SubHuman (2007)

V máji 2007 sa Alan Wilder spojil telefonicky s reportérom nemeckého magazínu CD Starts a spolu sa porozprávali o jeho zatiaľ, či vôbec, poslednom štúdiovom albume projektu Recoil, "SubHuman"

Pravidelne posielaš novinky o Tvojom novom albume, "SubHuman", v podobe videí na YouTube. Používaš ty sám MySpace, YouTube a internet, ako taký, pravidelne?
Naposledy som MySpace využíval veľmi často, hoci musím priznať, že moju stránku dizajnuje niekto iný. Pokiaľ ide o YouTube, tak to mi bolo viacmenej navrhnuté, takže som posielal videá z domu a boli vcelku dobre prijaté, čo môžete zistiť v komentároch pod nimi. Pre niekoho, ako ja, je veľmi dôležité uspieť na online trhu, keďže dnes ľudia navštevujú web prakticky odvšadiaľ. Takisto má internetová reklama dnes ďaleko väčší dosah, než tomu bolo pred pár rokmi, čo je takisto dôležité, keďže sa predáva čoraz menej a menej nahrávok. Nahrávacie spoločnosti majú v tomto smere značné obavy, no pre hudobníkov samotných je internet skvelým nástrojom na šírenie ich práce. Samozrejme, že súkromne používam veci ako e-mail a internet ako taký. Takisto veľa cez internet nakupujem, dokonca si online objednávam aj jedlo.

Pátraš tak aj po novej hudbe a kapelách?
No, vždy som preferoval klasické cd pred mp3, nakoľko je tá kvalita neporovnateľná. Ale musím uznať, že kvalita audio súborov sa neustále zlepšuje a takisto si skladám playlisty cez iTunes.

Tvoj posledný album, "Liquid", bol vydaný v roku 2000. Pre tak vášnivého hudobníka, akým si ty, je sedem rokov vcelku dlhá doma. Kedy sa vlastne zrodila prvotná myšlienka pre nový album?
Ja vlastne nikdy nezačínam s nejakým konkrétnym nápadom. Že sa niečo zrodilo zistím až vtedy, keď disponujem niečim dokonalým :) Ale dobre, celý proces začal na konci roka 2005, kedy som začal dávať dohromady nápady. Roky dozadu som zvykol pracovať tak, že som sa zavrel na 2-3 týždne do štúdia a jednoducho len spontánne pracoval. Bohužiaľ, toto už nefunguje. Neskôr som si uvedomil, že potrebujem pauzu, a v prípade "SubHuman" k tomu došlo akosi spontánne samo, hoci prvé mesiace nahrávania boli aj v tomto prípade tie najťažšie. Keď bežne začínam s prácami pre album, tak nemám ani len predstavu o zvuku, nieto ešte o nejakých hosťujúcich vokalistoch. Tentoraz sa však všetko začalo stretnutím s Joem Richardsonom (ktorý naspieval väčšinu piesní na album) a od toho momentu sa začali veci tvarovať.

Najdôležitejšie kroky pri komponovaní a nahrávaní albumu?
Určite najdôležitejším krokom je nájdenie správneho speváka. Ak sa to nepodarí, tak je nahrávka nekompletná, keďže sa často stáva, že hudba bez vokálov nefunguje. Rozhodne nechcem komponovať obyčajnú inštrumentálnu hudbu, keďže hudba, podľa mňa potrebuje jazyk a prepájacie melódie. Takže od momentu, ako nájdem správneho speváka, ktorého hlas ma osloví a je ochotný so mnou spolupracovať, začínajú sa všetky plány viac konkretizovať. Všetko predtým nedáva žiadnu nádej, že bude vôbec nejaký nový album. Keď som stretol Joa, tak som bol fascinovaný jeho temným, bluesovým hlasom, no ešte viac jeho hudobnými znalosťami a otvorenou mysľou. Celkom sa stotožnil s elektronickým základom a s nahrávaním v Texase sme boli hotoví v podstate za týždeň. A to som si pôvodne myslel, že kým dám dokopy všetky nápady a naprogramujem počítače tak ubehnú mesiace. V tomto smere vzdácam hold ako Joeovi, tak aj Richardovi Lammovi (bicie) a Johnovi Wolfemu (bassgitara).

Ako si vlastne môžeme predstaviť proces vývoja? Niečo ako puzzle alebo nejaký škálovateľný plán?
V mojom prípade je to už len horšie a horšie, keďže starnem a veci idú pomalšie :) V prvom rade som omnoho viac opratrnejší, ale stále mám rád "puzzle", hlavne pokiaľ ide o tie iné časti, ktoré hlavný projekt obklopujú. Príde mi však zložité spájať tieto samostatné časti, pretože sa nimi cítim vždy byť zvlášť zviazaný. Preto sa to všetko snažím nechať otvorené do poslednej chvíle, kedy ešte stále môžem do projektu integrovať nové nápady, ktoré sa nečakane objavia. Veľmi dlho teda v celom projekte panuje chaos, na ku koncu sa všetko udeje akosi automaticky.

Ako Recoil si už pracoval s mnohými hosťujúcimi vokalistami. Čím si Ťa získali?
Ich hlas vniesol do hudby ďalšie nepätie, z čoho mám skutočnú radosť. Poznáte to isto aj sami ... keď s niekým pracujete po prvýkrát, tak sa snažíte urobiť čo najlepší dojem a dať do projektu čo najviac. Mne sa tá dynamika páči, ako aj tá túžba neznámych ľudí skúsiť niečo nové. Napriek tomu vnímam samého seba, v hudbe, ako nejakého režiséra, ktorý dokáže celý proces s rôznymi ľuďmi riadiť, zdieľať ho s ostatnými a vo výsledku to celé kontrolovať a smerovať. Naozaj by som to prirovnal k filmovej réžii. Snažíte sa z tých ľudí dostať čo najviac na filmový pás a zároveň to kombinovať s okolitým prostredím. Hosťujúci hudobníci a speváci si píšu sami texty a melódie, no vo výsledku chcem ja rozhodnúť, ako s tým naložiť. Je to pre mňa veľmi dôležité a väčšine ľudí sa výsledok pozdáva, teda aspoň si myslím, keď to odsúhlasia.

Kde hľadáš tie správne hlasy pre Tvoj hudobné vízie?
Toto môže byť veľmi zložité. Tentoraz som mal šťastie a nebolo zložité nájsť chlapíka, akým je Joe. Obyčajne na hľadanie vhodných spolupracovníkov využívam internet. Hľadám ich cez Google a Joe bol jedným z prvých, na ktorých som narazil. V jeho prípade to bolo všetko naozaj správne, pretože sa mu moja predstava páčila a okamžite mi poskytol množstvo nápadov. Na projekte sa značnou časťou podieľala aj Cara Trevaskis. V jej prípade to bolo zložitejšie. Snažil som sa mnohými spôsobmi, no nevedel som násť speváčku, ktorá by sa mi páčila. Trvalo to dlho, ale v istom momente mi ľudia z Mute Records navrhol Carlu a okamžite som ju k projektu prizval.

Medzi inými si v minulosti spolupracoval s Douglasom McCarthym, Nicole Blackman, Mobym. Ktorých z iných umelcov by si rád počul na albume Recoil?
Tak to je ťažká otázka. Na scéne je mnoho talentovaných ľudí, ale žiaden, o ktorom si myslím, že by k projektu Recoil pasoval. Ako som povedal, skôr radšej spolupracujem s neznámymi hudobníkmi. Nedokážem pracovať s tými sebavedmými ľuďmi, ktorých nájdete za každým rohom. Oni majú pocit, že už skúsili všetko a obyčajne nie sú otvorení novým nápadom.

Tvoja hudba má v sebe, po zvukovej stránke, niečo fascinujúce a vizionárske zároveň. Počúvaš vôbec súčasnú hudbu a ako vnímaš dnešnú electro scénu?
Súčasnej hudbe sa venujem len veľmi zriedka a preto ju neviem ani posúdiť. Rádio si zapnem iba kvôli správam a kriketu :) V Anglicku Vám rozhlasové stanice, podobne ako hudobné televízie, len z ťažka ponúknu niečo zaujímavé. Niekedy sa mi v rádiu podarí natrafiť na klasickú hudbu a to je asi to jediné, čo dokážem počúvať. Inak, ja by som celkom rád pátral po nových hudobníkoch, ale jednoducho na to nemám čas. Možno som už na novú hudbu pristarý.

V tlačovej správe k albumu "SubHuman" je Tvoja manželka uvedená ako osobná asistentka. Je nejakým spôsobom zainteresovaná priamo do Tvojej hudobnej produkcie?
Tu a tam, príležitostne, spoločne vyberáme vhodné vokálne party a kompiluje rôzne prvky, čo jej ide veľmi dobre. Ale jej hlavnou úlohou je zabezpečovať mi čo najväčšiu podporu. Pracuje na mojej webstránke a odpovedá fanúšikom na maily. Sprevádza ma dokonca na mojom promo turné a zabezpečuje veci, ktoré sú typické pre osobnú asistentku. Samozrejme je ale niečo viac, ako asistentka. Podporuje ma vždy a všade a ja ti to na nej veľmi cením!

DeLuxe edícia "SubHuman" ponúka aj ambientný mix celého albumu. Ako k tomu vlastne prišlo a mohol by si nám to trochu opísať?
Najskôr sme vytvorili 5.1 mix podobný stereo mixu. Keď som si to vypočul a skontroloval surround zvuk, tak som sa sústredil na zvuk zadných reproduktorov a užíval si počúvanie iba tých atmosferických zvukov, rezonancii, sláčikov a bassov. Gitary a bicie som vypustil. Bolo skvelé vyfiltrovať tie najvrdšie prvky, pridať zopár ambientných slučiek a nakoniec to zmixovať. Mnoho fanúšikov mi už dávnejšie vravelo, že by chceli počuť všetky tie skryté zvuky a myslím, že táto detailná implementácia sa im bude páčiť.

Tak, a to všetko Alan. Vďaka za odpovede a venovaný čas.
Takisto ďakujem. Bola radosť sa s Vami pozhovárať.