Summer tour 1994 - z denníka Daryla Bamonte

V poslednej časti venovanej monsteróznemu turné k albumu "Songs Of Faith And Devotion" sa opäť v spomienkach Daryla Bamonta vrátime na americký kontinent, kde zažijeme s Depeche Mode opäť niekoľko šialeností, ale aj stretnutie s frontmanom The Cure, Robertom Smithom a Darylovým bratom Perrym.

12/05/1994, Sacramento: Dnes sa cítim trocha nervózne. Je to o to horšie, keď poznáte ľudí, ktorí sa na vás dnes večer prídu pozrieť. Akoby všade okolo číhali ľudia, ktorí kedysi patrili k nášmu personálu, aby sa potom zúčastnili "drobnôstky", čo nasledovala po koncerte. Theresina stará mama ma pobozkala, stisla ruku a povedala: "Všetci ste odohrali skvelú šou", čo ma trochu prebralo s menšieho šoku, ktorý mi spôsobil jeden týpek z nahrávacej spoločnosti, keď mi povedal: "Uf, skvelý koncert Fletch!" a to hlavne po tom, čo celý koncert strávili v našej šatni, opití na mol a celé tričko mal obliate alkoholom...

13/05/1994, San Frascisco: Dnes je to presne rok, čo me opustili Anglicko a vydali sa na turné. Cítim sa, akoby som za ten čas zostarol o 11 rokov. Dnes bolo v publiku iba 20 000 ľudí. V porovnaní s Argentínou úplne priemerný koncert...

17/05/1994, Las Vegas: Toto mesto zbožňujem. Hazard, alkohol a zasa hazard... celú noc. Máme za sebou skvelý koncert. Skoro som dnes zaspal pri jednom týpkovi z Primal Screams, ale zobudilo ma jeho neustále trhanie zo spánku...

20/05/1994, Irvine Meadows: Na toto miesto spomínam s láskou. Pamätám sa, ako v Basildone v roku 1985 vpálil do môjho bytu Dave a bol celý rozrušený, pretože koncert v The Hollywood Palladium sa vypredal za niekoľko minút a promotér musel pridať ďalší koncert - "niekde v Pomarančovej krajine nám fandí viac ako 12 000 ľudí!" a vtedy mu z toho skoro preskočilo v bedni. Tak sme to oslávili štyrmi plechovkami Fostersu a potom si sadli k telke a pozreli si ďalšiu časť "The Bill" - Ach, staré dobré časy...

21/05/1994, San Bernardino: Na ceste späť do San Francisca sme museli autom postáť, pretože Martinovi sa chcelo čúrať. Šiel trochu ďalej ku kríkom, s Johnom Sampsonom (security) sme mu urobili ľudskú clonu a keď sme sa za seba obzreli, privítal nás pohľad na dve nohy týčiace sa k oblohe a akési divné fňukanie. "Niekto by mal niečo povedať"... nariekal, keď sme ho vyťahovali z jamy...

26/05/1994, Park City: Volal nám Kessler. Koncert v Denvery je zrušený. To je pekná hanba, pretože v tom meste sa mi veľmi páči. Počas Black Celebration tour sme s ochrankárom Andrew Marrom sformovali kapelu s názvom "The Blah Brothers" a robili predskokanov Depeche Mode v Parck City a takisto v Red Rocks v Denveri. Žiadne krvavé šialenstvo sa vtedy nekonalo, len riadna paľba plechoviek od piva...

31/05/1994, San Antonio: Zoznámil som sa trochu bližšie s ľuďmi z Primal Screams. Sú to celkom pohodoví chlapíci. Šiesti z nich boli včera zatknutí za nočné kúpanie v rieke. Obvinenia za rušenie nočného kľudu boli stiahnuté, no D.A. bol obžalovaný za "znečistenie vodného toku"...

01/06/1994, Houston: Pred prídavkami vstúpil na pódium ochrankách s tou najväčšou narodeninovou tortou, akú som kedy videl. Ako som povedal v Rotterdame, pred skončením turné bude mať Alan ešte jedny narodky. Bolo na nej toľko sladkostí, že bol problém na ňu umiestniť všetky sviečky... (táto párty bola o trochu lepšia, ako tá pred rokom...)

04/06/1994, Dallas: Mám rád voľné soboty. Vlastne celý ten deň mám rád. Tento "hviezdny" život je omnoho lepší ako akákoľvek práca. Ako vždy hovorím: "Práce ťa doženie k pitiu..."

06/06/1994, New Orleans City: Duffy z Primal Screams sa príšerne opil a zaumienil si, že Davida nejako vyvedie z rovnováhy. Vyrovnajú sa Primals a Modes jedny druhým? Nehrozí. Primals majú vlastnú podobu spravodlivosti - vyvliekli Duffyho von a takmer z neho vykopali dušu...

09/06/1994, Atlanta: Dnes večer sme odohrali úžasný koncert. Na pódiu bolo príšerne horko a počas prídavkov som zo seba vypotil takmer všetko. S Alanom sme ukončili "Stripped" v rock´n´rollovom štýle, čo bolo fakt skvelé, no bolo by lepšie, keby sa všetci počas "Enjoy The Silence" príšerne nerehotali na momente, kedy hrám "Move It"...

12/06/1994, Cleavland: Prepáčte, ale nedokázal som po ceste na pódium odolať buchnutiu Alanovými bicími paličkami, predstieral som v zákulisí, že sa stratili, na rúru klimatizácie v momente, keď David uchopil mikrofón a zreval "Dobrý večer, Cleavland!", na mojom mieste by ste si to tiež neodpustili.

14/06/1994, Columbia: V tábore The Primals vládne dnes večer mierne napätie. Myslím, že Throba trochu naštval náš tour manager a ten nechce vystúpiť na pódium. Celkom som s ním sympatizoval, lenže keby vážne nenastúpili, museli by sme okamžite konať a náš štáb by mal čo robiť, aby všetko pripravil na pódiu pre nás. No ale Throb zrazu vstal a vybral sa smerom k pódiu. Ukázalo sa, že vie byť aj láskavý (v tomto prípade vďaka červenému vínu...)

17/06/1994, New York City: Ďalšia noc na Jones Beach. Pozerám smerom k dverám mojej šatne a som si istý, že ten vlasový zostrih obklopený ľuďmi zo Stabbing Westward poznám. Jasné, môj brat s Robertom Smithom sa rozhodli zaskočiť do NY s Concordom a prekvapiť ma. No v skutočnosti to bude asi len preto, že máme na štadióne Giants rezervovaný privátny box na zajtrajší zápas medzi Talianskom a Írskom...

18/06/1994, New York City: Krátky výlet na štadión v New Jersey, robenie si srandy z Perryho trička, ktoré si vyrobil z posteľnej plachty a nejaký ten vegetariánsky obed. V našom privátnom boxe je asi 30 ľudí, 27 fandí Írsku a traja fandia Taliansku: bratia Bamantovci (ako inak) a pán Smith... Talianska vlajka je červená, biela a zelená, no a keď sa pozriete do davu, akoby všetci vyzerali rovnako - mám dojem, že náš tím, čo má na starosti naše obchodné artikle, vytlačil zopár zástav s troma farbami, tmavo mandarínkovú, bielu a zelenú, a predávali ich fanúšikom oboch klubov.

19/06/1994, New York City: Včera večer sme boli v skvelej reštaurácií, Caf Tabak. Zarezervovali sme si stôl v exkluzívnej časti na poschodí a pri pohľade na tých prekrásnych ľudí naokolo som si pomyslel, "Áno, hrám v najlepšej skupine na svete, som na Manhattane v povestnej reštaurácií a som si istý, že od vedľajšieho stola na mňa hľadí Naomi Campbell a myslí si, 'Fíha, pozrite sa na tú úžasnú rockovú hviezdu na vrchole svojej slávy, ku ktorej sa sám dopracoval'..." - v tom momente však Robert zahlásil, že už mu tá vychudnutá ženská, čo naňho tak čumí, lezie pekne na nervy...

21/06/1994, Montreal: Dnes sa prihodilo čosi neodvratné. Parádne som odflákol úvod "Behind The Wheel". Som si istý, že sa všetci na mne smiali a vyťahovali transparenty s nápisom "Babrák", no tentoraz nie v portugalštine, ale vo francúzštine. Bol som z toho úplne mimo. A čo na to "priam dokonalí" extrémisti? Dave mi to dal jasne najavo "prestaň sa už konečne hrať na pos*atého perfekcionistu" (!).

23/06/1994, Boston: Throb z Primal Screams dnes zmeškal vystúpenie skupiny. Tvrdil, že to kvôli príšernej dopravnej zápche. Ja si skôr myslím, že to bolo kvôli zápasu Taliansko : Nórsko, od ktorého sa nevedel odtrhnúť. Sranda na tom bolo, že The Primals nezneli napriek tomu nijak odlišne. Som skôr zvedavý, čo si vymyslím ja na zajtra... hrá totiž Brazília... vyhovorím sa asi na taxík... zlé odbočenie. neskutočnú zápchu v meste... stratu pasu... stratu hodín... a pod.

26/06/1994, New York City: Tuším by som mal trochu pribrzdiť. Minulú noc som bol s Martinom v nejakom klube, necítil som sa veľmi dobre a rozhodol som sa odtiaľ odísť. Ako som prechádzal cez tanečný parket, ľudia na mňa prekvapene s úžasom civeli... uvedomil som si, že sa celý trasiem, a to až tak, že si mysleli, že tancujem...

28/06/1994, Philadelphia: David sa vrátil z klubu očividne šokovaný. Ochrankár na vstupe totiž nechcel nejakého chlapíka pustiť dnu, ten sa vrátil ku svojmu jeepu, vytiahol automatickú pištoľ a začal okolo seba strieľať.

30/06/1994, Pittsburg: S Martinom sme sa vybrali na prechádzku a zbehli do burger baru. Už beztak som sa cítil trochu strelene, no zrazu ma opantal pocit, akoby som stál za synťákom a oduševnele hral svoju verziu "One flew over the cuckoo's nest"... už v septembri minulého roka som povedal, že sa sem už nechcem nikdy vrátiť...

03/07/1994, Detroit: Dnes som skúsil skončil noc trochu skôr. Boli asi tri hodiny ráno, už som sa prikrýval paplónom, keď zazvonil telefón. "No tak, ešte nejakú tú hodinku, poď..." ok, Martin si chce vypiť. Tak som pripravil zopár chladených pív, cigarety, nejaké tie sušienky a teda pripravil "skutočnú" párty.. čert to zober. Martin sa objavil v len šortách a dovliekol so sebou ešte nejaké tri ksichty. Vysvetlil to stroho, "Povedal som im, že ak majú oheň môžu prísť na párty." To sú tie moje skoré noci...

04/07/1994, Detroit: Traja fanúškovia, Symie, jeho priateľka a ich kamoš Ježiš si minulú noc zaumienili, že by bolo zábavné stáť v prvej rade a dvíhať nad hlavu červené karty (nedávno totiž v tomto kraji objavili futbal). Zistil som, že skutočné Ježišovo meno je Dave, čo mi príde pre Mesiáša celkom zábavné meno, keď už na tým seriózne premýšľam... Minulú noc sme zároveň absolvovali našu párty z príležitosti ukončenia turné. Andy Franks strávil asi hodinu rozhovorom s prekrásnou blondýnou menom Brandy. Nikto nemal to srdce mu povedať, že to bol Martin prezlečený v ženských šatách. Vrcholom večera bol "Muž-Trpiteľ", ktorý vcelku dobre trpel sám seba...

05/07/1994, Detroit: Minulú noc som bol príšerne unavený, a to až tak, že som si musel na pódiu sadnúť na zem, a keď som sa obzrel okolo seba, zistil som, že ostatní urobili to isté, dokonca aj Alan (on totiž sedel za bicími).

08/07/1994, Chicago: Tak, a je to. 14 mesiacov alebo 612 000 minút z nášho života, ktoré kompletne pohltilo turné a teraz je po všetkom. Dnes sme hrali v Indianopolis, bola celkom dobrá zábava, ale veľa si z toho nepamätám. Prepásol som Jeza, ktorý vyliezol z piána, Franskyho a Primal Screams počas ich backing vokálov ako aj Davidove skoky do publika. Ale jednu vec si pamätám veľmi dobre - v poslednú noc vyčerpávajúceho turné a nejaký šikovný bastard z personálu preplácol moje sample v "Personal Jesus" s primeraným odkazom "You Love It And You Know It..."

Autor: Daryl Bamonte