“Ultra Wall” Tima Simenona

Tim Simenon: Producent Depeche Mode vám teraz v Prahe pripravuje gurmánske hamburgery.

V pražskej reštaurácii Hoxton Burgers sa nachádza špeciálna stena venovaná albumu Ultra od Depeche Mode. Obsahuje niekoľko zlatých platní udelených producentovi albumu Timovi Simenonovi, ktorý dnes prevádzkuje túto funky reštauráciu a osobne pripravuje jej charakteristické remeselné hamburgery.

Hoxton Burgers na Náměstí Míru spoluvlastní Tim Simenon, Angličan, ktorý sa v polovici minulého desaťročia presťahoval z Viedne do Prahy, kde si najskôr otvoril špičkový podnik rýchleho občerstvenia s názvom Brixton Balls.

Predtým mal tento Angličan úplne iný život a kariéru - v hudbe. S projektom Bomb the Bass mal na začiatku dvadsiatych rokov obrovský hit Beat Dis, skladbu, ktorá pomohla katapultovať vtedy začínajúcu technológiu samplovania na vrchol hitparád.

Simenon vydal s Bomb the Bass niekoľko albumov a stával sa čoraz vyhľadávanejším vďaka svojim producentským a remixérskym schopnostiam, pričom do skladieb veľkých mien 90. rokov, ako napríklad Seal a Neneh Cherry, vniesol svoj špičkový tanečný talent.

Bomb the Bass vydávali pod hlavičkou tanečného vydavateľstva Rhythm King, ktoré sídlilo v západnom Londýne v spoločnej budove s Mute Records. Simenon sa spriatelil so zakladateľom Mute Danielom Millerom, ktorý ho priviedol do kontaktu s vlajkovou loďou vydavateľstva - vtedy jednou z najväčších skupín na svete - Depeche Mode.

"K ich hudbe som sa dostal, keď som ešte chodil do školy, a sledoval som naozaj všetky ich nahrávky," hovorí Tim Simenon, ktorého najobľúbenejšími albumami  Depeche Mode boli Music for the Masses, Black Celebration a Violator.

Po niekoľkých remixoch pre Depeche Mode sa Simenon, ktorý skupinu zaujal aj svojou prácou na nahrávke Gavina Fridaya Shag Tobacco, koncom roka 1995 dostal do výberu pre prácu na ich ďalšom albume.

Simenon zapôsobil aj počas skúšobného obdobia, keď s hudobníkmi pracoval na troch skladbách a dostal ponuku produkovať a mixovať album. "Myslím, že Daniel a kapela využili šancu," hovorí skromne.

Pre skupinu to však bolo mimoriadne turbulentné obdobie. Dlhoročný člen Alan Wilder práve opustil kapelu a spevák Dave Gahan prechádzal dobre zdokumentovaným obdobím vážnej drogovej závislosti.

"Alan odišiel po albume Songs of Faith and Devotion a Dave si robil svoje. Martin a Fletch si hovorili: Bude to sólový album Martina Goreho?" hovorí Simenon. "Ale nakoniec sme to nejako dali dokopy."

Prvotné nahrávanie prebiehalo v Simenonovom londýnskom štúdiu, pred pobytom v New Yorku - kde Gahan sídlil, aby sa nahrali vokály. Práve medzi týmito dvoma sedeniami napísal Martin Gore silný úvodný singel albumu Ultra - Barrel of a Gun.

Gore zvyčajne vždy prinášal svoje vlastné demosnímky skladieb. Producent ich potom "roztrhal", zmenil výšku tónu, aby vyhovovali Gahanovmu hlasu, a potom z nich odstránil čo najviac, aby nechal vyniknúť silu a krásu piesní. "Vždy som si myslel, že menej je viac," hovorí.

Simenon spomína na troch členov Depeche Mode ako na veľmi odlišné typy. Hovorí, že zosnulý Andy Fletcher, ktorý sa na tvorbe piesní podieľal len málo, bol v skupine akýmsi "laikom", ktorý ponúkal pohľady na to, čo funguje a čo nie. "Išiel k veci, bez zbytočných rečí, a jednoducho povedal, čo si myslí."

Tim objasňuje, že hudobnú prázdnotu po Wilderovi, čiastočne vyplnila malá skupina spolupracovníkov, s ktorými v tom čase pravidelne pracoval.

Na albume z roku 1997 sa objavili aj špeciálni hosťujúci hudobníci, vrátane legendárneho bubeníka Jakiho Liebezeita, ktorého Simenon prizval k nahrávaniu skladby The Bottom Line.

"Prinútili sme Jakiho, aby hral na bicie asi najmenej, ako mohol," hovorí so smiechom. "Ale vraj sa mu tá skladba páčila a povedal, že Ultra je jeho najobľúbenejší album Depeche Mode."

Simenon hovorí, že Ultra, ktorej nahrávanie si vyžiadalo celých 15 mesiacov, bola najdlhšou hudobnou prácou v jeho kariére, ale zároveň na ňu spomína s obrovskou láskou. "Som naozaj hrdý na to, že som bol jej súčasťou - naozaj hrdý."

Táto hrdosť sa odráža v "Ultra Wall" - ktorej názov je napísaný ružovým neónom - na jednej z odhalených tehlových stien Simenonovho súčasného podniku Hoxton Burgers, ktorý bol otvorený v auguste minulého roka.

Pod nápisom sa nachádzajú tri ocenenia - zlaté platne, ktoré dostal za produkciu deviateho štúdiového albumu Depeche Mode, ako aj jedna za následné vydanie kompilácie The Singles 86>98, na ktorej sa nachádzajú skladby Barrel of a Gun a It's No Good.

Návštevníci podniku si môžu pozrieť aj množstvo ďalších zlatých platní, ktoré Tim získal s inými umelcami, a vychutnať si tak jeho skvelé kurátorské hudobné playlisty, ktorý bol v minulosti aj veľmi úspešným DJ-om.

A samozrejme si môžu pochutnať na jedných z najlepších hamburgerov v Českej republike, vrátane špeciality Hoxtonu - vynikajúceho Smash Burgeru, ktorý Tim osobne pripravuje s jeho obchodným partnerom Nikitom.

Simenon hovorí, že Ultra Wall naozaj priťahuje milovníkov Depeche Mode - a dodáva, že sám sa medzi nich zaraďuje. "Som vždy nadšený, keď vyjde nový singel, a stále dookola si púšťam Ghosts Again," hovorí. "Na tejto úrovni som stále fanúšikom."

Keď kapela koncom júla tohto roku v rámci turné k Memento Mori vystúpi na pražskom letisku v Letňanoch, bude pri tom aj ich starý producent. "S Martinom som stále v kontakte," hovorí Tim Simenon. "Pôjdem sa pozrieť na kapelu a potom sa zdržím v zákulisí a pokecáme."

Hoxton Burgers: web www.hoxton.cz & mapa, Instagram

Autor: Ian Willoughby
Preklad: Gabriel Schwardy