The Singles 86>98

Po veľmi dlhom čase sa vraciame späť k seriálu mapujúcemu históriu Depeche Mode. V stroji času nastavujeme rok 1998, kedy Depeche Mode vydávajú druhú kolekciu svojich singlov.

Po prestávke, ktorú všetci využili na zotavenie, produkujú Depeche Mode opäť hudbu pre masy. Kapela je pripravená po 4-ročnej prestávke opäť vyraziť na cesty, aby podporili svoju novú, retrospektívnu kompiláciu, "The Singles 86>98", ako aj videokolekciu s rovnakým názvom. Britské trio sa zároveň stalo ústrednou témou tributového albumu "For The Masses", vydaného začiatkom tohto roka. Popritom všetkom sa klávesák a skladateľ Martin Gore, rovnako ako aj jeho kolegovia, spevák Dave Gahan a "pobočník" Andy Fletcher, cítia povznesení, hoci sa Gore ostro vyjadril v súvislosti s poslednou "ne-čiernou" oslavou kapely.

Aký pocit v tebe vyvoláva poohladnutie sa za všetkými tými singlami, ktoré ste vydali za posledných 12 rokov?
Vždy ma prekvapí, keď si uvedomím, koľko singlov a skladieb sme spoločne vydali. Je skvelé mať ich pokope, hlavne single od roku 1986, po rok 1998, spoločne na jednej kompilácii, pretože si osobne myslím, že naše najlepšie obdobie začalo práve rokom 1986. Odvtedy máme totiž to, čo chceme robiť, plne pod našou kontrolou. Naša hudba je prepletená akousi temnotou, ale možno predtým sme až tak depresívni neboli. Hodnoverne depresívni sme až od roku 1986. (smiech)

Myslíš, že pochmúrna reputácia Depeche Mode dobre vynáša?
Nikdy som nás nevnímal ako pochmúrnu kapelu. Vždy som v našej hudbe videl aj kus optimizmu. Dokonca som počul názor, že sme na jednej vlne s Leonardom Cohenom, čo mi zasa nepríde ako vhodné prirovnanie. Nakoniec, ja som Leonarda Cohena nikdy nevnímal ako depresívneho skladateľa, ale ja nie som ten, ktorý to môže oprávnene posúdiť. Ja som z jeho tvorby vždy cítil humor a nadsázku.

"Only When I Lose Myself" - bolo zložité alebo naopak jednuduché skomponovať jednorázovú skladbu pre kolekciu, ktorej značnú časť tvorba skladby pôvodne napísané pre album?
V určitom smere mi to prišlo práveže zložité. Nejak podvedome som mal v sebe nutkanie napísať niečo, čo bude určené len pre singel, čo bolo zároveň trochu strach naháňajúce. Obyčajne totiž komponujete kolekcie skladeb a na single a podobné záležitosti vôbec nemyslíte. Musel som si neustále navrávať, "len píš a zbytočne nepremýšľaj o tom, že to bude singel". Myslím, že to nakoniec zabralo.

Ako sú na tom členovia kapely dnes zdravotne? Nevládne medzi vami znepokojenie z faktu, že po tej drsnej jazde z posledného turné vyrážate koncertovať znovu?
Myslím, že kapela dnes zažíva veľmi šťastné obdobie. Sám Dave je šťastnejší, než kedykoľvek predtým; v podstate už dva roky je čistý, bez drog. Je najzdravším človekom, akého momentálne poznám, hoci tomu ľudia asi ťažko uveria. Každý z nás mal svoje problémy, iného druhu a iného stupňa závažnosti. Ale mám pocit, že aktuálne sme všetci šťastní a vcelku vyrovnaní so životom. Ľudia tomu vravia odopieranie, myslím. (smiech)

The Cure sú jedni z Vašich najslávnejších vrstovníkov a zároveň sú vaši pseudo-rivali. No jednako prispeli na tributový album "For The Masses". Ako ty sám vnímaš The Cure?
"S The Cure sa osobne poznáme už zopár rokov. Asi tak pred rokom mi Robert Smith povedal, že by mal záujem sa do projektu tributového albumu zapojiť. Povedal, že tak chce urobiť nielen preto, že má našu kapelu rád, ale aj preto, že nás má rád ako ľudí, čo mi prišlo od neho veľmi milé.

zdroj: Wall Of Sound, 1998