. Tá ale trvala iba tri mesiace a turné samotné trvalo 15 mesiacov. Keď tam neboli, tak sme určite neboli žiadni anjeli, no žiadne orgie to neboli. Po celú dobu turné sa to nevymykalo kontrole. Veď keby všetky tie príbehy, o ktorých všetci hovoria, boli pravdivé, ani by sme to nemohli prežiť."

Ťažko očakávať, že by sa niekedy k celej knihe vyjadrili všetci piati, či už súčasní, či minulí, členovia Depeche Mode, no treba uznať, že podrobnejšiu a hodnovernejšiu biografiu skupiny nenájdete. Mimochodom, chcete vedieť, kto hral na gitare v úryvku medzi skladbami Enjoy The Silence a Policy Of Truth na albume Violator? Ako naozaj vznikla skladba Death´s Door? Ako úboho sa rozhodli súčasní Depeche Mode nahradiť v podstate nenahraditeľný post Alana Wildera a ako sa na jeho stratu pozerajú Mart, Dave a Fletch teraz? A mimochodom, viete, že skupiny Depeche Mode a The Cure sú späté skoro až rodinne? Že nie? Nalistujte si knihu v tých správnych kapitolách, otvorte poriadne oči a myseľ a nebudete sa stačiť diviť.

A na záver citát publicistu Gavina Fridaya, ktorí na konci roku 1994 zhodnotil Depeche Mode prostredníctvom Davida Gahana takto: "Robiť frontmana Depeche Mode je veľmi ťažká práca, ale on predsa musí vedieť, že nebyť Martina, tak by neboli žiadne pesničky, nebyť Alana, nezneli by albumy tak, ako znejú, nebyť Fletcha, neboli by žiadne peniaze. Podľa mňa je pre Davida veľmi ťažké tieto fakty akceptovať. Myslím, že odvádza skvelú prácu, ale má veľa problémov, Myslím, že niečo hľadá. Úprimne si však myslím, že potrebuje lásku, potrebuje byť milovaný."

Myslím, že tieto slová nepotrebujú žiaden komentár. Ak som vás na knihu navnadil, som rád a žiadam si od autora všimné:) Ak nie, nevadí, tešte sa z toho, čo príde.

PS: Český preklad a gramatickú úroveň som radšej nehodnotil. Poznám lepších expertov, ktorí navštevujú tieto stránky a ktorí by si na tom určite zgustli:).

A na úplný záver niečo pre tých, ktorí zažili boom Depeche Mode v druhej polovici 1980-tych rokov, tak ako ja. Denis McNamara zo stanice WDRE odhalil, akí ľudia tvoria základňu priaznivcov Depeche Mode: "Sú to rôzni ľudia. Priaznivci tanečnej hudby, mladá fanynka, ktorá teraz pravdepodobne rada počúva i Erasure. Fanúšikovia Depeche Mode budú s napätím očakávať nový album The Cure a zrejme si kúpili aj album "Rattle And Hum", no asi to nebude ich najobľúbenejšie cd od U2. Nie sú to len tínedžeri. Majú viac priaznivcov medzi ženami ako mužmi. Tešia sa ohromnej podpore zo strany mladých ľudí vo veku od 18 do 28 rokov. Časť fanúšikov si získali v tanečných kluboch vďaka ohromnému úspechu nahrávky "Just Can´t Get Enough", to sú ľudia, ktorí na nich vyrastali. Potom sú to decká, ktoré chodia v čiernom a tiež radi počúvajú industriálne skupiny Einsturzende Neubauten a Nitzer Ebb. A tiež poslucháči našej stanice, ktorí sú mladí a vzdelaní ľudia pracujúci v meste. Na koncerte Depeche Mode vedľa seba tancujú trebárs burzový maklér a dievča, ktoré vyzerá ako Siouxsie..."

Spoznali ste sa? Áno, aj takíto sme boli:).