Tajomstvo pásky (1982) - 1/2

Rozhovor s Depeche Mode, ktorý Paul Colbert urobil s kapelou počas nahrávania albumu "A Broken Frame", a to nielen v štúdiu Blackwing, ale v aj pube neďaleko basildonskej železničnej stanice.

Z nových technológov popu patria chalani z Basildonu medzi tých najbystrejších. Starý harcovník Paul Colbert drzo prerušil nahrávanie ich nového albumu, aby s nimi prehodil reč o syntetizátoroch a nových zvukoch.

Ako to už býva, ocitli sme sa v pube a ani nie dve minúty od Basildon Station (dve minúty pre opilca) sme sa ocitli priamo v srdci depešáckej krajiny. Kapela práve dokončila podpisovanie všetkých podpivníkov v okruhu desiatich metrov a jeden z ich vášnivých fanúšikov nahádzal svoje celoživotné úspory do starého jukeboxu, len aby neprestajne hrali skladby Depeche Mode.

David s Andym si dali pivo, Martin kolu s citrónom a ľadom a zaspomínal si na svoj prvý syntetizátor: "Bola to Yamaha CS5. Vtedy som vlastne videl syntetizátor po prvýkrát v živote a nič som o ňom nevedel. Až po mesiaci som prišiel na to, ako zmeniť zvuk ... a vlastne toho veľa neviem dodnes. Každý zvuk, ktorým som disponoval, bol buď krátky alebo dlhý, vôbec som netušil, že je možné meniť ich priebeh."

Je úžasné, ako tieto bublinkové nápoje v ľuďoch prebúdzajú pravdu, hoci tri dni dozadu by som tomu ešte neveril. Martin, Dave a Andy boli v Blackwing Studios, kúsok od Waterloo, mali za sebou polovicu nahrávania svojho druhého albumu a spolu s producentom / kamarátom Dannym Millerom sedeli za mixážnym pultom.

Blackwing je ich pravidelným miestom pre nahrávanie od roku 1981, kedy mladí a nevinní Depeche Mode uzavreli zmluvu s Mute Records. Vtedy boli kvarteto s troma syntetizátormi a magnetofónom, ktorá si v rodnom meste vybudovala fantastickú fanúšikovskú základňu, rovnako aj na celom južnom pobreží a vďaka pravidelným koncertom aj v okrajových štvrtiach Londýna.

Ich hudba bola zmesou neodolateľného, radostného popu a čistého syntetizátorového zvuku, ktorý skákal od jednej noty k druhej. Single "New Life" a "Just Can´t Get Enough" ich dostali do najvyšších pozícií rebríčkov predajnosti a zabezpečili im účasť v relácií Top Of The Pops. Následne sa na trhu objavil debutový album "Speak And Spell", ktorý sa dlhé týždne takisto držal v horných priečkach rebríčkov.

Koncom roka sa však hlavný textár Vince Clarke rozhodol, že života na cestách má dosť a s projektom Yazoo sa vybral na vlastnú sólovú dráhu, ktorej prvými vrcholmi boli jednak hitový singel "Only You" a požiadavka na pravidelné prispievanie do magazínu One Two Testing (ehm). Ale to už odbočujeme. Depeche Mode odovzdali pozíciu textára Martinovi Goreovi, o ktorom Vince vždy tvrdil, že je omnoho lepší skladateľ, než on, a pre výpomoc na koncertoch naverbovali Alana Wildera.

Kapela však naďalej nacvičovala a nahrávala v trojčlennej zostave, teda ak si odmyslíme armádu syntetizátorov, sekvencerov a zvukových zdrojov, ktoré v Blackwing okupovali stoličky a koberec. Z ukážok z nového albumu bolo zrejmé, že Depeche Mode výrazne posilnili svoje skladateľské schopnosti, ako aj aplikovanie technológií. Čerstvý materiál je náladovo temnejší, než "Speak And Spell", no zároveň omnoho pestrejší, na mnohých miestach tvrdší, "štíhlejší", no stále má v sebe to popové ostrie, ktoré sa zarezáva do mozgu.

Na začiatku bude zrejme rozumnejšie uviesť, na akých zariadeniach aktuálne hrajú, či už na pódiu alebo v štúdiu. Tu sa ujal vedenia Andy: "Ja používam Moog Source, čo je programovateľné monofonické zariadenie." Ach áno, to je ten digitálny, s množstvom "dayglo" dotykových spínačov a jedným gombíkom. Čo sa Ti na ňom páči?
"No ... farby. Nie, páčia sa mi zvuky, sú skutočne tučné. Moogy sú skvelé v bassových linkách. Kedysi som používal Prodigy a stále ho so sebou nosím ako zálohu. Aktuálne je v "nemocnici". Má v sebe zabudovný arpeggiator a nechal som si ho prerobiť, aby sa dal prepojiť s inými sekvencermi a syntetizátormi."

Martin ušiel, od svojho prvého boja s Yamahou CS5, kus cesty. Aktuálne používa jeden z najpokročilejších počítačových hybridných keyboardov na trhu, PPG Wave nemeckej výroby. Je polyfonický, delený na dve sekcie. Na prave strane je malá numerická klávesnica, ktorá vyvoláva jeden zo stovky uložených zvukov a vykonáva zmeny v zabudovanom počítači, no a na ľavej strane je sada tlačidiel a prepínačov určených na ovládanie filtrov, generátorov a pod., teda ako u bežného syntetizátora. Je to zaujímavý kríženec a vyjde Vás tak na tri tisícky.

"Je to jedinečné zariadenie. Zdá sa, že momentálne žiadne iné nedisponuje takými zvukmi. Sú veľmi čisté, zvonivé, hoci dokáže ponúknuť aj výborné dychovo a zborové zvuky. A mám pocit, že sa veľmi jednoducho ovláda. Zvuk získate pomocou klávesy a následne ho modifikujete ostatnými analogovými kontrolermi. Dokáže naraz prehrať osem nôt a má v sebe zabudovaný sekvencer. Možno mi nebudete veriť, ale ten anti-rocker Daniel ma nabádal, aby som hral akordy. Niekedy, keď na chvíľu odídeme zo štúdia, tak po návrate do miestnosti ho nájdeme za PPG, ako na ňom hrá akordy."

Alan Wilder používa na pódiu Roland Promars a okrem ich verného štvorstopového Teac 3340 je to jediný živý nástroj, ktorý používajú. V štúdiu je to inak. Starý, otlčený ARP 2600, ktorý Daniel získal veľmi lacno od Eltona Johna, sa len tak hemží jackovými konektormi a vodičmi. Je to jeden zo starší ARP modelov, vlastne obria čierna doska s ovládacím panelom, kde sú všetky možné oddelené sekvencie filtrov a oscilátorov, prepojené vodičmi, čo dáva hráčovi oveľa viac možností ovládania, než pri bežnom mono syntetizátore, kde sú zapojenia pevné, zakomponované hlboko v elektronike. Depeche Mode toto zariadenie využívajú pre zvuk bassového bubna, ako aj pre štúdiové bassové linky ovládané sekvencerom.

Menej rozšírený je pojem Kobol - syntetizátor francúzskej výroby, ktorý sa v mnohých ohľadoch podobá na Moog. Kobol kedysi vyrobil vlastnú programovateľnú verziu Minimoogu. Andy tvrdí, že Kobol disponuje veľkou hĺbkou a vytvára dobrý sekvenčný syntetizátor. "Je taký ... hrudkovitý," dodáva a poznamená, že ho využívajú od nahrávania singla "See You". Všetci by však boli radi, keby zlepšili jeho spoľahlivosť z hľadiska premiestňovania na turné. Aktuálne nemajú k dispozícií úplne bezporuchový syntetizátor. Dokonca na nedávnom koncerte v Hamburgu sa im porúčali všetky naraz.

Andy: "Roland, Moog, PPG, všetky mali zrazu poruchu. Museli sme si vtedy narýchlo prenajať ďalší Source a Daniel ho ešte 45 minút pred začiatkom koncertu musel preprogramovať. A potom, keď sme vyšli na pódium, sa ozvala veľká rada. To sme si mysleli, že explodovalo PPG, ale to sa porúčalo PA-čko. Alebo vo Philadephii ... odišli sme z pódia, publikum sa dožadovalo návratu a zrazu začal Source vydávať sám od seba také zvuky ako "eep, urp, oop, oop" a následne pekný hukot. Publikum si myslelo, že začali prídavky :)."

"Toto robí aj PPG," zapojí sa do debaty Dave. "Z ničoho nič vie vydávať také smutné zvuky ... aarrrrruuuupppPPP!!!" Zjavne s tým majú skúsenosti všetci z kapely, pretože sa k tým Davidovým pazvukom pridali. Ale je čas zmeniť tému. Najväčší pokrok v štúdiu?
Martin: "Podľa mňa asi Roland MC4, to bol veľký prielom."

MC4 je druhý z Roland Microcomposers série, veľmi sofistikovaných počítačových sekvencerov, ktoré dokážu ovládať niekoľko syntetizátorov naraz. Informácie sa do neho vkladajú prostredníctvom klávesnice na prednej strane a pomocou správnej kombinácie čísel môžete nastaviť časovanie, výšku, dĺžku a dynamiku každej noty, vymazať tie, ktoré nepotrebujete, prípadne usporiadať celé sekcie a tak vytvoriť celú skladbu.
"Používame ho v štúdiu na spúšťanie sekvencií a Daniel má starý Roland SH-1 syntetizátor, na ktorom má červenou farbou očíslovaný každý kláves. To číslo sa potom vloží do MC4 a získa tak konkrétny tón. Užitočný je aj preto, že si ho môžem zobrať domov, pracovať na skladbe, potom priniesť do štúdia späť a celú skladbu prehrať. A aj keď nakoniec nepoužijete ani jeden z riffov alebo sekvencií, tak máte stále naprogramovanú dĺžku skladby."

Jedna z nevýhod MC4 je, že nedokáže spúšťať PPG. "Áno," pokračuje Andy podráždene. "Je nepríjemné, že rôzni výrobcovia syntetizátorov nevkladajú do svojich produktov správne časovače a brány, aby ste ich vedeli použiť s inými zariadeniami. Všetci chcú, aby ste naďalej kupovali ich zariadenia, lenže každá z tých firiem je v niečom dobrá a v niečom zasa nie, takže vždy budete chcieť zariadenia meniť."

Je pravda, že PPG má v pláne vlastný počítač pre Wave ovládanie, no práve teraz, v štúdiu Blackwing, to veľmi nepomôže. Kapela síce uvažovala s využitím MC4 aj na koncertoch, buď v kombinácií s Teac páskou alebo by ju priamo nahradili. Ale strach, že by to mohlo na pódiu zlyhať, ich odrádza. "Na letiskách sme sami sebe štábom. Každý z nás si ťahá vozík so svojou technikou," povie Dave. "A keď sledujeme, ako sa s tou batožinou ďalej manipuluje, tak myslím, že MC4 by to nezvládol. Kedy sa porúčal na pódiu, tak to môžeme zabaliť. Pásku človek aspoň môže previnúť a spustiť znova."

... na pokračovanie